ONLINE MAGAZIN

Krása Havany mizne v troskách: Kuba nedokáže zachrániť unikátne pamiatky

Niekdajšia Havana lákala návštevníkov nielen slnečnými plážami, ale najmä nezameniteľnou architektonickou krásou. Dnes padajú najväčšie perly koloniálneho staviteľstva a prepychové domy svojim obyvateľom doslova na hlavu.

Od roku 1982, kedy sa Stará Havana ocitla na zozname chránených pamiatok UNESCO, tu prebiehajú rozsiahle rekonštrukcie prakticky nepretržite. Zlé jazyky však tvrdia, že celá táto snaha je tak trochu „naoko“. Namiesto nekonečného zveľaďovaní niekoľkých málo výstavných budov, na ktoré dohliada kvalifikovaný a profesionálny stavebný dozor, by podľa nich mali opravy smerovať skôr k zlepšovaniu nízkej kvality bývania väčšiny obyvateľov Staré Havany.

Miznúce poklady
Kým niekoľko staviteľských unikátov kubánskej metropoly sa opäť skvie svojou dávnou slávou, väčšina domovov obyvateľov Staré Havany sa nachádza v stave nielen smutným, ale aj životu nebezpečnom. Na vine chátrania pôvodných historických budov je nielen ich vek, ale aj tamojší horúce a vlhké podnebie. V kombinácii s úplným nezáujmom úradov o ich údržbu sa ich múry sypú na prach.

„Budovy stoja iba zásluhou šťasteny,“ vyhlásil nedávno architekt Jose Antonio Choy, prezident kubánskej neziskové organizácie pre ochranu havanskej modernej architektúry. A iný kubánsky architekt, Orestes del Castile, k tomu dodáva: „Mnohé stavby budú úplne zničené do desiatich rokov.“

Veľakrát sa pritom jedná o naozajstné staviteľské unikáty – v Havane nájdeme nielen výstavné ukážky španielskych barokových a neoklasicistických budov, ale aj jedny z najkrajších príkladov architektúry 20. storočia, zahrňujúce napr. Paláca v štýle art deco z tridsiatych rokov alebo modernistické budovy z rokov päťdesiatych.

Alarmujúce čísla

Za všetko hovorí čísla z dvoch susedných mestských častí Staraj a Centrálnej Havany – každý týždeň sa tu čiastočne alebo úplne zrúti jedna budova a obyvatelia nemajú inú možnosť, než žiť naďalej v jej ruinách.

Podľa oficiálnych štatistík sedem z desiatich domov vyžadujú väčšie opravy. Medzi hlavné problémy, sužujúce miestnych obyvateľov, patrí napríklad zastaralé elektroinštalácie, iba základné alebo úplne chýbajúci prísun vody, nestabilné podlahy, prepadajúce sa stropy a steny. Podčiarknuté, sčítané – aby mesto umiestnilo  obyvateľov do vyhovujúcich podmienok, potrebovalo by dnes 300 000 ďalších obytných priestorov. A tie samozrejme nemá.

Úpadok „Paríža Karibiku“

Pritom iba šesť desaťročí naspäť sa Havana nachádzala na vrchole svojej slávy a právom sa pýšila prívlastkom „Paríž Karibiku“. Vyhlásené centrum zábavy a neďalekých slnkom zaliatych pláží, vtedy sa preslávilo aj neobyčajnou architektúrou – jej veľkolepé domy, kasína a kluby boli pre svoju krásu známe po celom svete. S nástupom komunistického režimu Fidela Castra koncom päťdesiatych rokov minulého storočia však mesto prakticky zo dňa na deň spustlo. Kluby boli hromadne uzavreté a všetok život sa vytratil aj z prepychových víl boháčov, ktoré režim vyhnal do exilu.
Novú výstavbu obstarali nevzhľadné socialistickej bloky, nie nepodobné tým z krajín Sovietskeho zväzu.

Skoršie skvosty staviteľstva začali kvôli nedostatočnej údržbe a neexistujúcom vládnym programom nezadržateľne chátrať. Za celkovým nezáujmom štátu môžeme podľa názorov odborníkov hľadať predovšetkým politickú motiváciu – Castrovi vraj skrátka prepychové budovy až príliš pripomínali niekdajšiu éru Kubánskej republiky a bolo teda na mieste sa ich zbaviť. Miestne chudobné obyvateľstvo samozrejme nedokáže zo svojich mizivých príjmov obstarať ani základné opravy.

Záchrana v poslednej chvíli?

Roku 1982 kulminovali snahy o zachovanie tunajšieho architektonického dedičstva zápisom Staré Havany na zoznam ohrozených pamiatok UNESCO. Veci sa dali do pohybu a podľa oficiálnych informácií sa už odvtedy podarilo zreštaurovať celú jednu tretinu spomínanej oblasti. Lenže aká je realita?

Peniaze do opráv Starej Havany očividne prúdi, avšak len do určitých jej častí. Najlepšie sú na tom zrejme historické centrum Havany – májú totiž exkluzívnu zmluvu so štátom, ktorá im dovoľuje využívať časť výnosov z prevádzky hotelov, reštaurácií, obchodov a prenájmu tamojších nehnuteľností. Z celkového ročného zisku pohybujúceho sa okolo 60 miliónov dolárov, si tak na rekonštrukciu budov odtrhne až polovicu.

Viac informácií tu:  https://bit.ly/3uPGMBi

Zdroj: https://www.stoplusjednicka.cz/

Foto: Depositphotos

 

Mohlo by vás zaujímať:

Architektúra Náš tip Tlačová správa

Brnianske Vodojemy Žlutý kopec sa otvoria v celej svojej kráse!

Tretí mesiac v roku, tri vodojemy, tri dni! Mágia Vodojemov Žlutý kopec pritiahla od ich otvorenia tisíce návštevníkov. Všetky tri nádrže aj s návštevníckym centrom a revitalizovaným parkom sa verejnosti otvoria na Svetový deň vody, 22. marca 2024. Oficiálne otvorenie za prítomnosti zástupcov mesta Brna prebehne 21. marca. Celý nasledujúci víkend budú návštevníkov čakať pôsobivé […]

Čítať ďalej
Cestovanie Náš tip Radíme Vám Tlačová správa

Cestovný ruch v Česku naberá na sile, počet turistov sa vlani dostal na predcovidové čísla.

V Česku sa v minulom roku ubytovalo v hromadných ubytovacích zariadeniach takmer 10 miliónov zahraničných turistov (43,3 % z celkového počtu). Ďalších takmer 12,5 milióna hostí tvorili samotní Česi (56,7 %), ktorí sa rozhodli stráviť dovolenku v domácich ubytovacích zariadeniach. Celkovo tak vlani počet turistov, ktorí do Česka zamierili, presiahol 22 miliónov a narástol medziročne […]

Čítať ďalej
Architektúra Náš tip outdoor Príroda Radíme Vám

Pardubice – mesto s históriou a moderným srdcom

Pardubice Pardubice (nemecky Pardubitz) sú štatutárne mesto na východe Čiech a hlavné mesto Pardubického kraja. Pardubice ležia 97 km na východ od Prahy a 270 kilometrov z Bratislavy, Leží  na sútoku rieky Labe s riečkou Chrudimkou. Napriek tomu, že Pardubice sú predovšetkým priemyselným a dopravným centrom, ich obyvatelia vedú bohatý kultúrny a športový život. Sídlo tu má univerzita a mnoho stredných […]

Čítať ďalej