Niekdajšia Havana lákala návštevníkov nielen slnečnými plážami, ale najmä nezameniteľnou architektonickou krásou. Dnes padajú najväčšie perly koloniálneho staviteľstva a prepychové domy svojim obyvateľom doslova na hlavu.
Od roku 1982, kedy sa Stará Havana ocitla na zozname chránených pamiatok UNESCO, tu prebiehajú rozsiahle rekonštrukcie prakticky nepretržite. Zlé jazyky však tvrdia, že celá táto snaha je tak trochu „naoko“. Namiesto nekonečného zveľaďovaní niekoľkých málo výstavných budov, na ktoré dohliada kvalifikovaný a profesionálny stavebný dozor, by podľa nich mali opravy smerovať skôr k zlepšovaniu nízkej kvality bývania väčšiny obyvateľov Staré Havany.
Miznúce poklady
Kým niekoľko staviteľských unikátov kubánskej metropoly sa opäť skvie svojou dávnou slávou, väčšina domovov obyvateľov Staré Havany sa nachádza v stave nielen smutným, ale aj životu nebezpečnom. Na vine chátrania pôvodných historických budov je nielen ich vek, ale aj tamojší horúce a vlhké podnebie. V kombinácii s úplným nezáujmom úradov o ich údržbu sa ich múry sypú na prach.
„Budovy stoja iba zásluhou šťasteny,“ vyhlásil nedávno architekt Jose Antonio Choy, prezident kubánskej neziskové organizácie pre ochranu havanskej modernej architektúry. A iný kubánsky architekt, Orestes del Castile, k tomu dodáva: „Mnohé stavby budú úplne zničené do desiatich rokov.“
Veľakrát sa pritom jedná o naozajstné staviteľské unikáty – v Havane nájdeme nielen výstavné ukážky španielskych barokových a neoklasicistických budov, ale aj jedny z najkrajších príkladov architektúry 20. storočia, zahrňujúce napr. Paláca v štýle art deco z tridsiatych rokov alebo modernistické budovy z rokov päťdesiatych.
Alarmujúce čísla
Za všetko hovorí čísla z dvoch susedných mestských častí Staraj a Centrálnej Havany – každý týždeň sa tu čiastočne alebo úplne zrúti jedna budova a obyvatelia nemajú inú možnosť, než žiť naďalej v jej ruinách.
Podľa oficiálnych štatistík sedem z desiatich domov vyžadujú väčšie opravy. Medzi hlavné problémy, sužujúce miestnych obyvateľov, patrí napríklad zastaralé elektroinštalácie, iba základné alebo úplne chýbajúci prísun vody, nestabilné podlahy, prepadajúce sa stropy a steny. Podčiarknuté, sčítané – aby mesto umiestnilo obyvateľov do vyhovujúcich podmienok, potrebovalo by dnes 300 000 ďalších obytných priestorov. A tie samozrejme nemá.
Úpadok „Paríža Karibiku“
Pritom iba šesť desaťročí naspäť sa Havana nachádzala na vrchole svojej slávy a právom sa pýšila prívlastkom „Paríž Karibiku“. Vyhlásené centrum zábavy a neďalekých slnkom zaliatych pláží, vtedy sa preslávilo aj neobyčajnou architektúrou – jej veľkolepé domy, kasína a kluby boli pre svoju krásu známe po celom svete. S nástupom komunistického režimu Fidela Castra koncom päťdesiatych rokov minulého storočia však mesto prakticky zo dňa na deň spustlo. Kluby boli hromadne uzavreté a všetok život sa vytratil aj z prepychových víl boháčov, ktoré režim vyhnal do exilu.
Novú výstavbu obstarali nevzhľadné socialistickej bloky, nie nepodobné tým z krajín Sovietskeho zväzu.
Skoršie skvosty staviteľstva začali kvôli nedostatočnej údržbe a neexistujúcom vládnym programom nezadržateľne chátrať. Za celkovým nezáujmom štátu môžeme podľa názorov odborníkov hľadať predovšetkým politickú motiváciu – Castrovi vraj skrátka prepychové budovy až príliš pripomínali niekdajšiu éru Kubánskej republiky a bolo teda na mieste sa ich zbaviť. Miestne chudobné obyvateľstvo samozrejme nedokáže zo svojich mizivých príjmov obstarať ani základné opravy.
Záchrana v poslednej chvíli?
Roku 1982 kulminovali snahy o zachovanie tunajšieho architektonického dedičstva zápisom Staré Havany na zoznam ohrozených pamiatok UNESCO. Veci sa dali do pohybu a podľa oficiálnych informácií sa už odvtedy podarilo zreštaurovať celú jednu tretinu spomínanej oblasti. Lenže aká je realita?
Peniaze do opráv Starej Havany očividne prúdi, avšak len do určitých jej častí. Najlepšie sú na tom zrejme historické centrum Havany – májú totiž exkluzívnu zmluvu so štátom, ktorá im dovoľuje využívať časť výnosov z prevádzky hotelov, reštaurácií, obchodov a prenájmu tamojších nehnuteľností. Z celkového ročného zisku pohybujúceho sa okolo 60 miliónov dolárov, si tak na rekonštrukciu budov odtrhne až polovicu.
Viac informácií tu: https://bit.ly/3uPGMBi
Zdroj: https://www.stoplusjednicka.cz/
Foto: Depositphotos
