Bratia Adam a Matej žijú vo svete ticha. Od malička ich život ovplyvňuje sluchové postihnutie. Možno práve vďaka tomu vnímajú a vidia svet okolo seba intenzívnejšie
a farebnejšie, čo prenášajú do svojich fotografi í. Umenie ich pohltilo natoľko, že koníček sa neskôr zmenil na profesiu a ich fotografi e žnú úspech doma aj v zahraničí.
Dvaja bratia – dvaja fotografi . Ako ste sa dostali k tejto činnosti? Kto koho inšpiroval a motivoval k umeleckej činnosti?
M: Ja som študoval dizajn na Fakulte architektúry a tam sme mali výberový predmet fotografi u. Fotografovanie bolo pre mňa najskôr koníčkom, veď digitálny fotoaparát som dostal do rúk po prvýkrát už v roku 2002.
Spočiatku som zacielil hľadáčik na jednoduché veci, pri ktorých mi vždy išlo o vyjadrenie svojho vlastného pohľadu na svet a o zachytenie ich čara a krásy. Postupne som viac a viac s fotografi ou experimentoval a začal tvoriť svoj vlastný štýl. Obrovskou inšpiráciou pre mňa vždy boli motívy z prírody a krajiny, ale veľmi rád fotím aj komerčnú či rezidenčnú architektúru či abstrakcie, kde sa umenie fotografi e už prelína s umením dizajnu.
Pochopil som tiež, že okrem záľuby môže byť fotografi a v mojej situácii zdravotne postihnutého aj komunikačným prostriedkom a tiež zdrojom príjmov, aj keď skromným. Bratovi som daroval fotoaparát a naučil som ho, ako sa fotí, spolu chodíme všade. Som na neho hrdý, že sa stal dobrým fotografom.
A: Chodili sme s rodinou a priateľmi na výlety, kde Matej veľa a často fotografoval, a tak bolo prirodzené, že aj ja som to chcel vyskúšať. Daroval mi prvý fotoaparát a táto aktivita ma pohltila. Časom sme sa doma porovnávali a „súťažili“ s nafoteným materiálom.
M+A : Spoločne musíme povedať, že veľký význam pre nás znamenalo priznanie fi nančnej podpory na štart podnikania zdravotne znevýhodnených od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Adam Kováč – 2+2
Spolupracujete na niektorých projektoch, alebo máte každý svoje zákazky a témy?
M: Ja fotografujem najmä krajinu, architektúru a na svojej bývalej škole fotím spoločenské a odborné podujatia. Príležitostne fotím aj pre redakcie architektonických časopisov Eurostav, ARCH…
A: Ja tiež fotografujem najradšej krajinu, ale aj portréty, rodinné fotografi e a udalosti, napr. svadby, vravia, že sú veľmi spokojní… Spolu s bratom často vystavujeme.
Adam Kováč – Mrazivá náladovka
Pociťujete medzi sebou konkurenciu?
Rozoberáte s bratom svoje fotografie?
Zhodnete sa, alebo mávate na svoje výtvory aj rozdielne názory?
A+M: Konkurenciu navzájom nepociťujeme, skôr spolupracujeme. Chodíme spolu do prírody, a je zaujímavé sledovať, ako sa tá istá vec dá rôzne nafotografovať. Samozrejme, doma aj s rodičmi o tom diskutujeme.
Adam Kováč – Vzdušný hrad
Obaja trpíte sluchovým postihnutím. Hovorí sa, že keď je niektorý zo zmyslov obmedzený, človek si viac vycibrí ostatné.
Myslíte, že aj vášmu postihnutiu „vďačíte“ za umelecký talent ?
A: Matej od detstva kreslil, ja menej. Obaja sme chodili na umelecké školy – ja na dvojročnú súkromnú umeleckú školu. Na strednej škole pre zdravotne telesne postihnutú mládež som absolvoval smer elektromechanik – silnoprúd. Elektrina ma však nepritiahla, je abstraktná a neviditeľná.
M: Ja si nemyslím, že postihnutie a talent môžu mať niečo spoločné. Je však možné, že postihnutí ľudia inak interpretujú svet okolo seba. My sme nazvali svoju činnosť „tichým objektívom“. Náš otec tvrdí, že z našich fotografi í cítiť ticho napriek tomu, že isté zvuky sú všade. Je pravdou, že my tieto bočné vplyvy nevnímanie a uvedomujeme si viac iné veci: vône, vibrácie…
Matej Kováč – 1001 cm
Dokážete bez problémov komunikovať so svojimi klientmi a modelmi ?
M: Napriek sluchovému postihnutiu nemám problém a komunikujem veľmi rád. Pri bežnej komunikácii odčítam z pier, a tak vždy uvítam, keď si moji klienti dajú záležať na artikulácii. Mojím veľkým pomocníkom je tiež tablet, ktorý nám pri osobnom stretnutí pomáha preklenúť možné nedorozumenia.
A: Áno, v zásade bez problémov, podobne ako brat. A je to aj vďaka klientom, ktorí rýchlo pochopia najvhodnejší spôsob komunikácie. Každý je iný. A keď treba, ukážeme celým telom ako sa postaviť a pod. Niekedy to môže byť úsmevné, ale to je, napokon, dobre. S úsmevom to ide ľahšie…
Čomu sa okrem fotografi e venujete?
Máte aj iné koníčky a záľuby, ktoré vás pohltili, prípadne vás aj inšpirujú pri fotení?
M: Moje záľuby sú šport, často bicyklujem, v zime lyžujem, korčuľujem na ľade, baví ma turistika.
A: Fotografi a je pre mňa zatiaľ to naj. Je skvelé, keď to, čo nás živí, je aj naša záľuba.
Matej Kováč – fotografi na vrchole Kalbling
Kde si môžu záujemcovia pozrieť vašu prácu? Máte aktuálne nejakú výstavu alebo prezentáciu?
M + A: Zákazníci väčšinou sledujú naše práce cez facebook aj na našich webových stránkach www.matejkovac.com, www.adamkovac.com
Matejove fotografi e zdobia vestibul hotela Crown Plaza, mal výstavu aj na veľvyslanectve v Buenos Aires, ambasádor si ho našiel na webe. Spoločné výstavy sme mali v Café Luxor, Impact HUB…vianočné trhy v Dome odborov. Naše fotografi e okrášľujú aj Centrum zdravia na Štrkovci. Radi sa prihlasujeme do fotosútaží nielen kvôli prípadnému umiestneniu, je to aj naša forma diskusie s inými fotografmi, najmä ak je to spojené s výstavou. Pomáha nám aj nadácia Pontis. Za svoje fotografi e ste získali nejedno ocenenie. Pochváľte sa aspoň niektorými.
Ktoré vás najviac potešili?
M: 3. miesto – České hory, Slovenské hory a vrchoviny: Jar (2015); 1. miesto – Život v Bratislavskom regióne, 3. ročník „Chránime životné prostredie“: 1001 cm (2015); 1. miesto – „Jesenná nálada“ mini-max.sk: Falkenstein (2014); 2. miesto v hodnotení návštevníkov v súťaži Foto v záhrade (2014); 1. miesto – HORY a MESTO v kategórii Horská krajina: Populácia vtákov v Alpách (2014); 1. miesto MyFinePix Fujifi lm, Zimná sezóna: Španka pod perinou (2013) a ďalšie ocenenia od roku 2006.
A: 1. miesto – Život v Bratislavskom regióne 1. ročník (2013); 1. miesto – v kategórii „hodnotenie návštevníkov“ FOTO v záhrade (2014); 1. miesto – v kategórii Horská krajina (panoráma, flóra, fauna) hory a mesto (2015); 3. miesto – Život v Bratislavskom regióne 3. ročník (2015); 1. miesto – víťaz kategórie krajina, medzinárodná
CEWE fotosúťaž „Our world is beautiful“ (2015) v Hamburgu (Nemecko) a ďalšie ocenenia od roku 2009.
M: Veľký úspech je Adamova 1. cena v kategórii krajina v súťaži „Our world is beautiful“, kde prišlo 94 000 fotografi í a odborná porota ho vyhodnotila na prvé miesto za jednoduchú, ale dokonale vyváženú kompozíciu krajiny. Ocenenie si bol prevziať v Hamburgu.
A: Maťo vyhral súťaž Bratislavského samosprávneho kraja (ja som bol tretí). Všetky ocenenia či už porôt alebo verejnosti, samozrejme, potešia a povzbudia.
Fotíte prevažne krajinu. Objavujú sa motívy z prírody, ale i mestá a architektúra. Znamená to, že ste obaja vášniví turisti a cestovatelia?
M: Veľmi rád chodím s bratom, rodičmi, manželkou alebo priateľmi (niektorí tiež fotografujú) na túru do prírody, do hôr, aj rád cestujem a spoznávam krajiny a mestá v zahraničí. Často fotím architektúru pre architektov, aj mesto Bratislavu, keď s bratom pridávame fotky na facebooku na reklamnej stránke (Bratislava photogallery). S fotoaparátom som prešiel Anglicko, Škótsko, Grécko, USA, Kanadu, Chorvátsko, Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Maltu…
A: Áno, cestujeme často s rodičmi či priateľmi do bližšieho alebo vzdialenejšieho okolia Bratislavy. Vyhľadávame aj inšpiráciu na internete. Na základe fotografi í iných autorov ideme na konkrétne miesto a skúšame zaujímavosti zachytiť inak, po svojom.
Matej Kováč – Jesenná vinárska atmosféra
S fotoaparátom v ruke ste prešli už pekný zoznam krajín. Aké momenty alebo scenérie by ste chceli ešte zachytiť?
Máte nejaký cestovateľský sen, krajinu, ktorú by ste chceli ešte zaznamenať svojimi fotoaparátmi?
M: Mojím snom je spoznávať najkrajšie miesta vo svete, napr. Island, Austráliu, Nový Zéland, a pod.
A: Ja som až toľko toho nevidel ako Matej. Radi by sme však navštívili Arábiu, niektoré krajiny v Ázii. No napriek všetkému, aj pre nás platí známe: všade dobre, doma najlepšie. Slovenská príroda je najkrajšia, je prekrásna.
Foto na titulke:
Matej Kováč – Populácia vtákov v Alpách
