Posledných nevyhynutých romantikov, milovníkov histórie a prírody aj umelecké dušičky si toto banícke mesto okamžite podmaní. Nečudo, že sa Banská Štiavnica dostala na zoznam svetového kultúrneho dedičstva – obklopená tak mystickou scenériou Štiavnických vrchov, prístupná len zopár horskými priesmykmi, je skutočným unikátom. Prejdite sa hore vŕškom od hotela Grand Matej po Kammerhofskej ulici na Trojičné námestie. Cestou nakuknite do úzkych bočných uličiek vydláždených mačacími hlavami, ktoré sa ako labyrint vinú všetkými smermi. Odkrývajú malebné zákutia, brečtanom porastené banícke domčeky, do ktorých sú vpísané dramatické príbehy niekoľkých storočí. Okrem pohnutej minulosti z mnohých cítiť aj nadšenie a úsilie tých, ktorí ich zrekonštruovali. V historickom centre sa stále nachádzajú aj impozantné usadlosti, bohužiaľ, mnohé stále nahlodané nemilosrdným zubom času.
Pohnutá história
Banská Štiavnica sa môže popýšiť mnohými unikátmi. Vedeli ste, že bola postavená v kráteri vyhasnutej sopky? A nielen tak hocijakej. Pred miliónmi rokov tvorili Štiavnické vrchy jednu z najväčších sopiek, dokonca väčšiu ako Etna či Vezuv. Práve pre jej sopečný pôvod sa v okolí nachádza množstvo horúcich prameňov a reliéf hornatej krajiny je zvláštne členitý. Podľa povesti mesto vzniklo vďaka pastierovi, ktorý pásol kozy na kamenistých strminách. Vtom zbadal dve jašterice. Jedna z nich bola obsypaná strieborným a druhá zlatým prachom. Pastier sa k jaštericiam rozbehol, aby ich chytil, no tie boli rýchlejšie a skryli sa pod kameň. Mládenec kameň odvalil a vtedy ho ožiarila jagajúca sa strieborná a zlatá ruda. Či sa povesť zakladá na pravde, to už dnes nemožno overiť. No faktom zostáva, že obyvatelia Banskej Štiavnice do mestského erbu v 16. storočí vložili zlatú a striebornú jašteričku. Presný dátum založenia mesta nie je známy, no podľa písomných záznamov Banská Štiavnica získala v roku 1238 privilégiá ako prvé banské mesto v Uhorsku. Mária Terézia tu dokonca založila prvú banícku akadémiu v Európe. Podľa archeologických nálezov sa však baníctvo rozvíjalo v tejto oblasti už v období keltského osídlenia. Založenie mesta na skalnatých svahoch v nehostinnej krajine bolo pritom neľahkou úlohou. Odvážni hľadači pokladov vybudovali mesto na strminách štiavnických kopcov, kde sa viac ako tisíc rokov ťažila ruda s vysokým obsahom vzácnych a drahých kovov. Brány mesta opustili desiatky ton zlata a stovky ton striebra. Z tohto bohatstva sa budovali mnohé mestá, uhrádzali náklady na honosný život cisárskeho dvora, podporovala sa veda, školstvo a kultúra, financovali vojny. V štiavnickych baniach pracovali tisíce baníkov. Ich životnosť nebola dlhá. Pracovali štrnásť hodín denne, šesť dní v týždni. Pomocou jednoduchých nástrojov hĺbili chodby a často nepoznali slnečný svit. Ročne pritom jeden baník v priemere vyhĺbil len sedem až desať metrov dĺžky chodieb. Tie sa pritom pod povrchom zeme ťahajú až tisícky kilometrov. Obyvateľstvo Štiavnice malo okrem slovenskej časti významné národnosté menšiny – nemeckú, maďarskú a židovskú. Nemci začali prichádzať do Štiavnice už v 13. storočí, Maďari v rámci migrácie v Uhorsku a Židia koncom 18. storočia, keď im bolo povolené usadzovať sa v banských mestách. Táto pestrosť obyvateľstva nadobro zanikla v 20. storočí – Maďari aj s celou Akadémiou sa odsťahovali do Maďarska po vzniku ČSR. Z 520 miestnych Židov prežilo holocaust asi len 20. A Nemci museli odísť v rámci Benešových dekrétov po 2. svetovej vojne. Po tomto vyľudnení v meste zostali desiatky honosných domov prázdne. Postupne boli pridelené chudobnejším občanom, ktorí zo svojich bežných príjmov nemali šancu starať sa o bohaté meštianske sídla. A tak sa za pár desiatok rokov obraz mesta zmenil – z elegantného a bohatého centra sa stala zchátraná periféria. Mesto duchov.
Moderná Nostalgia
Malebné uličky, kultúrne pamiatky, galérie, múzeá a bane Banskej Štiavnice dnes priťahujú najmä v lete tisícky turistov. V jej okolí sa nachádzajú termálne pramene, nádherné prírodné scenérie a mnohé jazerá – tajchy. Je ako stvorená na pešiu turistiku, cykloturistiku, poľovníctvo, rybárstvo alebo jazdu na koni. V zime sa tu zasa dá bežkovať alebo lyžovať v lyžiarskom stredisku Salamandra resort. Neopakovateľnú atmosféru mesta podčiarkujú aj vzácni ľudia, ktorí sa do Banskej Štiavnice sťahujú, rekonštruujú tu vzácne historické domy a otvárajú penzióny, kaviarničky či obchodíky. Jedným z nich je aj vyštudovaný geológ Martin Macharík, ktorý sa spolu s rodinou presťahoval do Banskej Štiavnice pred niekoľkými rokmi a z meštianskeho domu v dezolátnom stave vytvoril rodinný penzión Nostalgia, v ktorom cítiť nefalšovanú atmosféru domova. Najstaršie časti tohto nádherného domu pochádzajú dokonca z 15. storočia! Celý dom bol citlivo zrekonštruovaný, takže pri pohľade na jeho renesančné portáliky, barokové dvere, dubové schodiská či vo vínnej pivnici sa budete cítiť, akoby vás stroj času preniesol o stáročia do minulosti. Jeho majiteľ je skvelý rozprávač, takže sa s vami podelí o rozličné mestské pikošky z histórie, o ktorých ste ani netušili. Je dokonca jedným z nadšencov, ktorí sa pustili do záchrany banskoštiavnickej Kalvárie – pamiatky, aká nemá obdobu.
Viac informácií nájdete na www.stiavnica.sk
Žije umením
Z Banskej Štiavnice sa stáva umelecké a kultúrne centrum. Stačí, ak mrknete na program kina Akademik na Námestí svätej Trojice. Sú na ňom skutočné kinematografické skvosty, na míle vzdialené tomu, čo dávajú všetky ostatné kiná. V antikvariáte Antikvariátik na námestí Svätej Trojice vás zasa pohltia desiatky starých kníh. Ak máte radi všetko nevšedné, zablúďte do umeleckého štúdia a obchodíku v jednom s nevšedným názvom Mad Merienda (v preklade Bláznivý olovrant) a pochopíte. Zo stropu visia papierové lampy a potulovanie sa po obchodíku sa stane dobrodružnou výpravou, pri ktorej neustále objavujete skryté detaily – ručne vyrábané náušnice z farebného drôtu, rozkošné detské pletené oblečenie, zrecyklované vintage rukavice s každým gombíkom odlišným. Krásne grafiky na stene. Alebo konfekčné oblečenie, ktoré sa vďaka šikovným ručičkám pani majiteľky zmenilo na originálny módny kúsok, aký už nikde inde nenájdete. Sympatický Španiel, na ktorého sme v obchodíku naďabili, nám pri nákupe venoval svojský darček – okrem úsmevu nám podal maličkú obálku, v ktorej sa nachádzal drobný drevený gombík či kúsok látky. A päťdesiat centovú mincu, ktorú nám mal vydať, odlepil zospodu jedného z obrázkov na stene. Pôvodne mala minca takú funkciu, že prilepená žuvačkou o roh obrázku zabraňovala, aby sa pokrčil. 🙂
U anjelov
Počas potuliek Banskou Štiavnicou sa rozhodne nezabudnite zastaviť v čarovnej kaviarničke Archanjel Caffe bar. Postarajú sa tu o vás skutoční anjeli – mladý párik Juraj Mĺkvy a Ina Návratová. Párik, ktorý precestoval svet a žil v Španielsku, sa do Banskej Štiavnice presťahoval pred dvoma rokmi. „Dlho sme chodili po svete, aby sme sa raz šťastnou zhodou okolností ocitli za barom a zistili, že to milujeme. Odvtedy sme z barového sveta už neodišli. A potom sme jedného dňa prišli s bláznivým, spontánnym nápadom otvoriť si náš vysnívaný bar. Osud nás zavial do Rozprávkova, ktoré nám voňalo históriou, výnimočnosťou, priateľstvom a neskutočnou energiou – do Banskej Štiavnice,“ vysvetľuje svoje začiatky charizmatická dvojica. V priestoroch útulnej kaviarničky ich nadšenie a lásku skutočne cítiť. Rozvoniava tu káva a často aj dobrá živá muzička. Stretávajú sa tu ľudia, ktorí budú na rovnakej vlne ako vy a aj „obyčajné“ preso s mliekom sa premení na nezabudnuteľný zážitok. Archanjeli ponúkajú aj ubytovanie v novozrekonštruovanom panskom dome nad kaviarničkou.
Mrknite na: www.archanjel.com
Mystická Kalvária
Banskoštiavnická Kalvária, ktorá sa majestátne vypína na sopečnom vrchu nad mestom, je skutočným unikátom. Už len ona sama o sebe stojí za to, aby ste merali cestu do Banskej Štiavnice. Pred dvestošesťdesiatimi rokmi ju vybudovali jezuiti spolu s miestnym obyvateľstvom. Pozostáva zo štyroch častí: z troch úvodných kaplniek, troch kostolov, kaplnky ECCE HOMO, Božieho hromu a ďaších 14 kaplniek. Dvesto rokov slúžila pútnikom z celej monarchie, kým ju neznárodnili. Odvtedy začala chátrať a dorazili ju nájazdy zlodejov po otvorení hraníc, ktorí vyrabovali jej vzácny mobiliár. Dnes sa už, našťastie, opravuje, podporu pravidelne posielajú VÚB banka, Stredoslovenská energetika, ministerstvo kultúry či desiatky donátorov. Z roka na rok vidno ako pribúdajú opravené kaplnky či kostolíky. Okrem reštaurátorov tu môžete stretnúť aj dobrovoľníkov z celého sveta. Tí prichádzajú pod vedením miestnych skautov pomáhať pri jej obnove. Vedľa seba tu potom môžete vidieť pracovať Japonca, Macedónca so Španielom či Američanom, bez ohľadu na to, že jeden je katolík, druhý evanjelik, budhista či moslim…
Viac o projekte nájdete na www.kalvaria.org
