Naša strieborná Slávica vydala nový singel so sestrou Carmel a chystá sa svojím zamatovým hlasom dobyť Ameriku.
Naposledy som oproti nej sedela pri kaviarenskom stole pred dvoma rokmi. Mala šestnásť a Slovensko ju poznalo vďaka exotickému menu, ešte exotickejšiemu pôvodu a nálepke bývalej finalistky Superstar. Odvtedy vyletela na hudobné nebo ako raketa. Vydala svoj prvý album Don’t look back a jej piesne sa okamžite stali najhorúcejšími hitmi. Dôkaz o svojom talente a popularite dostala tento rok do rúk v podobe ocenenia Slávik. Presídlila za oceán – pod krídla si ju vzali Donald Trump a aj vychytený americký tím manažérov, ktorý s ňou onedlho štartuje rádioturné po USA. Celeste je dnes hviezda, bez preháňania. V to horúce júlové popoludnie vonku na terase však oproti mne sedí skromné a usmievavé dievča, presne to, ktoré dôverne poznám. Črty tváre jej zoženšteli, slovensky hovorí excelentne a sláva sa jej absolútne nedotkla. Náš rozhovor sa podobá viac na kamarátsky babinec, než na seriózny rozhovor do časopisu.
Stretnúť sa s tebou v tomto období tvojho života je tak trochu problém. Neustále si kdesi rozlietaná. Pendluješ medzi Slovenskom a USA, tvoríš, študuješ, spievaš na koncertoch a festivaloch, chystáš sa zaútočiť na americký hudobný trh. Koľko hodín denne vlastne spíš?
Štyri alebo päť. A niekedy, keď mám voľný deň, prespím celý deň.
Patríš medzi tých šťastlivcov, čo dokážu spať aj v lietadle?
Nie. Jedine, že by som si dala nejaké tabletky na spanie. Ja však do seba nerada pchám lieky. Len keď som chorá a naozaj ich potrebujem.
A ako si potom v lietadle krátiš čas? Nalietaš sa naozaj veľa…
Strčím si do uší slúchadlá s hudbou, alebo si stiahnem nejaký film. Niekedy pracujem. Keď som v januári odletela na štyri dni na Slovensko kvôli Slávikovi, akurát som mala skúškové obdobie. V lietadle som musela písať dvadsaťstranový sloh.
Čo ti najlepšie vyčistí hlavu, keď sa potrebuješ zbaviť nánosov zhonu?
Čerstvý vzduch a slaďák v ušiach. Najlepšou hudbou na zrelaxovanie sú pre mňa pesničky od Eda Sheerana. Posadím sa na balkón alebo do záhrady a užívam si pokoj a príjemnú hudbu. Alebo zavolám nejakej kamarátke. Mám jednu kamarátku, ktorá je vždy plná energie a dokáže mi zodvihnúť náladu. Pozdravujem Nuru 🙂
Na čo sa najviac tešíš, keď pricestuješ na Slovensko?
Keď mám čas – vlastne nikdy nemám čas – ale keď mám čas, zablúdim do uličiek bratislavského Starého Mesta. Je to moja najväčšia radosť. Vyrastala som v Bratislave. Moji rodičia sa sem presťahovali v čase, kedy mala Bratislava ešte ďaleko od metropoly. Bývali sme v Prievoze, nebol tam ešte žiaden supermarket a potraviny sme kupovali v takom malom obchode, kde sa cez pult ukazovalo, čo človek chce. S rodičmi sme chodievali do Starého Mesta do cukrárne Café Mayer. Chodím tam dodnes. Objednám si koláčik a oživujem detské spomienky.
Nechýba ti v Amerike tradičná slovenská „vára”?
Zbožňujem bryndzové halušky a kapustnicu. Moja rodina neoslavuje tradične Vianoce, okrem toho na Vianoce nikdy nie som doma. Vlani som však zažila typické slovenské Vianoce u kamarátov. Ochutnala som kapra aj kapustnicu, do ktorej som sa zamilovala. Ale chutí mi aj segedínsky či maďarský guláš. Viem, som strašná Slovenka. (smiech)
Varešky sa chytíš? Vieš zapnúť sporák a niečo navariť?
Doma varievam, keď sú moji rodičia unavení. Nie je to však nič komplikované ani exotické. Viem dobre pripraviť vegetariánske jedlá, šaláty, špagety či rizoto.
Ale no, ako ťa tak počúvam, si hotová žienka na vydaj!
Jeden môj kamarát mi vravieva, že by zo mňa bola dobrá žienka domáca. Ale ja nechcem sedieť doma. 🙂
