Keď sa povie Sahara, mnohým ľuďom trochu vyschne v ústach. Každý si hneď predstaví vyprahnutú nekonečnú a značne nehostinnú krajinu, ktorú netvorí nič iné ako piesok. Majú samozrejme pravdu, ale Sahara má aj svoju druhú tvár – na mnohých miestach je možné v nej objaviť život. Hoci je to neuveriteľné, je domovom niekoľkých rastlinných aj živočíšnych druhov.
Sahara rozkladajúca sa na Africkom kontinente a zaberajúca plochu necelých 9 miliónov km² je najväčšou púšťou sveta. Oproti druhej najväčšej púšti Gobi, ktorá má rozlohu 900-tisíc km², má tak naozaj náskok. Sahara je v podstate tvorená súvislým pásmom púští, ktoré na seba vzájomne nadväzujú a vytvárajú tak jeden ohromujúci celok. Sahara sa tiahne od Stredozemného mora smerom na juh a cez celú Afriku od západu k východu, teda od Atlantického oceánu až k Červenému moru.
Saharu je možné rozdeliť do niekoľkých podoblastí – Západná a Stredná Sahara, Východná Sahara, ktorá patrí k najsuchším oblastiam sveta, Arabská, Líbyjská a Núbijská púšť, Údolie a delta Nílu a Stredomorské pobrežie. Púšť zasahuje na územie desiatich štátov (Egypt, Líbya, Tunisko, Alžírsko, Maroko, Niger, Mauretánia, Mali, Čad a Sudán). Sahara má ako celok charakter plošiny, ale na mnohých miestach sa dvíhajú mohutné pohoria. Na severe je napríklad púšť ohraničená pohorím Atlas, v centrálnej Sahare sa nachádza niekoľko pohorí sopečného pôvodu s vrcholmi presahujúcimi 3 tisíc metrov (Tassili, Tibesti, Ahaggar). Vôbec najvyšším vrcholom Sahary je dnes už neaktívny vulkán Emi Koussi dosahujúci nadmorskú výšku 3415 metrov.
Foto: By I, Luca Galuzzi
Čo sa týka povrchu, je Sahara veľmi rozmanitá. Z veľkej časti ide o púšť kamenistú (hamada), štrkovú (serír) alebo hlinenú (sebh). Menšie časti, asi ¼ z povrchu Sahary, potom zaberá piesok. Napriek tomu sú práve piesočné púšte (ergy) s mohutnými piesočnými dunami, tým najznámejším typom púšte. Najväčšími pieskami na Sahare sú alžírske Grand Erg Occidentale a Grand Erg Orientale. Z Hamád sú najväčšie Hamada du Dráa (Maroko) a Hamada du Guir (Alžírsko). Najrozľahlejšie štrkovité púšte potom nájdete v Líbyi – nazývajú sa Sarír Kalanshiyu a Sarír Tibasti.
Na Sahare takmer vôbec neprší, čo má za následok absolútny nedostatok povrchovej vody – netečie tadiaľ žiadna rieka. Aj keď je oblasť pretkaná hustou sieťou vádí, čo sú korytá občasných vodných tokov, zostávajú po väčšinu doby suchá. Tieto pozostatky riek hlboko v krajine ukrývajú vodné rezervoáre, ktoré je však možné dosiahnuť iba pomocou tzv. artézskych studní. Keď sa studňa narazí, voda z vrtu začne sama vyvierať vplyvom hydrostatického pretlaku. Okolo artézskych studní vznikajú oázy, kam je sústredený všetok hospodársky život. V oázach sa pestujú datľové palmy, ale aj zelenina a obilniny.
Klimatické podmienky na Sahare sú pomerne drsné. Dochádza tu k veľkým teplotným výkyvom medzi dňom a nocou, viac ako 30 stupňové rozdiely sú úplne bežné. Cez deň totiž dochádza k intenzívnemu slnečnému žiareniu, ktoré silne prehrieva ako vzduch, tak aj povrch. V noci je potom toto teplo vyžarované do kozmického priestoru, čím dochádza k silnému podchladeniu povrchu. Teploty v noci často klesajú pod bod mrazu. Teplota pôdy môže cez deň dosahovať až +70 °C a vzduch môže byť vyhriaty na +50 °C. Vôbec najvyššia teplota bola na Sahare, konkrétne v Líbyi, nameraná v septembri roku 1922, bolo to + 57,8 stupňov Celzia. Naopak najnižšiu teplotu, -24 ° C namerali v Maroku.
By Sfivat – Own work, Public Domain, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2434953
Podnebie Sahary je typicky púštne, teda suché s minimom zrážok. Za rok spadne od 50 do 100 mm zrážok, na mnohých miestach však nespadne niekoľko rokov ani kvapka. Skôr než dažďové sú pre túto oblasť typické piesočné búrky, pri ktorých sa premiestňuje obrovské množstvo piesku a prachu. Búrky majú niekedy takú silu, že sú schopné doniesť piesok zo Sahary až do Európy a stáva sa tiež, že je spad zaznamenávaný aj v Južnej či Strednej Amerike.
Hoci sa zdá, že na Sahare nemôže existovať život, opak je pravdou. Na mnohých miestach sa darí zeleni, najmä okolo už spomínaných artézskych studní. V zimnom období môžu v niektorých častiach púšte vznikať aj prírodné oázy. Napríklad v marockom Dayet Srji sa krajina pravidelne premieňa na jazero, ktoré obývajú plameniaky a početné ďalšie brodivé druhy vtákov. Všeobecne je však vegetácia Sahary dosť chudobná, miestami sa vyskytujú iba húževnaté trávy a tŕnisté kríky. V oázach je potom možné sa stretnúť s palmami a rdesnami / Sú to trvalky alebo jednoročné rastliny, s bylinnou alebo vzácnejšie drevnatou stonkou /
Foto: By cuatrok77
Aj živočíšne druhy, pre ktoré je Sahara domovom, sa museli prispôsobiť tunajšiemu suchému podnebiu, veľkým teplotným rozdielom aj nedostatku potravy. Snáď najlepšie sa tomu dokázal prispôsobiť jednohrbá ťava známa ako dromedár. Toto zviera si pre jeho výdrž a rýchlosť obľúbili nomádi, ktorí ho využívajú ako dopravný prostriedok. Žijú tu však aj ďalšie druhy cicavcov, k tým najväčším patria somáre a biele antilopy addax s dlhými krútenými rohmi, ktoré sú ohrozeným druhom. Skvele sa dokázali prispôsobiť podmienkam v púšti, vydržia bez vody až niekoľko mesiacov.
Z šeliem je možné na Sahare uvidieť hyeny, šakaly, v južnej časti Sahary sa vyskytuje africký pes himalájsky a pomerne rozšírený je aj fenok. Takže sprej na medvede, by vám bol možno zbytočný. Púšť obývajú aj saharskí gepardy, ale vo voľnej prírode ich žije asi len 250 kusov, preto zahliadnuť ich je malý zázrak. Na Sahare sa darí aj drobným hlodavcom, ako je tarbík a veľmi početne zastúpení sú aj plazy. Stretnúť sa môžeme s jašteričkami, scinkami, varanmi nílskymi a gekónmi. V piesku žijú aj niektoré druhy hadov, ako sú napríklad piesočné zmije. Pomerne nebezpečným obyvateľom je aj škorpión dorastajúci dĺžky až 10 cm. Nechýbajú ani početné vtáčie druhy – supy, pštrosy, plameniaky, na jazerách potom aj divoké kačice a husi. Najpočetnejším živočíšnym poriadkom je potom ako takmer všade inde na svete hmyz.
Saharu však po stáročia obývajú aj ľudia, ktorí spadajú hneď do niekoľkých etnických skupín. V horských oblastiach žijú Berberi, ktorí sú pôvodnými obyvateľmi severnej Afriky. Zvláštnym typom Berberov sú potom Tuarégovia obývajúci rozsiahle územia Sahary a Sahelu. Mnohí z nich dodnes žijú v púštnych oázach v plátenných prístreškoch a živia sa kočovným pastierstvom. K príslušníkom arabských nomádskych kmeňov potom patria Beduíni. V severnej Afrike sú rozšírení aj Arabi av menšej miere sa tu vyskytujú aj niektoré černošské kmene. K najhustejšie osídleným častiam Sahary patrí pobrežie Stredozemného mora a oblasť dolného toku Nílu.
Zdroj: https://egypt.svetadily.cz/
Viacej informácií nájdete tu: https://bit.ly/3MplyF5
Foto: By I, Luca Galuzzi, CC BY-SA 2.5, Youtube, depositphotos, wikipedia
