POZDRAVY ZO SICÍLIE ZASIELA MAFIA
Keď 11. augusta 2005 zatýkala zásahová jednotka v Krásnem Březně pri Ústí nad Labem Umberta Bonfiglia, nemohli prizerajúci tušiť, že Umberto Bonfiglio nebol v skutočnosti žiadny taliansky podnikateľ, dokonca sa ani nemenoval Umberto Bonfiglio. Jeho pravé meno bolo Luigi Putrone a jeho vlasťou Sicília.
Niežeby tento fakt vylučoval taliansku národnosť, ale Sicílčania sú na svoj rodný ostrov veľmi hrdí. Dôvodom na jeho zatknutie neboli daňové podvody alebo drobná kriminálna činnosť, ale vydieranie, obchod s drogami a zbraňami, manipulácia verejného obstarávania, únosy a niekoľko vrážd. Česká verejnosť tak na vlastnej koži pocítila, že vplyv sicílskej mafie sa nevzťahuje len na ostrov za Messinskou úžinou, ale že prsty tejto tajnej organizácie siahajú ďaleko za talianske hranice. Svetová verejnosť si pre zmenu uvedomila, že sicílska Cosa nostra (Naša vec) prežila prelom tisícročia rovnako dobre ako počítačový softvér a je potrebné s jej pôsobením aj naďalej počítať.
O rok neskôr uviazla v policajnej sieti naozaj veľká ryba – Bernardo Provenzano – ktorému patril prívlastok capo di tutti capi (boss bossov). Príslušník Corleonského klanu sicílskej mafie sa skrýval pred spravodlivosťou cez 40 rokov a na svojom konte mal okrem iného aj vraždu jedného z iniciátorov 1. mafiánskej vojny – Michela Cavataia. Myslieť si, že zatknutím kápa bude mafii zasadená smrtiaca rana, by bolo rovnako pochabé, ako spájať Bin Ládinovu smrť s koncom militantnej islamskej organizácie Al Káidy.
Pomyselný trón Cosy nostry už zažil niekoľkonásobné striedanie bosov a samotnú existenciu organizácie neohrozilo ani jedno z nich. To z politického chaosu medzi rokmi 1890-1904 vzišlo pravdepodobne najväčšie ohrozenie mafie, ktorého následky sa prejavovali ešte v ďalšom desaťročí. Príchod prvej svetovej vojny ale odviedol pozornosť od boja s podsvetím a umožnil nabrať mafii druhý dych.
O necelé storočie neskôr sa na ostrove ležiacom na dohľad od talianskej Kalábrie predsa len niečo zmenilo. Mafiánske praktiky zjemneli, na uliciach sa verejne nestrieľa po odpadlíkoch, násilie 80. rokov minulého storočia vystriedal kultivovanejší prejav a vplyvné osoby s patričnými konexiami pôsobia ako „sporiadaní“ občania.
Po druhej svetovej vojne sa vplyv mafie presunul z vidieka do miest a poprednou baštou sicílskej Cosy nostry sa stalo Palermo. V jeho uliciach sa ďalej objavujú výbercovia výpalného (tzv. pizzo), ktorí nenápadne obchádzajú svoje „ovečky“ s natiahnutou dlaňou. Po odmietnutí poslušnosti nasledovala podľa nepísaného mafiánskeho pravidla najskôr hrozba, a pokiaľ ani tá nepriviedla obchodníka k rozumu, prišla oveľa tvrdšia odveta.
Ešte v roku 2004 platilo odhadom 80% sicílskych obchodníkov nejakú formu výpalného. Ako znie zasvätený komentár: pagare tutti, pagare meno (platí sa menej, ale platia všetci). Aj na tomto poli sa ale situácia v posledných rokoch začína pozvoľna meniť.
Jasným príkladom môže byť ráno 29. 6. 2004, kedy obyvatelia Palerma odchádzali do práce a míňali plagáty s nápisom „Národ, ktorý platí výpalné, je národ bez dôstojnosti“, ktorými niekto polepil celé mesto. V roku 2006 potom vzniklo združenie Addiopizzo so zámerom podporiť tých obchodníkov, ktorí sa vzoprú plateniu výpalného. Združenie funguje s podporou štátnych inštitúcií av súčasnosti má na zozname 699 obchodníkov, ktorí odmietli platiť výpalné sicílskej mafii. Strach pred odvetou je neopodstatnený. Mafia nemieni riskovať prípadné problémy s talianskou justíciou, ktorá za samotné vydieranie rozdáva vyššie tresty ako za mafiánske spolčovanie.
Problémy môže obchodník očakávať snáď len v bankách, ktoré revoltujúcich obchodníkov považujú apriori za rizikových. Získať pôžičku tak môže byť neľahkou úlohou. Na stranu združenia Addiopizzo sa ale pridávajú aj zahraničné veľvyslanectvá. Nemecký konzulát na Sicílii napríklad vyzval v informačnej brožúre turistov z nemecky hovoriacich krajín, aby nákupom podporili práve týchto obchodníkov, ktorí majú svoje prevádzky označené nálepkou Pizza free.
Vykoreniť tradíciu výberu výpalného, ktorá je v sicílskej spoločnosti zakorenená rovnako ako samotná mafia, je ale behom na dlhú trať. A nedá sa zvladnut rychlejšie ako doba určená na prevíjanie elektromotorov. Jednoduchými obeťami sa stávajú predovšetkým prisťahovalci zo subsaharskej Afriky a Indie, ktorí otvárajú svoje obchodíky v neslávne preslávených štvrtiach La Kalsa a Vucciria. Tieto chudobné štvrte poskytujú značne surový a neprikrášlený obrázok Palerma tým, ktorí zoberú odvahu a opustia bezpečné uličky turistického centra. Ošuntelé brlohy kriminality a nerestí, schátraných domov nesúcich stopy druhej svetovej vojny a pouliční predavači všetkého možného sú druhou tvárou sicílskej metropoly.
Treba podotknúť, že výber pizza je skôr aktom kontroly nad územím patriacim danému mafiánskemu klanu než významným zdrojom príjmov. Oveľa väčšie zisky plynú z obchodu s drogami, investíciami do cestovného ruchu, stavebníctva a spracovania odpadu.
Vláda premiéra Berlusconiho sa snažila zmenami v legislatíve utiahnuť finančné kohútiky odvádzajúce do rozpočtu Cosy nostry nemalé peniaze. Jedným z veľkých úspechov je presadenie zákona o zabavovaní majetku mafie – to, že ide o skutočne horibilné sumy, ilustruje prípad z februára roku 2010, kedy palermský súd zabavil majetok v celkovej hodnote 800 miliónov eur. Majetok patril významnému sicílskemu podnikateľovi v stavebníctve a zdravotníctve, Michelovi Aiellovi. Za spolčovanie s mafiou, korupciu a daňové úniky bol odsúdený na necelých šestnástich rokov väzenia. Na jeho monopolnom postavení mali zásluhy predovšetkým veľmi dobré konexie na už spomínaného Bernarda Provenzanu.
Zdroj: https://www.national-geographic.cz/
Viac informácií: https://bit.ly/3UPFx0t
Foto: Flickr, Depositphotos
