Aké boli najhoršie epidémie v dejinách?

Akokoľvek sa hovorí o vedľajších rizikách očkovania, či spochybnovanie nosenia rúšok – dokonca aj tych najmodernejšich, ako je respirátor ffp3. A ak by sme tieto ochranne možnosti nemali, mohli by sa svetom prehnať podobné epidémie, ako sú tieto s ktorými vás chceme oboznámiť.
Predstavujeme vám najhoršie epidémie svetových dejín.
V dnešnom, aj ked relatívne dobrým  celosvetovým pokrytím zaočkovania i svete plnom antibiotík a antivirotík, často zabúdame, aké ničivé boli epidémie v minulosti. Aj každoročná chrípková epidémia dnes dokaže vyvolať veľké emócie. Je vhodné sa preto pripomenúť, aké  devastujúce epidémie v histórii ľudstvo zažilo. Epidémie dokázali totiž meniť osudy celých impérií a tvoriť históriu, na ktorej konci sme dnes aj my.

Pandémie HIV (2005-2012)
Počet obetí: 36 miliónov

Je to možno paradoxné, pretože za éru najväčšieho vyčíňania vírusu HIV (a ním spôsobované choroby AIDS) boli považovaná 80. roky. V skutočnosti ale na vrchol epidémie vírusu HIV bol pomerne nedávno. Od roku 1981 vírus celosvetovo zabil vyše 36 miliónov ľudí – to nie je rozhodne malý počet !  Ide totiž zhruba o sedem násobok populácie Slovenskej republiky. Najmä vplyvom šírenia na africkom kontinente je však možné za absolútny vrchol epidémie považovať rok 2005, kedy vplyvom vírusu ročne zomrelo 2,2 miliónov ľudí. K roku 2012 tento počet klesol „len“ na 1,6 miliónov. Pomohli najmä nové lieky, predovšetkým efektívnejšie antivirotiká. Okrem Afriky však HIV sužuje aj Rusko alebo Indiu. A vplyvom nižšej prevencia pohlavných chorôb v poslednej dobe pribúda pacientov aj v Európe.

Epidémia španielskej chrípky (1918-1920)
Počet obetí: 20 až 50 miliónov
Snáď by sa ľudia mali pred HIV viac na pozore, keby choroba zabíjala milióny nie naprieč dekádami, ale ešte rýchlejšie. Práve tak vyzerala neslávna pandémia „španielskej“ chrípky, ktorá zastihla svet po prvej svetovej vojne. S mortalitou okolo 10 až 20 percent zabila na 25 miliónov ľudí len počas prvého pol roka. Čo španielsku chrípku odlišovalo od ďalších chorôb, bola skutočnosť, že zabíjala paradoxne hlavne mladých ľudí na vrchole ich síl. Pôsobila totiž zrejme na imunitný systém spôsobom, ktorý obrátil prirodzenú obranu tela proti jej nositeľom.

Justiánska mor (541-542)
Počet obetí: 5 až 50 miliónov
Ako keby v ére po definitívnom páde Západorímskej ríše nebolo málo problémov, Európu i Áziu vtedy zasiahla prehliadaná epidémie pravého moru, pochádzajúceho pravdepodobne z Etiópie. Cez Egypt sa choroba dostala aj na starý kontinent a drvivo sa podpísala aj na populácii vtedajšieho centra toho, čo zostalo z impéria – na Konštantinopole. Choroba zvaná čierna smrť, zahubila  tretinu obyvateľov tohto mesta a podobne zničujúci štatistiky zaznamenali aj iné civilizované kraje. Iróniou osudu však neboli epidémiou toľko zasiahnuté nomádske kmene ohrozujúce väčší ríše – nenachádzali sa totiž na obchodných chodníkoch. Ak je možné niečo označiť za poslednú kvapku starého rímskeho impéria, nebol to pád Večného mesta, ale práve justiánsky mor o storočie neskôr. Pravý mor potom Európu nezasiahol v takej šírke až do 14. storočia.

Čierna smrť (1346-1350)
Počet obetí: 50 až 200 miliónov
Hoci sa menšie epidémie pravého moru objavovala periodicky čas od času medzi týmito dvoma ranami, epidémia z polovice 14. storočia bola mimoriadne ničivá. Európa vtedy prišla o tretinu až polovicu populácie, a táto morová epidémia je dodnes v kultúrnej pamäti označená ako „tá slávna“ morová epidémia. Jej dôsledky napokon vidíme okolo seba dodnes. Po konci epidémie mal úbytok obyvateľstva za dôsledok spoločenskej zmeny ako celku –  so zvýšením miezd a vzrastom vplyvu meštianstva. Dostupná pôda bola využitá pre chov zvierat a spotreba mäsa v celom regióne vzrástla. Spolu s objavom Ameriky bola čierna smrť udalosťou, ktorá zakončila stredovek, ako ho dnes vnímame.

Prvá epidémia cocoliztli (1545-1548)
Počet obetí: 5 až 15 miliónov
Sotva polstoročie potom, čo Krištof Kolumbus dorazil k brehom Ameriky, zasiahla populáciu dnešného Mexika vlna choroby, pre ktorú miestni mali názov „cocoliztli“. Choroba sa prejavovala horúčkami, závratmi, krvácaním z nosa i očí a smrťou do 3 až 4 dní. V porovnaní s epidémiami popisanými vyššie, snáď cocoliztli nepôsobí čo do počtu obetí tak vážne, je však potrebné na počty vztiahnuť z pohľadu percent zasiahnutej populácie. Potom sa ešte len naplno vyjaví apokalyptický rozmer choroby – cocoliztli totiž počas trojročného vyčíňania zahubila  80 percent pôvodných obyvateľov Mexika a spôsobila de facto kolaps tunajšej  ríše.

Druhá epidémie cocoliztli (1576)
Počet obetí: 2 až 2,5 milióna
Neubehli ani tri dekády a cocoliztli sa vrátila naspäť! Aby zdevastovala to, čo nevyhubili prvýkrát. Druhá epidémia z konca 16. storočia zabila 50 percent zvyšnéj populácie strednej Ameriky a možno argumentovať, že zásadným spôsobom „vymietla cestu“ následnej európskej kolonizácii. Dodnes nie je celkom jasné, čo tútom druhú pandémiu cocoliztli mohlo. Je však prakticky isté, že sa jednalo o chorobu zavlečenú do Ameriky európskymi conquistadormi. Snáď sa mohlo jednať o týfus, osýpky či kiahne, na ktoré miestne nemali tak vybudovanú imunitu,ako európski dobyvatelia.
V roku 2018 vedci identifikovali najpravdepodobnejšieho pôvodcu – vzácny druh paratyfoidní infekcie spôsobený baktériou Salmonella enterica enterica.

 

Zdroj: https://zoommagazin.iprima.cz/

Viac informácií nájdete tu: https://bit.ly/3sW9vlE

Fotografia na titulke: depostiphotos