Trocha histórie výroby obkladov a dlažieb

Každý aspoň raz za život zariaďuje alebo buduje novú kúpeľňu či si vyhotovuje dlažbu. Väčšina ľudí chce kúpeľňu „úplne inú“ ako mala doteraz, ale sú aj takí, ktorí zostanú u podobnej alebo rovnakej farby akú už mali. tieto rozdiely sú hlavne spôsobené tým, že skôr „za komunistov“ žiadny výber nebol, každý mal radosť že niečo zohnal, kto mal väčšie šťastie a známosti mal dokonca
doma na podlahe „kožu“ a v kúpeľni „Erikovi“
Táto doba už skončila a na trhu je naozaj veľký výber obkladov, dlažieb, vybavenia kúpeľní a na kvalitný obklad využívame moderný leveling system Líder v tomto odbore je nepochybne Taliansko, ktorá je kolískou nielen výroby, ale aj dizajnu a v histórii tohto oboru siaha až do antického Grécka a Ríma.

Trochu sa teda poohliadneme do histórie.
Keramické výrobky môžu byť definované ako artefakty skladajúci sa z  anorganického materiálu, s nekovovými vlastnosťami, ktoré sú spracovávané v niektorých fázach výrobného cyklu pri vysokých teplotách. Slovo „keramika“ pochádza z gréckeho slova Keramos čo znamená „íl“.
Od najstarších čias sa človek snažil upraviť si svoje obydlia a tiež izolovať chlad krajiny, v počiatkoch hlavne pomocou hliny, potom tvarovaním hliny a jej spracovávaním. Už v 5. tisícročia pred Kristom je doložená výroba jednoduchých rohoží z prírodných materiálov, neskôr sa objavuje slama zmiešaná s ovčej srsťou a tieto povrchy aj teraz používajú ešte kočovní ľudia či niektoré kmene. Zrejme prvý keramické „dlaždice“ boli vyrobené v Stredomorí, najmä v Egypte kde boli glazované keramické dosky používané pre reprezentatívne budovy.

Keramika Iznik

Dosky či tehly boli sušené na slnku alebo pečené a naťahujú sa na ne prvý glazúry modrej farby na báze medi. V neskorších dobách sa dlaždice stávali sofistikovanejšie a dostávajú rôzne farby. Arabská expanzia na západ potom prispela k rozšíreniu výroby do Talianska a Španielska.

Zvlášť v Taliansku sa potom rodia a rozvíja kultúra dlaždíc. Staroveké príklady dlaždíc sa nachádzajú aj v Mezopotámii, zdobené jednoduchými bielo-modrými pruhmi a ďalej v Tunisku, Iráne, Strednom východe … Keramika úžitková bola samozrejme vyrábaná aj v Číne, Japonsku atp.
Neskôr bol jedným z hlavných výrobných centier mesto Iznik v Turecku, ktoré preslávili dlaždice nielen v počiatkoch svojou priehľadnou bielou glazúrou a modrým ornamentom, ale neskôr cca v polovici 16. st. rozšírenie farebnosti na tyrkysovú, fialovú, zelenú a čiernu farbu. Iznické kachlice následne preslávili po celom impériu, boli nimi vyzdobené snáď všetky významné mešity v Istanbule.

Keramika Laggioni

História talianskych obkladov vzniká počas stredoveku, kedy architektúra začne dlaždice (kachlice) používať pre výzdobu verejných a náboženských stavieb. Taliansky dizajn spolu so skúseností iných kultúr, vynaliezavosť a umelecké tvorivosť Talianov, preniká aj do tejto sféry života. Už vo 12.st. stojí významné výrobne dlaždíc v mestách Florencia, Siena, Orvieto a Faenza. posledne menované mesto dalo svoje meno aj výrobkom pod názvom „fajansa“ (z franc.faïence, it.Faenza) maľované výrobky, kedy maľba je na biele nepriehľadné glazúre, pripomínajúce porcelán, používaná pre úžitkovú i zdobnú keramiku.
Popri každodenných predmetov sa teda čím ďalej viac objavujú kúsky pre obklady stien a podláh. Jeden z prvých obkladov, navrhnutých známym umelcom, bol v kaplnke S. Petronio v Bologni v roku 1487, ktorú navrhol Pietro Andrea da Faenza.
Tiež asi najstaršie archeologické nálezy ukazujú na výrobu keramiky v talianskom mestečku Albisola už v začiatku 16. st., výrobou tzv. laggioni – pestrobarevnýmy obklady podláh alebo stien.

 

Doba zreje a objavujú sa ľudia, zvlášť v mestách, ktorí chcú „mať viac“ a prezentovať svoje postavenie nielen v obliekaní, ale hlavne vo svojom bývania a živote. V starovekom Oriente a antike (v Grécku od 6. st. Pr Kr., V Ríme najmä v 2. a 3. st.po Kr.) sa v domoch sa objavujú mozaikové podlahy, vytvorené za použitia farebných mramorov a prvé dláždené plochy. Podlaha získava postupne slávnostné funkciu, a to sa začína objavovať hlavne v chrámoch, kostoloch, palácoch, ale aj na fórach a iných verejných priestranstvách. Známou je aj najväčší podlahová mozaika na svete a to v katedrále v meste Otranto (Apulia), ktorá vznikla v rokoch 1163-1165.
Taliansko aj naďalej dominuje trhu v hodnote vyrobených keramických obkladov. asi najviac známym miestom výroby dlažieb a obkladov je mesto Sassuolo. mesto a „Keramický okres“ leží medzi provinciami Modena a Reggio Emilia, a jeho srdce sa nachádza v Sassuolo a Fiorane.
Postupne sa rozširuje smerom k obciam okolo Modeny, ako Castelvetro, Formigine, Maranello a Fiorano Modenese, ako aj obcí Reggio Emilia, vrátane Scandiano a Casalgrande. Vývoj okresu je spojený predovšetkým s dostupnosťou surovín pochádzajúcich z lomov v oblasti Apeninského polostrova a tradíciou vo výrobe keramiky.

 


Mozaiková podlaha Otranto

Rozvoj oblasti týmto smerom sa odohráva v začiatku dvadsiateho storočia, a to vďaka špecifikám daného odvetvia. Vyznačuje sa jednoduchou technológiu výroby, efektívnym rozvojom a spojením spolu so všetkými aktivitami, ktoré slúžia keramickému priemyslu – od návrhov a dizajnu k plánovanie, výrobe a logistike. Asi najstarším výrobcom obkladov a dlažieb, ktorí fungujú do súčasnosti je firma Marca Corna 1741, ktorá nesie dátum založenia aj vo svojom názve, nasledovali však rýchlo aj ďalšie svetoznámi výrobcovia ako a najväčší rozvoj potom nastúpil po 2. sv. Valce, a to hlavne v oblasti Sassuolo v Taliansku.
S ohľadom na ťažkosti a neistoty, ktoré charakterizujú dnešnej modernej spoločnosť, ktorá je čím ďalej tým zložitejšie, sme svedkami zrodu obnovenie ochrany a lásky k domácemu prostrediu a všetky detaily, ktoré môžu zlepšiť pocit istoty a kvalitu našich životov.
Máme tendenciu vytvárať okolo seba teplo domova, svojho hniezda, rodinné náklonnosti, intimity, a to nielen v domácom prostredia, ale aj s ohľadom na ostatné miesta ktoré navštevujeme, ako reštaurácie, zábavné a kultúrne podniky (kiná, reštaurácie, kaviarne, divadlá atď.) ako aj pracovné prostredie a školy aj „nové chrámy spotreby“ (obchody a nákupné strediska). Obklady a dlažby sú jedným z vybavenia vnútorných častí, ktoré môžu v obytných i verejných miestach sprostredkovať pojem „tepla a bezpečia“.
Vďaka svojej univerzálnosti tento materiál sám o sebe prispieva k vytvoreniu životného štýlu. Voľbou farieb a povrchových úprav môžeme navrhnúť atmosféru príjemnou a vhodnú aj v závislosti na našich rôznych chutiach a zvykoch, pocitu tepla a ochrany.
Talianska keramika kombinuje súčasný dizajn a eleganciu aj bohaté skúsenosti v históriu a tradíciu tohto odboru.

Zdroj: https://www.obkladyvilimek.cz/
Viac informácií: https://bit.ly/3rPx4Mi

Autor: Ing. arch. M. Vilimkova

Ostatné zdroje: Zdroje:
http://www.mondimedievali.net/Artemedievale/pavimenti/otranto.htm
https://cs.wikipedia.org/wiki/Mozaika
http://www.fratellipellizzari.it/breve-storia-pavimenti-ceramica.html
http://turecko.svetadily.cz/clanky/Iznik-kouzelne-mestecko-na-brehu-jezera
https://cs.wikipedia.org/wiki/Faj%C3%A1ns
https://it.wikipedia.org/wiki/Siti_archeologici_dell%27Italia_antica
https://it.wikipedia.org/wiki/Storia_del_mosaico
http://www.laceramicaitaliana.it

Foto: depositphoto