Títo malí tvorovia, ktoré väčšina ľudí radí niekam medzi mravce, hoci spolu nemajú vôbec nič spoločné, obývajú našu planétu už milióny rokov.
Za tú dobu doviedli svoj um v budovaní tzv. termitíšť k dokonalosti, a to tak, že si nad nimi vedci lámu hlavu a architekti sa snažia tieto dokonalo prepracované a perfektne fungujúce stavby napodobniť.
Stále zapnutá klimatizácia
Termitisko už videl aspoň na obrázku takmer každý z nás. Málokto však vie, že tieto impozantné, až šesť metrov vysoké stavby, sú len akousi klimatizáciou podzemného hniezda termitov. Tí ich veľmi obratne budujú z hliny, vody a vlastných slín. Milión termitov zvládne za rok premiestniť až 400 kilogramov hliny a niekoľko ton vody!
Nadzemná časť termitiska je vlastne spletitá sústava otvorov, chodbičiek a komôrok, ktoré sa ukrývajú pod 45 centimetrami hliny, ktorú keď slniečko vysuší, tak je tvrdá ako betón. Tento systém pomáha regulovať teplotné podmienky v podzemnej časti hniezda a to tak dokonale, že aj v miestach s veľkými teplotnými výkyvmi počas dňa, kolíše teplota v termitišti v rozmedzí maximálne jedného stupňa Celzia! Napríklad v Zambezi je cez deň okolo 33 ° C a v noci asi 2, v termitišti je však teplota ustálená na asi 31 stupňoch. Ako je to možné? Chladný vzduch prúdi do systému z podzemného hniezda, prechádza sústavou, ohrieva sa a nakoniec je vytlačený von vrchnými otvory. Týmito otvormi sa dovnútra prenáša vonkajšia zmeny tlaku a prúdenia vzduchu a termity otvori neustále zaslepujú a zase otvárajú tak, aby udržali konštantnú klímu. Ako spoznajú čo, kde a ako upraviť, je v podstate záhadou. Možno k tomu využivaju majú zdatného pomocníka – kolóniu špeciálnych húb.
Huby ako žalúdok
Väčšina druhov termitov si vo vnútri termitiska pestuje kolóniu húb, ktoré fungujú ako akýsi vonkajší žalúdok a pomáha im tráviť celulózu z dreva a rastlín, ktorými sa tieto živočíchy živia. Na hubách sú vlastne bytostne závislí a vedci pripúšťajú myšlienku, že práve tieto huby sú akýmsi mozgom termitišť, ktorý celý systém riadi. Podľa odhadov majú huby pod kontroloa až 85% metabolizmu celého systému. Je celkom dobre možné, že vysielajú nejaké chemické signály, ktoré ovplyvňujú a riadia správanie termitov.
Jednalo by sa potom o dokonalú symbiózu, kedy jeden bez druhého skutočne nemôže fungovať. Vráťme sa teda na chvíľu k otázke trávenie celulózy. Termity živiace sa trávou a drevom, nedokážu stráviť celulózu, ktorú po návrate do hniezda vyvrhnú hubám, ktoré ju premenia na výživnú zmes. Termity im za to poskytujú priestor k rastu, vodu a vlastne aj potravu.
Stavajme ako termity
Ako veľmi dôležitá je pre termiti presná konštrukcia termitiska, dokázali vedci, keď do neho vyhĺbili malú, asi pätnásťcentimetrovú dieru. Takmer okamžite sa k neplánovanému otvoru zhromaždili vojaci s hryzadlami, pripravení brániť svoj domov pred ničiteľom. Vzápätí na to sa prirútili robotníci, ktorí začali dieru opravovať. Do hodiny mali hotovo.
Na trhlinu ich najskôr upozornila zmena prúdenia vzduchu v systéme. Na základe znalostí, aj keď nedokonalých, o stavbe a fungovaní termitiska, bola v Zimbabwe postavená kancelárska budova na čo najpodobnejšom princípe. Výsledky sú viac než ohromujúce – k jej prevádzke je potreba len asi desatina energie, ktorú bežne spotrebuje rovnaká budova, postavená klasickým spôsobom.
Týmto termiti poradili architektom, ako sa správne projektujú nízkoenergetické domy
Kráľovná a tí druhí
A kto vlastne v takom termitišti žije?
Už sme spomenuli vojakov s hryzadlami, ktorí môžu pri niektorých druhoch merať až 1,5 centimetrov a ich uhryznutie je značne bolestivé. Najviac je však potreba robotníkov, ktorí sú bezkrídlí a slepí. Starajú sa nielen o potravu, budovanie a udržiavanie správneho klímy, ale aj o vajíčka a larvy. Centrom celého hniezda je totiž kráľovská komnata, v ktorej sídli kráľovský pár. Kráľovná sa dožíva až 30 rokov, žije v špeciálnej komôrke a jej životným poslaním je kladenie vajíčok. Za deň ich nakladie až tisíc. Robotníci ich následne odnáša do ďalších špeciálnych komôrok, akýchsi liahní, kde sa z vajíčok liahnu larvy. Robotníci sa starajú aj o ne. Zvláštnosťou je, že kráľovná na konci svojho života už nekladie vajíčka oplodnené kráľom, ale pomocou tzv. Partenogenéza čiže samogravidite, zaistí vývin nového jedinca bez nutnosti oplodnenia samcom. Nová generácia kráľovien tak získa kompletne genetickú informáciu pôvodnej kráľovnej.
Termity – geológovia
Afrika je známa svojimi bohatými náleziskami zlata a diamantov, ale nie vždy je úplne jednoduché tieto ložiská nájsť. Termity sa ukázali byť tými najlepšími hľadači. Často sú totiž cenné suroviny v hĺbke sprevádzané prítomnosťou určitých minerálnych látok. Lenže zistiť ich prítomnosť treba v tridsaťmetrovej hĺbke vyžaduje nákladné prieskumné hlbinné vrty. Termity však do týchto hĺbok putujú v púštnych oblastiach úplne zadarmo, aby sa dostali až k podzemnej vode. Na svojich hryzadlách potom vynášajú na povrch aj malé množstvo minerálnych látok z hlbiny. Krásnym príkladom je udalosť zo 70. rokov 19. storočia. Vtedy bol objavený na povrchu púšte Kalahari ilmenit. Tento minerál sa väčšinou vyskytuje spoločne s diamantmi a tak jeho nález spôsobil veľký rozruch.
A oprávnene.
Na tomto mieste je dnes jedna z najväčších diamantových baní na svete, Jwaneng. Nachádza sa 40 metrov pod zemou a objavená bola len vďaka termitom, ktorí zrnko po zrnku vynášajú materiál z hlbokých šácht na povrch.
Dnes už existuje metóda, ktorá mapuje termitisko v oblastiach s možnými náleziskami vzácnych kovov a diamantov a odoberá z nich vzorky. Pri skúšaní tohto systému sa odoberali vzorky z termitišť v blízkosti už objavených nálezísk. Rozbor ukázal presne to, čo by sa v takých miestach malo nájsť a termity sú uznávanými a právoplatnými „ geológmi „.
Zdroj: https://www.sokujiciplaneta.cz/
Viac zaujímavých informácií nájdete tu: https://bit.ly/2NedOsS
Foto: depositphotos
