V dávnej minulosti by nikomu ani len nenapadlo prechádzať vysokohorským sedlom výlučne iba z jednej strany. No v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia už áno. Priečnym sedlom, keď ním mohli turisti prejsť už len v smere z Malej do Veľkej Studenej doliny. Dôvodov bolo niekoľko. Padajúce skaly, ktoré ohrozovali turistov. Priveľa turistov, ktorí, vyhýbajúc sa navzájom, zošliapavaním ničili vzácnu tatranskú kvetenu. A v neposlednom rade priveľa úrazov. Napriek tomu sa po viac ako tridsiatich rokoch dá sedlom opätovne prejsť aj v smere z Veľkej do Malej Studenej doliny. Dôvod? Priveľa turistov porušujúcich obmedzenie a priveľa úrazov.
Historické pramene uvádzajú, že Priečnym sedlom viedol v minulosti poľovnícky chodník. Dozvedáme sa aj to, že ako prví sedlo v lete roku 1846 zdolali Gustav Müller, Wilhelm Roxer a jeho brat nám neznámeho mena. A že prvý zimný prechod uskutočnili 15. apríla 1911 Tibor Kregczy, Lajos Rokfalusy a Zoltán Votisky. Július Andráši v deväťdesiatych rokoch minulého storočia o sedle napísal: „Prechod cez Priečne sedlo z Malej Studenej doliny je veľmi obtiažny. Preto Klub československých turistov v roku 1934 vytýčil novú výstupovú trasu a zabezpečil vyše sto metrov dlhými železnými reťazami so zabetónovanými fixnými skobami. Cesta nadol do Veľkej Studenej doliny je už podstatne ľahšia, no napriek tomu Horská služba TANAPu uľahčila turistom zostup pomocou kratších reťazí tesne pod sedlom, kde je terén veľmi drobivý“.
Smrteľných úrazov bolo len päť
Napriek náročnosti terénu sa podľa záznamov horskej služby stalo v Priečnom sedle len päť smrteľných úrazov. Prvý z nich záchranári zapísali 16. júla 1965. V ten deň sa pani Gertrúda z Ostravy pošmykla na snehu tak nešťastne, že sa jej pád stal osudným. O trinásť rokov a štyri dni neskôr na následky zranení zomrela Gertrúda, ktorá prišla do Tatier z Nemecka. Aj ona sa pošmykla na snehu. Z Nemecka si čaro tatranskej prírody prišiel v roku 1986 vychutnať i 64 ročný Paul Werner Schumann. Späť domov sa už živý nevrátil. Dvadsiateho ôsmeho júla spadol z reťazí a smrteľne sa zranil. Na ľade sa 13. októbra 1992 pošmykol 35-ročný Ladislav Szantai z Rožňavy. Pád dolu skalnou stenou neprežil. Posledný smrteľný úraz sa v Priečnom sedle stal pätnásť dní po sezónnej uzávere, 15. novembra 2007. Pána Pokorného z Česka tu smrteľne zranila kamenná lavína.
V záznamoch však nie je zmienka o tom, že Priečnym sedlom prechádza priveľa turistov, že je prechod sedlom nebezpečný, že tu registrujú priveľa úrazov. Čo teda bolo dôvodom, že sa po roku 1980 už medzi Širokou a Priečnou vežou nedalo prejsť v oboch smeroch? Tak z Malej do Veľkej ako i z Veľkej do Malej Studenej doliny? „Predovšetkým náročnosť výstupu, ktorý, hoci istený reťazami, je pre bežného, a predovšetkým neskúseného, turistu zdolateľný len s veľkými problémami. Ďalším dôvodom v čase, keď bol prechod sprístupnený len z jednej strany, bol fakt, že výstupové pomôcky boli z Malej Studenej doliny inštalované len v jednej línii. Takže, keď sa v najkritickejšom mieste v skalnej stene stretli dvaja turisti, museli sa obchádzať, pričom hrozil pád. No a v neposlednom rade pri rozhodovaní o uzavretí jedného smeru výstupu do Priečneho sedla sme brali do úvahy aj skutočnosť, že turisti pri vzájomnom obchádzaní sa vstupovali do okolitého prírodného prostredia a zošliapavaním ničili vzácne druhy tu vyskytujúcej sa tatranskej kveteny,“ vysvetľuje Marián Šturcel, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu.
V sedle pribudli reťaze a kramle
Priečne sedlo je práve to sedlo vo Vysokých Tatrách, ktorým ročne prejde najväčší počet turistov. To bol dôvod rozhodnutia zmeniť jednosmerný turistický chodník v ňom na dvojsmerný. „Stredisko terénnych služieb Štátnych lesov TANAPu malo už dlho v pláne zobojsmerniť prechod cez Priečne sedlo. S prácami sa začalo asi pred štyrmi rokmi. Každoročne sa urobila časť prác. V poslednom a najťažšom úseku, priamo v Priečnom sedle, boli dokončené až v minulom roku. Koncom októbra, keď sa počasie ustálilo, sa dala dokopy partia ôsmich ľudí zo Základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (ZO SZOPK) Dolný Smokovec a horolezci z Horolezeckého oddielu Lokomotíva Štart (HO LŠ) Poprad a podujali sa vyniesť potrebný materiál do sedla. Niektorí z nich si takto po prvýkrát dali na chrbát krošňu a odskúšali si, ako chutí nosičský chlebík. Do Priečneho sedla vyniesli materiál potrebný na jeho zabezpečenie o hmotnosti takmer tristo kilogramov. Išlo o nové reťaze, kramle, karabíny, elektrocentrálu, káble, laná, benzín, vŕtačku a ďalší materiál, potrebný pri práci. Veríme, že osadením nových reťazí a stúpačiek sa priechodnosť sedla zjednodušila a bezpečnosť turistov zvýšila,“ poznamenáva Jozef Gurník, člen ZO SZOPK.
Vďaka novo inštalovaným reťaziam a kramliam, ktoré pribudli v Priečnom sedle v dvoch líniách, sa tak turisti môžu bezpečnejšie obchádzať bez toho, aby sa v náročnom skalnom teréne pohybovali nezaistení. „Každoročné spočítavanie návštevnosti v Tatranskom národnom parku potvrdzuje, že najväčšie počty turistov prechádzajú práve týmto žlto značeným turistickým chodníkom v Priečnom sedle. Bojazlivejší a fyzicky menej zdatní turisti však pri jednosmernom postupe dokázali pri zdolávaní ťažších úsekov prechod sedlom na dlhý čas zablokovať. Vytvárali tak za sebou zo strany Malej Studenej doliny dlhé rady čakajúcich. Nervóznejší z nich potom začali blokujúcich obchádzať bez ohľadu na riziko padajúcich skál spod ich nôh. Úrazy spôsobené letiacimi skalami a názory turistov i chatárov z oboch dolín nás primäli k tomu, aby bol turistický chodník prístupný v oboch smeroch,“ vysvetľuje Dominik Michalík, vedúci Strediska terénnych služieb Štátnych lesov TANAPu.
A tak aj tí menej zdatní a v lezení menej obratní môžu teraz sedlom prejsť ľahšie a rýchlejšie. Dve línie technických pomôcok zakotvených v skale umožňujú ľahšie zdolateľný prechod, ale aj vzájomné obchádzanie a predbiehanie sa v jednom smere. „Aj napriek obojsmernému sprístupneniu sedla je výhodnejšie vystupovať po strmšej strane, teda z Malej Studenej doliny od Téryho chaty a miernejším sklonom do Veľkej Studenej doliny ku Zbojníckej chate zostupovať,“ dodáva Dominik Michalík. A opomenúť netreba ani skutočnosť, že od 1. novembra až do 15. júna je prechod sedlom z dôvodu sezónnej uzávery, zakázaný.
V oboch smeroch sa dá prejsť aj Monkovou dolinou
V oboch smeroch je priechodný aj zeleno značený náučný turistický chodník v Monkovej doline. V celej jeho dĺžke je inštalovaných šesť informačných tabúľ popisujúcich faunu, flóru a prírodné zaujímavosti a výnimočnosti tejto časti Belianskych Tatier. Zároveň bola týmto chodníkom súbežne predĺžená od Veľkého Bieleho plesa aj Tatranská magistrála, ktorá takto pokračuje cez Kopské sedlo, Vyšné Kopské sedlo a Široké sedlo a cez Monkovu dolinu zbieha do Ždiaru k autobusovej zastávke Tatra odkiaľ pokračuje, stále ako červená turistická značka, cez hrebeň Spišskej Magury – Magurku do Malej a Veľkej Frankovej. Z nej ďalej cez štátnu hranicu do Poľska do Kacvina a do Nižných Lápš, kde končí. Tak má Tatranská magistrála celkovú dĺžku sponad liptovského Jalovca – Tokarín až po Nižné Lapše úctyhodných stodvadsať kilometrov.
Text: Lenka Burdová
Foto: archív ŠL TANAPu
