Je marcový podvečer as batôžkami na chrbte vyskakujeme z autobusu v centre Hanoja, kam vedú naše prvé kroky na ceste po Vietname. Hneď za prvým rohom užasnuto stojíme pred novogotickou katedrálou a za druhým rohom omámení neodolateľnou vôňou sadáme k miske s najlepším bunchom, ktoré sme kedy ochutnali. A ani naďalej nás severovietnamská metropola neprestáva prekvapovať.
Nočný život v Hanoji
Či už vyhľadávate bujarý nočný život alebo nie, ten v Hanoji musíte počas vašej dovolenky vo Vietname zažiť. Dá sa povedať, že spleť uličiek starého mesta je jedným veľkým barom pod holým nebom. Podniky nalepené jeden vedľa druhého sa neobmedzujú na priestor vo vnútri, ale prelievajú sa so svojimi malými stolčekmi von na ulici. Všade sa popíja a živo konverzuje. Tu sa ozýva búrlivý potlesk pre ďalšiu hviezdu karaoke baru, tú zasa romantická klavírna hudba. A čo je tu hlavným hitom? Okrem čapovaného piva, ktorí Vietnamci radi pijú s ľadom, slúžia na rozprúdenie zábavy „chechtacie balóniky“. Stačí vdýchnuť ich obsah s oxidom dusičitým, zadržať dych a po tvári sa rozlieva prekvapený úsmev, ktorý zakrátko prechádza v hurónsky smiech. Bizarné, ale úplne legálne.
Obchod s úsmevom
Ráno by ste tie isté uličky takmer nespoznali. Všade sú zatiahnuté žalúzie a len pár postavičiek zametá na chodníku stopy po nočnom raji. Mestský ruch sa presunul o kúsok ďalej, do ulíc blízko jazera Hoan Kiem. Tu sa len utvrdíte v tom, čo už ste predtým vedeli: Vietnamci sú rodení obchodníci. V štvrti Buo Sau Pho Phuong navyše táto vlastnosť nadobúda nový význam, pretože v každej ulici sa predáva len jeden druh produktov. Nielen, že tu zostali zachované názvy ulíc podľa pôvodných remeselných cechov, ale aj dnes sú v nich obchody poskladané tematicky. V jednej ulici tak možno nájdete len obchody s obuvou, v ďalšej s elektronikou, v inej s hračkami alebo slnečnými okuliarmi.
Tí, ktorí nemali šťastie na vlastný obchod, korzujú po meste a predávajú svoj tovar na pojazdných stánkoch alebo dvoch košoch zavesených na tyči položenej na ramene. Príjemné je to, že sa po cudzincoch nevrhajú žiadni ziskuchtiví predajcovia, ako to často je v iných ázijských krajinách. Úsmevy tu ale nešetria, takže ich s veľkou pravdepodobnosťou o exotické ovocie alebo vyprážanú desiatu radi požiadate sami.
Pozostatky vietnamskej histórie
To už sa ale dostávame do historického centra Hanoja. Typickou zástavbou sú úzke domy, ktoré zdobia balkóniky s kvetináči rovnako ako čierne liany v podobe elektrických káblov. Na prízemí často majú rozkošné dizajnové kaviarne s malými stoličkami a obrovskými vitrínami, z ktorých môžete pozorovať ruch ulice. Samozrejme tiež nechýba niekoľko monumentálnych stavieb spätých s bohatými vietnamskými dejinami. Mesto bolo založené už v 3. storočí a jeho jadro rozkvitlo najmä za francúzskej koloniálnej vlády. Aj keď veľmi neblaho odnieslo bombardovanie počas vojny v Indočíne, zostali tu zachovalé krásne pagody, konfuciánske chrámy aj elegantné úradné budovy.
Nás očaril Ngoc Son, teda Chrám nefritovej hory na jednom z dvoch malých ostrovčekov na jazere Hoan Kiem. Vedie k nemu červeno natretý mostík, ktorý je večer krásne nasvietený. Miesto pôsobí harmonicky aj napriek prítomnosti ďalších návštevníkov. Mnohí z nich sa prichádzajú pomodliť k prekrásne zdobenému oltáru alebo obdivovať obrovskú nabalzamovanú korytnačku, ktorá jazero obývala. Jej predchodkyňa z legendy sa vraj kedysi vynorila z jazera s kúzelným mečom, ktorý pomohol vyhnať okupantov zo zeme.
Moto džungla a prechádzanie cesty
Celé jazero a zeleň na jeho brehoch je príjemnou oázou pokoja uprostred mestskej džungle. Aby ste sa však k nemu dostali, musíte prejsť cestou, po ktorej sa nepretržite valí spleť motoriek, áut, motoriek, bicyklov a ďalších motoriek. Zdá sa, že sa predbiehajú, komu to trúbi viac. Hoci sa to ani pri najmenšom nezdá, tento chaos je v skutočnosti veľmi organizovaný. Ak uprostred tej vravy stojíte na prechode a neviete, ako ho prekonať bez ujmy, skúste to pozerať od miestnych: vydajú sa do tej vravy pomalým tempom, nezastavujú a stále udržujú očný kontakt s vodičmi. Naozaj to funguje.
Nabalzamovaný Ho Či Min, vodné draci a ďalšie lákadlá
Niet pochýb o tom, že v Hanoji by sa dal stráviť minimálne týždeň a nachodiť desiatky kilometrov, a večer použivať masážne stroje na unavené nohy. Čo si rozhodne nenechať ujsť, je strohý komplex Ho Či Minovho múzea a mauzólea. Nabalzamovaný vodca a bojovník za národné oslobodenie Vietnamu sa teší stále nesmiernej úcte. Keď prechádzate okolo jeho tela, je potrebné sa držať v plynulom dvojstupe, vybrať ruky z vreciek a nasadiť dostatočne vážny výraz. Na všetko dohliada stráž, ktorá budí náležitý rešpekt. Neďaleko odtiaľ stojí aj Prezidentský palác a slávna jednopilierová pagoda, jeden zo symbolov Vietnamu.
A potom je tu divadlo vodných bábok. Síce trochu zaváňa turistickou pascou, ale vstupné nie je vysoké a divadlo je to celkom nevšedné. Hladinu na javisku rozvíria drevené postavičky vo farebných kostýmoch a draci chrliaci vodu. Za sprievodu rytmickej hudby a farebných reflektorov rozprávajú príbeh, ktorý nepotrebuje slová. V neposlednom rade sa poznávanie Hanoja tiež nezaobíde bez ochutnávania všemožných dobrôt pouličnej kuchyne – čo tak skúsiť závitky v banánovom liste, mäso na špíze či bagetky bahn mi ba?
Viacej informácií na: https://bit.ly/3Qw1rF6
Zdroj: http://kolemsveta.cz/
Foto: Flickr, Wikimedia Commons
