Máloktoré mesto na svete má takú slávnu históriu, ako Istanbul. Založil ho v roku 330 rímsky cisár Konštantín Veľký a neskromne ho pomenoval po sebe. Hneď sem tiež presídlil, takže niekoľko nasledujúcich desaťročí bola Konštantínopol hlavným mestom rímskej ríše. Po rozdelení rímskeho impéria v roku 395 potom zostala hlavným mestom východorímskej ríše, ktoré sa neskôr začalo hovoriť Byzancia podľa starej gréckej osady Byzantion, ktorá tu stála dávno predtým, než si toto miesto vyhliadol Konštantín pre vybudovanie nového hlavného mesta.
Byzantskí cisári vládli Konštantínopolu alebo Carihradu až do 15. storočia. Byzantská ríša postupne slabla a Turci zaberali po kúskoch jej bývalé územia v Európe aj v Ázii. Ranu z milosti potom Byzantíncom zasadil turecký sultán Mehmed II., ktorý toto mesto dobyl 29. mája 1453. Tento dátum býva niektorými historikmi považovaný za začiatok novej éry – novoveku. Dobytím Konštantínopolu totiž osmanskí Turci definitívne odrezali Európu od obchodu s Ďalekým východom (obchodné cesty viedli cez Stredozemné a Čierne more práve cez Konštantínopol), čo prinútilo Európanov hľadať nové obchodné cesty do Indie po mori. Výsledkom ich snáh bolo objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom roku 1492 a nájdenie cesty do Indie okolo Afriky roku 1498 Vaskom da Gamou.
Hoci boli Turci ako bojovníci nemilosrdní, zachovali sa oveľa lepšie ako väčšina iných dobyvateľov. Mesto premenovali na Istanbul a urobili ho hlavným mestom Osmanskej ríše bez toho, aby zborili jeho najvýznamnejšie pamiatky. Hlavným mestom Turecka bol Istanbul až do 20. storočia, kedy sa novou tureckou metropolou stala Ankara, teda mesto oveľa menšie, ale lepšie chránené pred prípadnými dobyvateľmi.
Dnes je Istanbul ďaleko najväčším mestom nielen pre samotné Turecko, je aj jedným z najväčších miest Európy aj Ázie súčasne. Leží totiž na oboch brehoch prielivu Bospor, a nachádza sa tak na dvoch kontinentoch. Nikto nevie presne, koľko tu žije obyvateľov. Údaje kolíšu medzi 10 až 20 miliónmi. Jednak je ťažké určiť presné hranice mesta, ktoré je rozleznuté takmer do nekonečna, a potom tu bývajú státisíce ľudí v chudobných štvrtiach na čierno, bez akéhokoľvek stavebného povolenia.
Hoci zemepisne leží Istanbul na hranici Európy a Ázie, historicky je to mesto jednoznačne európske. Všetky dôležité pamiatky sa nachádzajú na európskej strane Bosporu. Konštantínopol bola v stredoveku ďaleko najvýznamnejším a najbohatším mestom Európy. V dobách, kedy Londýn, Paríž či Praha pripomínali skôr väčšiu opevnenú dedinu, žilo v Konštantínopole niekoľko sto tisíc obyvateľov. Mesto potom chránili hradby, ktoré boli považované za nedobytné. A ony tiež vtedy prakticky nedobytné boli a vylámali si na nich zuby všetci dobyvatelia. Hradby sa podarilo prelomiť až Turkom. Ich armáda bola totiž prvá, ktorá vo veľkej miere nasadila delostrelectvo.
V Istanbule je také množstvo pamiatok, že ich tu nemožno ani všetky vymenovať, nieto ešte popísať. Spomeniem sa teda len o niekoľkých z nich, ktoré ma zaujali najviac:
Modrá mešita. Podľa mňa je to najkrajšia mešita v Istanbule. Je jediná, ktorú zdobí 6 minaretov (ostatné veľké mešity majú iba 4 minarety). Bola postavená sultánom Ahmedom I. na začiatku 17. storočia (odtiaľ jej turecký názov Sultanahmet). Čo je na istanbulských mešitách skvelé – takmer do všetkých je vstup zadarmo a Turci sú veľmi radi, ak ich navštevujú aj nemoslimovia. Je však potrebné dodržiavať základné pravidlá – vyzuť sa pred mešitou a nechodiť dovnútra v krátkych nohaviciach či v minisukni. Ak má návštevník na sebe pracovné oblečenie, musí byť vždy čiste a vyžehlené. Pre ženy sa ani nehodí mať odhalené ramená.
Aya Sofya (Hagia Sofia) – chrám Božej múdrosti. Táto stavba bola pôvodne kostolom, ktorý nechal v 6. storočí postaviť byzantský cisár Justiniánus. Keď bolo dielo hotové, zvolal nadšený cisár: „Šalamúna, teraz som Ťa prekonal!“ Až do roku 1453 potom bola táto stavba ďaleko najväčším kresťanským kostolom sveta. Keď dobyli Konštantínopol Turci, pristavali ku kostolu postupne štyri minarety a odvtedy bola Aya Sofya mešitou. V 20. storočí bola však stavba odsvätená, takže dnes je tu múzeum a vyberá sa tu (na rozdiel od ostatných mešít) vstupné. Za pozornosť stoja najmä krásne byzantské fresky, ktoré pôvodne Turci zamaľovali z náboženských dôvodov (islam zakazuje zobrazovať ľudské bytosti) a nedávno boli zreštaurované.
Ďalšie mešity. Veľkých mešít je v Istanbule viac. Za pozornosť stojí najmä Sulejmanova mešita, Nová mešita (Yeni Camii) a Dobyvateľova mešita (Fatih Camii). Osobne som sa cítil najlepšie v Dobyvateľovej mešite. Tá je pomenovaná po Mehmede II. Dobyvateľovi, teda po sultáne, ktorý dobyl Konštantínopol. Z veľkých mešít je najďalej od centra a preto nie je toľko navštevovaná turistami, čo umožní si tú nádheru lepšie vychutnať.
Palác Topkapi. Tento bývalý sultánov palác, situovaný na návrší nad Bosporom, je dnes jedným z najkrajších svetových múzeí. Nachádzajú sa tu exponáty z mnohých krajín, ktoré Turci získali ako korisť aj ako dary od cudzích panovníkov.
Galatský most a Galatská veža. Galatský most sa klenie nad zálivom Zlatý roh v európskej časti Istanbulu. Postáva na ňom mnoho rybárov. Ich úlovky si potom môžete kúpiť v niektorej z mnohých reštaurácií, situovaných v suteréne mosta (ten je totiž dvojposchodový). Z Galatskej veže, týčiacej sa nad zálivom, je úžasný výhľad na Istanbul.
Veľký a Egyptský bazár. Dva úžasné bazáre. Veľký bazár je najväčším krytým bazárom na svete. Je skutočne obrovský a ľahko sa v jeho uličkách stratíte. Dnes tu však predávajú hlavne gýčovité suveníry pre turistov. Viac sa mi páčil Egyptský bazár, ktorý je oveľa menší, pôsobí viac orientálnym dojmom a predáva sa tu predovšetkým korenie a ďalšie potraviny.
Podzemní cisterny Yerebatan. Veliké podzemní cisterny, sloužící dříve jako zásobárny pitné vody pro město.
Z ostatních památek stojí za pozornost třeba zbytky hradeb Konstantinopole, Hippodrom (starořímské závodiště) s Theodosiovým obeliskem, Valentův akvadukt ze 4. století, a mnoho dalších.
V Istanbulu ovšem nejsou jen památky, nýbrž i moderní čtvrtě s mrakodrapy či naopak špinavá a chudá předměstí dále od centra. Bavit se můžete v nočních klubech a restauracích, sportovní fanatici pak mohou vyrazit na fotbal (nejpopulárnější místní kluby jsou Galatasaray, Fenerbahce a Besiktas). V neposlední řadě pak Istanbul oplývá skvělou kuchyní. Nejtypičtějším tureckým jídlem je kebap (což je obvykle pečené skopové maso, nakrájené v housce či servírované na talíři). Na své si také přijdou milovníci sladkostí a čaje. A pokud jste nikdy nebyli v Asii, není nic snadnějšího, než sednout na jeden z mnoha trajektů (slouží jako MHD) a za mírný poplatek se přepravit přes Bospor na druhou stranu.
Viacej informácií tu: https://bit.ly/3QyhRNe
Zdroj: http://www.hyperstudent.cz/
Foto: Flickr, Depostiphotos
