Dom „zakopaný“ pod zemou je jednou z možností, ako využiť darov Zeme pre úsporné bývanie, ktoré je zároveň šetrné k prírode a životnému prostrediu. Zemina tu plní funkciu najprirodzenejšej tepelnej izolácie domu.
V zahraničí sú často pre takúto výstavbu využívané napríklad piesočné duny na morských plážach. U nás bohužiaľ tieto možnosti nie sú.
Domy v krajine okrem značných úspor energií znižujú aj náklady na údržbu, izolujú pred hlukom, zaisťujú veľké súkromie a bezpečnosť svojim užívateľom. Dá sa hovoriť aj o ochrane samotnej krajiny, vzhľadom k tomu, že zelené strechy týchto domov prirodzene nadväzujú na krajinu a vegetáciu vo svojom okolí.
Výhodou je samozrejme vlastná úprava interiéru, tak aby vyhovovala vaši predstavám, či je obývacia miestnosť, toalety, alebo kuchyne na mieru
Vzhľadom na skúsenosti našich predkov, z ktorých čerpáme, sa ukázalo ako najvýhodnejšie orientovať tieto stavby tak, aby zadná stena, najviac ochladzovaná, bola skrytá pod zemou rovnako ako bočné steny a strecha. Južná strana by naproti tomu mala byť práve čo najviac odkrytá a presklená, aby pomáhala čerpať slnečnú energiu, dom presvetľovalo a pomáhala s jeho vetraním. Takto orientovaný dom môže ušetriť až 80% nákladov na vykurovanie v priebehu zimy a v lete zase rovnaké percento nákladov na klimatizáciu.
S existenciou podzemných stavieb sú vždy spojené určité riziká. K jedným z najdôležitejších vplyvov pôsobiacich na podzemné stavby je vplyv podzemných vôd. Taktiež horninu obklopujúce dom ovplyvňuje jej chemické zloženie, pH, teplota a rýchlosť prúdenia. Ďalšími faktory ovplyvňujúce existenciu stavby v podzemí môžu byť seizmické účinky, podzemné plyny, podzemné teploty a vlastná váha ostenia, alebo zaťaženia vyvolaná prevádzkou na povrchu.
Detailom, ktorý spôsobuje veľké množstvo porúch, je nadväznosť zvislých izoláciou na izolácie vodorovné. Zvislé izolácie sú chránené pred poškodením izolačnými prímurovky. Tie sú namáhané vlhkosťou, postupne sa rozpadajú a umožní tak vtekaniu voľnej vody priamo k izoláciám. Následne môže dochádzať k poruchám, ak tieto izolácie nie sú vhodne prepojené s horizontálnymi tak, že vznikne dokonalá izolačný vaňa.
Spodná stavbu možno ochrániť aj pomocou drenážneho systému. V takom prípade sa odvádza pomocou priekope časť zrážkovej vody prúdiacej zo svahu. Priekopa musí mať patričný prierez. Vždy je vhodné odviesť čo najviac zrážkovej vody povrchovo. Pri murive vykazujúceho známky nadmerného zavlhčenia je potrebné urobiť sanačný zásah. Ten sa navrhuje na základe hmotnostnej vlhkosti muriva. Je tiež závislý na hydrofyzikálním namáhanie spodnej stavby a na spôsobe budúceho užívania suteréne.
Konštrukcia domov chránených zemou vlastne už z podstaty vylučuje vlhkosť vo vnútri stavby. Samozrejmosťou je tu obvykle dvojvrstvová hydroizolácia a tepelná izolácia, ktorej základom je extrudovaný polystyrén medzi stenou a zeminou obklopujúce múr. To všetko bráni prechladnutiu stien, takže vzdušná vlhkosť tu nemá dôvod kondenzovať. Steny, strop a podlahy sú pri dome chráneného krajín obvykle zhodné teploty so vzduchom v miestnosti.
Zásadnou chybou pri stavbe domov v krajine je umiestnenie izolácie na vnútorné steny. Dochádza tak k strate veľkej kapacity obvodových múrov a navyše hrozí riziko premŕzanie pôdy pri styku so studeným múrom. To následne vedie k štrukturálnemu poškodeniu stene.
Zdroj: https://www.svepomoci.cz/
Viac informácií: https://bit.ly/3lNTz0X
Foto: Depositphotos
