Pardubice
Pardubice (nemecky Pardubitz) sú štatutárne mesto na východe Čiech a hlavné mesto Pardubického kraja.
Pardubice ležia 97 km na východ od Prahy a 270 kilometrov z Bratislavy, Leží na sútoku rieky Labe s riečkou Chrudimkou.
Napriek tomu, že Pardubice sú predovšetkým priemyselným a dopravným centrom, ich obyvatelia vedú bohatý kultúrny a športový život. Sídlo tu má univerzita a mnoho stredných odborných škôl. Od začiatku 20. storočia tu kultúrny život rozvíja „kamenné“ divadlo s profesionálnym súborom. Významné miesto zastáva aj Komorná filharmónia Pardubice.
V Pardubiciach bolo usporiadaných množstvo športových pretekov, spomeňme aspoň svetoznáme konské dostihy Veľká pardubická, ktoré sa konajú od roku 1874. Fanúšikov športu lákajú aj tradičné preteky motocyklov na plochej dráhe Zlatá prilba (od roku 1929) a tenisový juniorský turnaj. Miestny hokejový klub vychoval množstvo šampiónov, majstrov sveta a olympijských víťazov.
V Pardubiciach je veľa turisticky zaujímavých miest. Aj v blízkom okolí nájdeme pekné miesta na oddych pre telo aj dušu.
Pernštýnske námestie
Tvar a vzhľad námestia prikázal vytvoriť Viliam z Pernštejna. Tiež rozhodol o zkrášlení budov. Budovy historického jadra mesta predstavujú tri základné etapy staviteľského vývoja – rannogotickú s kamennými okennými výklenkami, renesančnú s terakotovými oknámi a neskorobarokovú s klasicistickou štítovou výzdobou.
Hneď za Zelenou bránou stojí pozdĺž gotický dom číslo 77 (teraz Miestna knižnica). V strede severnej časti náměstia je umiestnený mestský dom, postavený v rokoch 1893-1894 v novorenesančnom slohu podľa návrhu J. Vejrycha. Podľa reliéfu na fasáde, „Jonáš s veľrybou“, dostala meno najhodnotnejšia budova na náměstí – „U Jonáša“ (z roku 1797). Dominantou južnej časti je reštaurácia „Biely koníček“, spomínaná už od roku 1507. Uprostred náměstia sa týka 6 metrov vysoký korintský morový stĺp svätej Panny Márie, obohatený zábradlím so sochami českých svätcov.
Zámok v Pardubiciach
Počiatky panského sídla v miestach dnešného zámku je možné podľa archeologických nálezov datovať do konca 13. storočia. Pôvodný vodný hrad bol prestavovaný v 14. storočí za pánov z Pardubíc, ale z jeho podoby je možné vystopovať len neúplné fragmenty. K ďalšej prestavbe došlo krátko po husitských vojnách, kedy bol hrad obohnaný novou kamennou hradbou s nárožnými vežicami a so strieľňami pre ručné zbrane a zrejme aj delá.
PERNŠTAJNSKA ÉRA
V roku 1490 kúpil rozľahlé kuňatickohorské panstvo a rok potom aj pardubické panstvo, moravský veľmož Viliam z Pernštejna, ktorý sa vtedy stal jednou z popredných osobností na dvore Vladislava Jagelovského. Za centrum moderne budovaného veľkostatku, si Viliam zvolil – do tej doby málo rozvinutých Pardubíc a čoskoro ich pretvoril na českú rezidenciu rodu, ktorá Pernštejnových reprezentovala a zároveň vyhovovala ekonomickým nárokom ich aristokratického dvora. Viliam prestaval celý areál pôvodného hradu na palác so štvorkrídlou dispozíciou, ktorý už vyhovoval nárokom postupne prenikajúceho renesančného štýlu života aristokracie. Okolo paláca a dvora s hospodárskymi budovami, nechal Viliam vybudovať mohutné opevnenie.
Tento typ stavebného objektu na takom rozľahlom areáli av takom stupni zachovania urbanistického riešenia nemá v strednej Európe obdobu.
UNIKÁTNE OOPEVNENIE
Fortifikačný systém pardubického zámku predstavuje vrchol neskorogotickej opevňovacej techniky. Tvorí ho mohutný hlinený val s nárožnými rondelmi, na ktorom sa dalo umiestniť ťažké delostrelectvo. Na úpätí ho chránila hradba so strieľňami pre strelcov z ručných palných zbraní. Pred hradbou sa nachádzala široká priekopa, ktorá sa mohla v prípade nebezpečenstva zavodniť. Barbakán (tzv. Priehradok) priliehal k mestu a so zámkom ho spájal dlhý pôvodne drevený most (dnešná hrádza s kamenným mostíkom vznikla až v roku 1805).
Po Viliamovi z Pernštejna (†1521) pokračovali v úpravách zámku jeho synovia Vojtech (†1534) a Ján (†1548). Z tejto doby sa dochovali okrem celkovej dispozície zámockého areálu a radu architektonických prvkov predovšetkým zvyšky ranne renesančných nástenných malieb. Pozoruhodná je výzdoba rytierskych sál patriaca k najstarším dochovaným renesančným nástenným maľbám v Čechách. Veľmi hodnotné sú dva dochované maľované ranne renesančné kazetové stropy a vstupný zámocký portál. Portál bol vytesaný z väčšej časti v roku 1529, osadený v roku 1541. K portálu vedie z nádvoria kamenný most s reliéfnou výzdobou.
POSLEDNÉ PRESTAVBY
V roku 1560 predali Pernštejnovia Pardubice kráľovi a panstvo sa stalo kráľovským komorným majetkom. Zámok prestal byť panskou rezidenciou. Sídlila tu správa veľkostatku a panovníci sem zavítali len zriedkavo. Poslednú rozsiahlejšiu prestavbu zámku riadil v rokoch 1574–1579 Ulrico Aostali de Sala. Palác vtedy dostal okrem iného sgrafitovú výzdobu fasád, bol upravený štít nad vstupným rizalitom a pristavané schodisko do severného krídla. Barokové úpravy, ktoré tu viedol v rokoch 1723 – 1726 František Maxmilián Kaňka, sa už nijako zásadne do dispozície zámku nepremietli.
SÍDLO PIVOVARU AJ BYTY VOJAKOV
Za komorného panstva zámok podliehal stále viac komerčným záujmom veľkostatku. V 17. storočí tu bol zriadený pivovar, v 18. storočí sklad textilnej manufaktúry, byty vyslúžilých dôstojníkov atď. Pôvodná výbava a výzdoba interiérov zanikla. Po polovici 19. storočia zámok prešiel do privátnych rúk.
SÍDLO MÚZEA
Zámok neslúžil od doby Pernštejnovcov ako šľachtické sídlo, preto stavba postupne chátrala. Roku 1920 ho kúpil v pozemkovej reforme pardubický Musejní spolok, ktorý mal v zámku prenajatú časť priestorov už od roku 1892. Boli odkryté rozsiahle nástenné maľby a inštalované zbierkové expozície.
AKO FÉNIX Z POPOLA
V roku 1953 prešiel zámok do vlastníctva štátu. Obnova objektu sa zastavila, zanedbávala sa aj údržba a zámok začal chátrať, až sa na konci 70. rokov prepadali stropy na druhom poschodí paláca. Až potom zahájená generálna rekonštrukcia zámockej budovy postupovala len pomaly a ďalej chátrajúca a pre verejnosť uzavretý zámok sa vytrácal z povedomia. Obnovu objektu sa podarilo urýchliť až po roku 1993, kedy prevzalo riadenie opráv Východočeské múzeum. Podarilo sa zbaviť palác prístavieb, do podoby z éry Pernštejnov rekonštruovať hodinovú vežu a severovýchodnú rondel. Fasádu znova ozdobila sgrafita. Od konca roku 1997 mohol byť zámok znovu po bezmála dvadsiatich rokoch postupne sprístupňovaný verejnosti.
SÚČASNOSŤ
V roku 2001 sa vlastníkom zámku stal Pardubický kraj, od roku 2016 je aj tzv. Priehradok v majetku kraja. Užívateľom zámku je naďalej Východočeské múzeum v Pardubiciach. V jednej z bývalých hospodárskych budov (čp. 3) má depozitára a časť výstavných priestorov Východočeská galéria v Pardubiciach. Jej sídlo je v dome U Jonáša (čp. 51) na Pernštýnskom námestí. Na Priehradku sídli pardubické územné odborné pracovisko Národného pamiatkového ústavu.
Roku 2010 získal objekt zámku s unikátnym systémom opevnených valov štatút Národná kultúrna pamiatka Českej republiky.
Keď sa povie Pardubice, väčšine z nás sa vzápätí vybaví ďalšie slovo – perník.
Lahodné medové pečivo je s Pardubicami späté tak nerozlučne, že sa prakticky stalo ich symbolom. Príslovie „Ukážu ti, zač je v Pardubicích perník“ sa v českom jazyku pevne vžilo. Každý obyvateľ Pardubíc bol aspoň raz v živote nazvaný „pernikárom“, pôvodne provokujúcou prezývkou, na ktorú sú však všetci Pardubičania už dávno pyšní.
Pardubický perník, archív Pavel Janoš
Pri prechádzke centrom mesta narazíme na obchodík so zdobeným perníkom takmer na každom rohu, stánky s maľovanými perníkmi potom vítajú na stanici každého, kto príde do mesta po železnici. Aj to je symbolické, pretože perník je suvenírom, bez ktorého sa žiadny návštevník domov nevracia.
Perník prenikol do bežného života mesta tiež v názvoch najrôznejších súťaží a spoločenských podnikov, mesto má dokonca svojho perníkového kráľa. Tým sa stal Pavel Janoš, súčasný majiteľ rodinnej firmy, ktorej tradícia sa odvíja už od začiatku 20. storočia.
Pardubice žijú perníkom
Pardubice sú na svoj typický produkt právom hrdé a na tradíciu spojenia perníka a mesta starostlivo dbajú. V meste už dlhé desaťročia pôsobí renomovaný folklórny súbor Perníček, s perníkom sú zviazané napríklad miestne tanečné súťaže – „O perníkovou pantofli“ alebo „Perníková kopretina“. Mesto perníkom skutočne žije, čo dokazuje aj množstvo podujatí, ktoré tu môžete v priebehu roka navštíviť.
Pardubický perník, archív Pavel Janoš
S perníkom sa spájajú aj Dni medu, ktoré každoročne v rámci jesenných mestských slávností organizuje miestny zväz včelárov. Počas tejto udalosti sa v meste zídu včelári zblízka i zďaleka, aby spoločne oslávili sviatky tohto jedinečného včelieho produktu. Oslavy sú skvelou príležitosťou na výmenu skúseností, súťaže aj osvetovú činnosť a u návštevníkov sa tešia veľkej obľube.
Perníčky patria neodmysliteľne aj k Vianociam. Radnica, infocentrum a viacero miestnych kaviarní sa preto tento rok pokúsi spríjemniť advent v rámci projektu „Advent s vôňou perníka“. Počas predvianočného obdobia si obyvatelia mesta budú môcť vo výdajných okienkach mnohých kaviarní zakúpiť perník v množstve podôb. V ponuke sú rumové perníčky, žitný perník, perníkový cheescake, ale aj káva či čokoláda posypaná perníkovým korením či ochutená perníkovým likérom.
Viac o Pardubiciach a ďalších zaujímavostiach z Východných Čiech sa dočítate tu:
