Neohrozený. Disciplinovaný. Neporaziteľný. Vojnový stroj. Už tisíce rokov kolujú legendy o rímskych legionároch, bez ktorých by Rímska ríša nedokázala udržať svoju stáročia trvajúcu vládu. Ale akí muži boli legionári? Aké boli ich sny a ako žili? Skutočný život rímskeho vojaka je dvojdielny dokument, ktorý bude mať premiéru na Viasat History 8. októbra o 21:00 a odhaľuje o legionároch skryté pravdy. V našom článku zistíte, že vojaci nežili len bojom, ale aj zábavou a dokonca zakladali rodiny – v tajnosti.
Ak sa mladý muž stal legionárom, zaviazal sa ríši na 25 rokov, možno aj za cenu vlastného života. Na oplátku bol rešpektovaný, mal stály príjem a prísľub dobrodružstva a slávy. Tieto dobrodružstvá sa netýkali len bitiek. Počas prvých dvoch storočí nášho letopočtu bola Rímska ríša na vrchole a riziko vojny bolo relatívne nízke, ale 7 500 kilometrov hraníc ríše bolo stále potrebné brániť. Za vlády Augusta rímska armáda mala okolo 300 000 mužov. Do armády však nemohol vstúpiť len tak hocikto: uchádzači museli prejsť prísnou sériou skúšok, ktoré vyradili tých, ktorí mali slabé fyzické a morálne schopnosti.
Tí, ktorí skúškou prešli, absolvovali dôkladný výcvik a následne ich s najväčšou pravdepodobnosťou poslali do pevností na hraniciach ríše.
Jednou z takýchto pevností bola Vindolanda v severnom Anglicku, postavená pozdĺž Hadriánovho múru. Pod rímskou nadvládou bola tri storočia. V posledných desaťročiach sa na tomto mieste uskutočnili početné vykopávky a našlo sa tu viac ako 2 000 drevených tabuliek s nápismi písanými atramentom. Išlo o listy poslané z domova, v ktorých sa pýtali na blaho vojakov umiestnených pozdĺž hranice, a mnohokrát k nim boli priložené najrôznejšie predmety dennej potreby – oblečenie, ponožky, spodky atď. Na základe nálezov môžeme usúdiť, že príbuzní z domova nestratili úplný kontakt s mladými legionármi.
Títo mladí muži potrebovali jedlo, veľa jedla: podľa dobových záznamov legionár denne zjedol až kilogram chleba s množstvom mäsa. A nebolo to zadarmo: rímsky vojak zarábal 1 200 sestercií (asi 900 eur) ročne, z čoho sa odpočítavala suma za výstroj a proviant. Zvyšok sa vojaci snažili ušetriť. Často sa však stalo, že ho minuli na ďalšie potraviny a vybavenie. V okolí opevnení prosperovalo mnoho malých miest, ktoré vyrábali a predávali tieto zásoby pre vojakov. Prevádzkovali trhy a zabávali vojakov v otvorených krčmách a kúpeľoch.
Život vojakov, samozrejme, nebol len zábava a hry. Každý deň trénovali v pevnosti. Navyše nacvičovali dlhé prechádzky v plnej pochodovej výstroji, ktorá často vážila až 40 kilogramov. Počas týchto cvičení légia pochodovala až 30 kilometrov rýchlosťou 6 – 8 km za hodinu, a to všetko v sandáloch, ktoré nosili bez ohľadu na typ terénu. Vojaci pri takejto operácii spálili približne 5 500 kalórií, takže postava atléta bola pri tomto povolaní zárukou.
Hoci vojaci mali zakázané ženiť sa, mohli mať vzťahy alebo dokonca aj deti , ale mohli byť priznané oficiálne až po skončení 25-ročnej služby. Dovtedy boli páry „tolerované“, ba čo viac, ženy a deti mali v rámci opevnení často svoje vlastné miesto. Podľa legiend chovali vojaci aj domáce zvieratá, psy a mačky, a mali im stavať aj malé oltáre, aby sa modlili k bohom za ochranu. Légia teda zďaleka nebola bezduchým vojnovým strojom, ako sa zvyčajne zobrazuje. Legionári boli tiež ľudské bytosti s túžbami, strachmi a vzťahmi. Boli bojovníkmi aj otcami a po čase začali počítať zostávajúce dni zo svojej 25-ročnej služby, aby po jej skončení mohli nadobro zavesiť uniformy na klinec a žiť so svojimi rodinami. Tak ako väčšina z nás.
Ak sa chcete dozvedieť ešte viac, nezabudnite si 8. októbra o 21:00 zapnúť dokument Skutočný život rímskeho vojaka, ktorý nám ponúkne unikátny pohľad na svet legionárov, ktorý bol doteraz skrytý za závojom mýtov a legiend.