Vo vnútrozemí východnej Afriky sa rozprestiera Uganda, krajina, ktorú Winston Churchill nazval „perlou Afriky“. Ukrýva totiž množstvo prírodných krás, zaujímavých miest i svetových unikátov, ako sú lesy, v ktorých žijú horské gorily. Napriek tomu, že si krajina v minulosti prešla peklom, žijú v nej milí, usmievaví a pohostinní ľudia.
Uganda či Ugandská republika sa rozkladá v oblasti, kde sa východoafrická savana stretáva so západoafrickou džungľou. Susedí s množstvom ďalších štátov, ako je Keňa, Južný Sudán, Rwanda, Konžská demokratická republika a Tanzánia. Ugande patrí tiež pomerne veľká časť Viktóriinho jazera, ktoré pretínajú hranice s Keňou a Tanzániou. Okrem toho má ešte prístup k ďalším vodným plochám, ako je Albertovo a Edwardovo jazero, či jazero Kyoga. Uganda rozkladajúca sa na území s rozlohou 241 548 km² je domovom pre takmer 31 miliónov ľudí.
Dejiny Ugandy siahajú až ďaleko do 1. tisícročia pred Kristom, ale o jej osídlení pred príchodom Európanov a Arabov v polovici 19. storočia sa toho vie len veľmi málo. V čase príchodu prvých európskych prisťahovalcov sa na území dnešnej Ugandy nachádzalo niekoľko nezávislých kráľovstiev, ako Buganda, Nkore, Toro a Buňoro-Kitara. Z názvu najväčšieho kráľovstva Buganda je odvodené dnešné pomenovanie krajiny. Toto kráľovstvo existuje dodnes a je súčasťou Ugandy. Európania do krajiny priniesli kresťanstvo a Arabi islam.
V roku 1888 sa kráľovstvo Buganda dostalo pod správu Britskej Východoafrickej spoločnosti av roku 1894 sa premenilo na britský protektorát. O dva roky neskôr sa k tomuto protektorátu pripojili zostávajúce nezávislé kráľovstvá a tak vznikol protektorát Uganda. Roku 1902 boli oblasti na východe protektorátu Uganda pričlenené ku Keni. V nasledujúcich rokoch sa hranice protektorátu ešte niekoľkokrát zmenili. Nezávislosť na Veľkej Británii získala Uganda v roku 1962 a stala sa štátnym zriadením, ktoré bolo kombináciou federácie a unitárneho štátu. Kráľovstvo Buganda malo rozsiahlu autonómiu a ďalšie kráľovstvo spoločne s územím Busoga, ktoré vzniklo spojením busogských kniežatstiev, malo autonómiu obmedzenú. Existovali tu aj dištrikty a teritóriá, ktoré nemali autonómiu žiadnu.
Prvý ugandský predseda vlády Apollo Milton Obote v roku 1966 vykonal štátny prevrat a vyhlásil sa prezidentom. To malo za následok krízu, ktorá vyvrcholila krvavým útokom ugandskej armády na palác bugandského kráľa. Obote sa tak chcel zbaviť akýchkoľvek možných politických súperov. O rok neskôr nadobudla platnosť nová ústava, ktorá zrušila kráľovstvo, a z Ugandy sa stal centralisticky riadený štát. Z bývalých kráľovstiev sa stali dištrikty centralizovanej Ugandy. Až do polovice 80. rokov 20. storočia sa krajina zmietala v niekoľkých ďalších krvavých prevratoch. Roku 1971 sa k moci dostal Idi Amin, ktorý vládol za pomoci armády. Počas jeho vlády bolo zavraždených vyše 300 tisíc Uganďanov, došlo k vyhnaniu indickej menšiny z krajiny a rozvratu ekonomiky. V roku 1979 do krajiny vpadli tanzánske vojská podporované ugandskými utečencami v exile. K moci sa dostal opäť Obote, ktorý bol však v roku 1985 znova zvrhnutý.
Od roku 1986 je prezidentom Ugandy Yoweri Museveni, ktorý prijal ústavu, ktorá umožnila obnovu kráľovstva a znovunastolenie tradičných vodcov. Roku 1993 tak boli obnovené kráľovstvá Ankole, Busanga, Buňoro-Kitara, Busoga a Toro, ktoré dnes však už majú skôr obradnú funkciu než skutočnú autonómiu. Od roku 2008 je uznávané aj kráľovstvo Rwenzurura, ktoré vzniklo zo západnej časti kráľovstva Tora. Musevení sa musel čoskoro po svojom nastúpení do úradu prezidenta stretávať s problémom v podobe občianskeho konfliktu. Povstalecká skupina nazývaná Armáda božieho odporu tvorená až tisíckami vojakov, ktorá vznikla roku 1987, bojovala za zriadenie kresťanského teokratického štátu, ktorý by bol založený na desiatich prikázaniach.
Títo povstalci drancovali dediny, zabíjali, mučili a zotročovali deti a mladých ľudí. Niektoré z nich vychovávali ako vojakov, z iných si robili sexuálnych otrokov. Deti boli brutálnymi metódami nútené zabíjať svojich rodičov, susedov a prípadne unášať ďalších svojich rovesníkov. Od roku 2007 prebiehali v krajine mierové rokovania, ktoré však nemali valný výsledok. V roku 2009 bolo Hnutie božieho odporu vyhlásené za teroristickú organizáciu. Proti tomuto povstaleckému zoskupeniu spoločne zasiahli armády troch afrických krajín – Demokratickej republiky Kongo, Ugandy a Južného Sudánu. Celkovo počas tohto konfliktu prišli o život tisíce ľudí, 25 tisíc detí bolo unesených a až dva milióny ľudí boli vyhnané zo svojich domovov. Dodnes sú títo ľudia nútení prežívať v utečeneckých táboroch. Vzhľadom na to, že vodca organizácie, Joseph Kony, utiekol z krajiny, predpokladá sa, že Armáda božieho odporu už na území Ugandy neoperuje.
V Ugande tak dnes trvá pokoj zbraní, ale mierová dohoda stále podpísaná nebola. Politická situácia sa pomerne stabilizovala av hlavnom meste aj na vidieku je celkom bezpečno. Je však odporúčané vyvarovať sa radšej cestám do regiónu Karamoja v severovýchodnej časti Ugandy a tiež sa neodporúča cestovať autom po zotmení mimo mesta. Okrem prepadnutia sú veľkým nebezpečenstvom aj kamióny, ktoré jazdia často neosvetlené, alebo zostávajú odstavené v tme v jazdnom pruhu. Turisti by pri pobyte v krajine mali neustále sledovať situáciu okolo seba, udržiavať si odstup od ľudí a vyhýbať sa davom a akýmkoľvek zhromaždeniam. Tiež by sa mali vyvarovať konzumácii potravín, ktoré im niekto ponúkne v hromadnej doprave.
V Ugande dnes žije okolo 31 miliónov obyvateľov, ktorí spadajú medzi rôzne etnické menšiny. Za najpočetnejšie je možné považovať kmene Ganda a Karamodžong. V krajine sa hovorí asi 40 rôznymi jazykmi, ale za úradný jazyk je považovaná angličtina. Druhým najpoužívanejším jazykom je luganda, ktorým sa hovorí v kráľovstve Buganda. Čo sa týka náboženstva, tak 33% obyvateľstva sú katolíci, rovnaké percento pripadá na protestantov, 16% sú moslimovia a 18% tvoria rôzne domorodé náboženstvá. Napriek tomu, že krajina už netrápi vojny a problémy s nimi spojené, panuje v krajine veľká chudoba. Celá jedna tretina populácie zostáva negramotná a vzdelanie je pre mnoho detí naďalej nedostupné. V Ugande je totiž povinné školné a to chudobným ľuďom zamedzuje v prístupe k vzdelaniu. Menou Ugandy je 1 ugandský šiling (UGS), ktorý sa ďalej delí na 100 centov.
Uganda je tiež krajina s najmladšou populáciou na svete, priemerný vek obyvateľstva sa pohybuje medzi 11 až 14 rokmi. Z tohoto poľadu by sa mohlo zdať, že je to krajina malých deti a hlavnym dovozným artiklom su hračky pre dievčatá a chlapcov. Ale nie je to tak….Obyvateľstvo krajiny je tiež ohrozované smrteľnými ochoreniami, ako je HIV/AIDS, malária, tuberkulóza či žltačka. Veľkým nebezpečenstvom je aj horúčka Marburg, ktorú môžu byť ľudia nakazení určitými druhmi netopierov obývajúcimi jaskyňu Fort Porta a ďalších jaskyne v lese Maramagambo medzi parkom Queen Elizabeth a Kabele.
Hlavným mestom Ugandy je Kampala, v ktorej žije okolo 1, 3 milióna obyvateľov. Bola tiež hlavným mestom vtedajšieho Bugandského kráľovstva a z tej doby pochádzajú mnohé cenené budovy, ako bugandský parlament, súdny dvor či korunovačný palác Buddo. Unikátnou pamiatkou sú aj hrobky bugandských kráľov v Kasubi zapísané v roku 2001 na Zoznam pamiatok UNESCO. Kampala bola počas Ugandsko-tanzánskej vojny značne poškodená, ale po jej skončení bolo mesto zrekonštruované. V súčasnosti tak metropolu zdobí mnoho nových budov, hotel, nemocníc, bánk aj nákupných centier. Medzi ďalšie významné ugandské mestá patria Džindža, Mbale a Masaka.
Uganda je krajinou, ktorá oplýva nádhernou prírodou. Najväčším lákadlom je národný park Bwindi pýšiaci sa svetovým unikátom – horskými gorilami. Okrem goríl možno v parku zahliadnuť aj šimpanza, paviány a mačkodany. Aj v národnom parku Mgahinga žije veľmi početná skupina týchto primátov. Oba parky predstavujú domov pre viac ako 300 jedincov horských goríl, čo je zhruba polovica celosvetovej populácie. Ďalšími oblasťami s nedotknutou prírodou sú Národný park Queen Elizabeth, mokrade okolo zálivu Lutembe Bay a pohorie Ruwenzori so svojimi zasneženými vrcholkami Mt. Stanley a Margherita. Mnohé národné parky zahŕňajú aj planiny, kde žijú antilopy, slony, žirafy, levy, leopardy i byvoly. Rieka Níl je zase domovom hrochov, krokodílov a ďalších divokých zvierat. Najväčšou koncentráciou hrochov na svete nájdete v ugandskom kanáli Kazinga, kde ich môžete pozorovať v ich prirodzenom prostredí. Uganda je tiež rajom pre ornitológov, pretože na jej území žije viac ako 1000 druhov vtákov.
Uganda sa pomaly otvára svetu a každoročne ju navštevuje viac zahraničných turistov. Stáva sa obľúbenou destináciou aj medzi milovníkmi adrenalínových športov. Tí si tu môžu užívať raftovanie na divokej vode, jazdu na kajaku alebo na lodiach, vydať sa na prechádzku na štvorkolkách alebo vyskúšať bungee jumping do Nílu. Najviac žiadaný je však stále trek za gorilami vedúci hlboko do pralesa, alebo do oblasti Ruwenzori čiže Mesačných hôr (Mountains of the moon), ktoré sú najvyšším a najnáročnejším pohorím v Afrike. Leží na hranici Ugandy s Kongom a sú tvorené pásom vyhasnutých sopiek. Veľkou turistickou atrakciou je samozrejme aj Viktóriino jazero s 84 ostrovmi, z ktorých niektoré sú neobývané. Oplatí sa navštíviť napríklad Ngamba Island, ktorý je domovom šimpanzov. Rybárčiť je možné na jazere Mburo, v národnom parku Murchison Falls, alebo v prírodnej rezervácii Semliki. V oblasti západnej Ugandy sú veľmi lákavé zase horúce pramene Amoro v Gule, Sempaya a Kitagata, ktoré majú údajne liečivé účinky.
Zdroj: https://uganda.svetadily.cz/
Viacej informácií: https://bit.ly/3KCJ8wG
Foto: flickr
