Majestátne vápencové štíty, svieže pastviny, bukové a dubové lesy, tajomné jaskyne aj trblietavé horské riečky. Tak by sa dal charakterizovať národný park Theth, ktorý sa rozkladá v Albánskych Alpách na pomedzí troch balkánskych krajín.
Tieto hory sú známe pod rôznymi menami, okrem iného zo slovanských jazykov pochádzajúci Prokletije (Prekliate). Či sa jedná o príznačný názov, sa môžete zájsť presvedčiť napríklad do dediny Theth.
Dosť možno vás príjemne prekvapí.
Tradičný život a zákon krvnej pomsty
Už cesta tam je zážitkom. Terénne auto skáče krkolomnými serpentínami, z jednej strany skala, z druhej strmý zráz. Prirodzená horská bariéra dlhé veky izolovala dedinu Theth (tiež Thethi) od okolitého sveta. Dokonca aj dobyvační Turci ju ponechali svojmu osudu. Aj preto sa tu po stáročia udržala čisto katolícka viera a rodové usporiadanie so starešinou na čele. Zásady správania, majetkové a spoločenské vzťahy určovalo od pradávna ústne zvykové právo zvané kanun. Dané slovo bolo nedotknuteľné a vážne prehrešky a krivdy si nezriedka vyžiadali krvnú pomstu. Tá mala však jasne dané pravidlá. Napríklad to, že sa pomstiteľ musel zúčastniť pohrebu svojej obete alebo aj to, že sa mohol uchýliť do bezpečia, keď sa následne sám stal potenciálnou obeťou.
Na tento účel sa v severnom Albánsku budovali kully, pevné kamenné veže s úzkymi strieľňami namiesto okien. Prízemie slúžilo na skladovanie zásob a dreva, odkiaľ bol prístup do obytných poschodí. Až štyridsiatka mužov sa tu pohromade tiesnila dlhé mesiace, kým pomsta nebola vykonaná na niekom inom alebo nedošlo k zmieru zainteresovaných klanov. Keď krvná pomsta stratila na význame, kully slúžili ako sýpky a postupne chátrali. Práve v Theth máte možnosť navštíviť jednu z posledných zachovalých kuľ, ktorá je prístupná verejnosti. Krvná pomsta sa nikdy netýkala návštevníkov z iných kultúr, preto nie je potrebné sa návštevy údolia obávať.
Romantika a pohostinnosť zovretého údolia
Kulla pripomínajúca neúprosnú albánsku tradíciu nie je zďaleka jediným dôvodom, prečo sa vydať do týchto končín. To, čím dedina priťahuje pozornosť, je najmä jej romantický ráz. V pomyselnom centre dediny Theth stojí pôvabný kostolík postavený z peňazí od albánskych emigrantov. Perejky rieky Shala lemujú kamenné stavby s drevenými strechami. Aby ich obyvateľov neopustilo šťastie, visí na stenách domov talizmany v podobe zvieratiek z plyšu. Rovnako roztomilé sú krivé drevené ploty okolo drobných políčok a lúk, na ktorých spokojne prežúvajú kravy a kone.
Pohostinnosť a zdieľanosť sú charakteristickým rysom obyvateľov dediny Theth. Aj vďaka tomu je tu dnes hlavným zdrojom príjmov turizmus. Miestni vás radi ubytujú, či už v stane na svojej záhrade, zrekonštruovaných pastierskych domčekoch alebo v útulných rodinných penziónoch, ktoré tu rastú ako huby po daždi. Stále väčší záujem návštevníkov však našťastie ešte autenticitu neprevalcoval. Keď sa za súmraku posadíte k ohňu a vzhliadnete k hviezdnemu nebu orámovanému skalnatými štítmi, pojmete pocit, že vás okolité hory objímajú.
Obcas si síce musít dávat pozor na túlavých psíkov, ale tie vám vo všeobecnosti neublížia – a mať vo vrecku granule pre psov, ja určite dobrý nápad.
Úžasným zážitkom je aj tunajšia kuchyňa – voňavá jahňacia pečienka, čerstvo vylovený pstruh, chrumkavý chlieb, domáce syry aj pálenka z hrozna raki, to všetko pochádza z miestnych zdrojov. Je obdivuhodné, akí sú obyvatelia tohto strateného údolia sebestační. Pestujú kukuricu, obilie, zemiaky, najrôznejšie zeleninu a ovocie, zbierajú horské bylinky a korenie. Ku koncu sezóny odchádza väčšina miestnych stráviť zimu do 70 km vzdialeného mesta Škodra. Prístup do údolia totiž každoročne prikryje niekoľkometrová snehová perina a dedina upadne do niekoľkomesačnej hibernácie.
Dramatické hory a kúpanie v azúrovej nádhere
Dedina Theth je zaujímavá sama o sebe, ale predovšetkým je úžasným východiskovým bodom pre spoznávanie rovnomenného národného parku a jeho okolia. Môžete vystúpiť po kamenistých chodníkoch a kozích cestičkách hore do hôr a užiť si nedotknutú prírodu plnú zaujímavých rastlín a živočíchov. Pohľad na vzácne orchidey či chvosty vás poteší rovnako ako hrsť čerstvo natrhaných čučoriedok. Keď budete mať šťastie, môžete spozorovať napríklad mloka alebo orla skalného, ktorý sa ako národný symbol uhniezdil ako na štátnej vlajke, tak aj v albánskom názve krajiny – Shqipëria. Albánske Alpy sú ale nepriepustné hory, kde nie je orientácia jednoduchá a nie je teda dobré ich podceniť. Ideálne je vypraviť sa tam v sprievode niekoho, kto ich dobre pozná.
Ďalšou možnosťou je vydať sa po prúde rieky na okružnú prechádzku kaňonom Grunas. Ponúka prekrásne scenérie. Ak je práve horúci letný deň, potešia vás nevšedné príležitosti kúpania: kamenné vane vymodelované do pozoruhodných tvarov, 30 m vysoký vodopád Grunas, azúrová vyvieračka Modré oko (nepliesť s rovnomennou vyvieračkou na juhu krajiny blízko mesta Girokastra) a ďalšie tônky. Avšak pozor, ide o veľmi chladivý zážitok, teplota vody sa aj v parnách pohybuje okolo 9 °C. Pokiaľ sa vodnému elementu chcete iba obdivovať, môžete navštíviť vodný mlyn, v ktorom miestna stále melú kukuricu alebo vodnú elektráreň blízko dedinky Nderlysa.
Viac informácií najdete na stránke: https://bit.ly/4180C9A
Zdroj: https://www.horydoly.cz/
Foto: depositphotos, wallpaperflare
