Arménsko je malá krajina ležiaca v oblasti Zakaukazska. Rozlohou 30 000 km2 je len o málo väčšia ako Morava av roku 2011 tu žili iba 3 milióny obyvateľov. Prakticky celé Arménsko leží vo vysokých horách. Krajina je tu pomerne nehostinná a bujnú vegetáciu je možné zahliadnuť len málokde.
Dejiny Arménov v mnohom silne pripomínajú dejiny Židov. Už v staroveku sa museli Arméni vyrovnať s nemilým faktom, že ich krajina ležala na hraniciach dvoch superveľmocí vtedajšieho sveta – Rímskej ríše a ríše Parthov. Medzi oboma veľmocami sa utvorila akási krehká strategická rovnováha, pričom Arménsko patrilo chvíľu Rímu, chvíľu Parthom, alebo tvorilo nárazníkový nezávislý štát medzi týmito ríšami.
V roku 301 prijali Arméni kresťanstvo ako štátne náboženstvo a stali sa tak prvou kresťanskou krajinou sveta. Na tento fakt sú Arméni ohromne hrdí. Podarilo sa im prežiť celé stáročia, hoci v priebehu histórie až do súčasnosti boli väčšinou obklopení samými moslimami. Ich situácia bola pritom krajne ťažká, pretože sa opäť ocitli v súkolesí medzi tromi veľmocami – Osmanskou ríšou, Ruskom a Perziou. Väčšinu historickej Arménska nakoniec zabrali Turci. Počas prvej svetovej vojny sa Arméni snažili o nezávislosť a Turci sa preto rozhodli, že ich úplne vyhladí.
V tejto oblasti sa vzajomné vzťahy nikdy neriešili v bielych rukavičkách a na zbrane tipu airsoft sa určite nepouživali….Jednoducho jedna historicky najväčšia dejinná tragédia !
Takmer sa im to podarilo: zavraždených bolo asi 1.5 milióna Arménov, prakticky všetci, ktorí žili v tzv. Západnej Arménsku (oblasť okolo jazera Van, ktoré leží v dnešnom východnom Turecku. Arméni prežili len v menšej časti, tzv. Východnej Arménsku, ktorá sa stala súčasťou ZSSR a nezávislá Arménsko vznikla v roku 1991 v súvislosti s rozpadom Sovietskeho zväzu, ale ani vtedy nemala na ružiach ustlané, pretože viedla krvavú vojnu s Azerbajdžanom o území Náhorného Karabachu, ktoré bolo pôvodne súčasťou Azerbajdžanu, ale et. vojne zvíťazila a Náhorný Karabach obsadila, avšak za tento úspech zaplatila medzinárodnou izoláciou.Dodnes je Arménsko de iure vo vojnovom stave s Azerbajdžanom a má veľmi zlé vzťahy s Tureckom, ktoré vo vojne podporovalo Azerbajdžan.
Okrem neľahkého dejinného osudu je tu aj ďalšia podobnosť medzi Arménmi a Židmi: rovnako Arméni majú veľkú diaspóru a rad Arménov či osôb arménskeho pôvodu žije v zahraničí. Najviac Arménov sa vysťahovalo do Ruska, Francúzska a USA, ale významné arménske menšiny žijú napríklad aj v Libanone.
A čo uvidíte, ak absolvujete zájazd do Arménska alebo sa tam vydáte na vlastnú päsť?
Arménsko ma zaujalo predovšetkým svojou históriou a kultúrou. Iste, aj tu nájdete prírodné krásy. Za pozornosť stojí predovšetkým veľké vysokohorské jazero Sevan, ležiace neďaleko Jerevanu. Vzhľadom na to, že Arméni nemajú more, je pre nich jazero Sevan akousi riviérou, najmä keď sem z hlavného mesta vedie kvalitné cesty. Veľmi pekný je aj výhľad na Ararat, ktorý je dobre vidieť z Jerevanu za jasného počasia. Táto posvätná hora Arménov, na ktorej kedysi pristál Noe so svojou archou, leží však dnes už na území Turecka.
Ale predsa len, ak pôjdete do Arménska, zaujmú vás asi skôr historické pamiatky.
Najväčším mestom Arménska je Jerevan. Arméni toto mesto radi prirovnávajú k Parížu, toto ich tvrdenie je však na hony vzdialené pravde. Aj keď tu nájdete zopár zaujímavých miest, celkovo ma arménska metropola neohromila. Určite ale zájdite do Múzea arménskej genocídy. Je to miesto pomerne depresívne, avšak pokiaľ sa chcete dozvedieť čo najviac o modernej histórii Arménov, nemali by ste jeho návštevu rozhodne vynechať.
Najväčším ťahákom Arménska sú však bezpochyby historické pamiatky. Snáď v žiadnej inej krajine na svete nenájdete na takej malej ploche toľko starých kresťanských pamiatok. V nasledujúcom krátkom prehľade sa obmedzím len na niektoré z tých, ktoré som osobne navštívil:
Ečmiadzin – „arménsky Vatikán“. V tomto malom mestečku, ležiacom iba 25 kilometrov od Jerevanu, leží katedrála Mayr Tačar, najstarší kostol v Arménsku. Bola postavená na mieste, kde bolo roku 301 prijaté kresťanstvo. V Ečmiadzine sídli aj katholikos, hlava arménskej apoštolskej cirkvi.
Geghard – kláštor, ležiaci asi 40 kilometrov od Jerevanu. Skalný chrám tu vraj existoval už v 4. storočí. Miestu dnes dominuje kostol z 13. storočia, ktorý je prepojený so skalnými chodbami, vytesanými v skale.
Alaverdi – toto banícke mesto je samo o sebe nepekné a okolitá krajina je zničená ťažbou. Napriek tomu Alaverdi nechýba istý pôvab, pretože bane a továrne sú umiestnené na dne krásneho kaňonu, zatiaľ čo obytné budovy ležia hore nad kaňonom. Baníci potom jazdili každý deň dole do práce lanovkou. Dnes továrne a bane ekonomicky skomierajú, ale lanovkou sa môžete zviezť stále. V okolí Alaverdi sú potom dva krásne kláštory Haghpat a Sanahin, ktoré pochádzajú z 10. storočia a sú aj na Zozname UNESCO.
Kláštor Sevanank a dva kostolíky z 9. storočia – veľmi pekné stavby, ktoré ležia na polostrove, vybiehajúcom do jazera Sevan. Kláštor aj kostolíky pôvodne ležali na ostrove, ale po tom, čo Sovieti neďaleko postavili veľkú hydroelektráreň a odviedli do nej časť vody z jazera, klesla hladina jazera o 200 metrov az ostrova sa stal polostrov.
Zdroj článku: https://bit.ly/3ZIvuwK
Viacej informácií nájdete tu: https://armenie.svetadily.cz/
Foto: depositphotos
