Skalné mestá na Kryme
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa medzi nami nenájde mnoho jedincov, ktorí by sa rozhodli stráviť svoju dovolenku na Ukrajine. Opak je však pravdou. Iste, možno namietnete, že nie je o čo štát, keď to dnes veľa Ukrajincov ťahá skôr opačným smerom. Po ekonomickej stránke patrí Ukrajina stále k najchudobnejším krajinám Európy a postsovietsky nádych je tu aj naďalej viditeľný. Je pravda, že všetky tie betónové monštrá, panelákové sídliská a budovateľské pomníky v nadživotných veľkostiach asi nebudú práve tým pravým lákadlom. Na druhú stranu je tu množstvo prírodných a kultúrnych zaujímavostí, ktoré stoja za to navštíviť. Najmä pokiaľ ide o Krym, perlu Čierneho mora, na juhu krajiny.
Svojou rozlohou možno neveľký polostrov, svojou polohou potom rozhodne strategicky významný bod v Čiernom mori, kde sa po celé stáročia stretávali vplyvy najrôznejších kultúr a náboženstiev. Svoje stopy tu zanechali obyvatelia rímskej, byzantskej alebo osmanskej ríše, a tak tu o rozmanitosť rozhodne nie je núdza. Sú to práve kultúrne pamiatky Grékov, Janovanov a Tatárov rozosiate pozdĺž pobrežia celého polostrova, ktoré si návštevník Krymu nenechá ujsť. A ak sa pustíte ešte viac do vnútrozemia, do hôr, ktoré sa od pobrežia strmo dvíhajú nahor, objavíte krásu miestnej prírody spoločne so skalnými mestami, miestami tak typickými pre Krymský polostrov.
Nezvyčajné mená ako Čufut Kale, Mangup Kale alebo Eski Kermen mestám dali Krymskí Tatári, národ, ktorý bol z Krymu na Stalinov pokyn nútene deportovaný, avšak po takmer polstoročí do svojej vlasti navrátil a snaží si tu nájsť znova svoje miesto. Pod pojmom skalné mestá si nepredstavujte český Adršpach alebo Prachovky, ale pevnosti s príbytkami stredovekých obyvateľov, ktoré si ľudia budovali do vápencovej skaly.
Väčšina skalných miest sa nachádza na vrcholkoch stolových hôr, kde sú obydlia tesané priamo do príkrej skaly, z ktorej je nádherný výhľad do údolia a na okolité zalesnené vrcholky.
Jednotlivé mestá sa od seba navzájom trochu líšia, preto vás nikdy neomrzia a môžete ich objavovať donekonečna. A keď hovorím objavovať, myslím to doslova. Jedná sa totiž o rozsiahle labyrinty jaskýň a jaskyniek so spletitými uličkami, ktoré ich navzájom prepájajú, a vy sa tak medzi nimi môžete túlať, ako sa vám práve zachce. V dobe Byzancie v mestách prebiehal čulý ruch a tak tu okrem príbytkov narazíte na pravoslávne jaskynné kostoly, citadely, pohrebné komory, kasematy alebo napríklad žaláre. Výhodou je, že v dnešných dňoch ruchu podstatne ubudlo a je tu takmer prázdno, pretože aj turisti sa držia skôr pri pobreží.
Možno že ich tu pár je, ale keď sa rozptýli po tých skalných dutinách, ani si ich nevšimnete.
Niektoré miestnosti sú dobre viditeľné už z diaľky a skala potom vyzerá, ako keby sa s ňou pohral obor a prstom do nej vydlabal jednu dieru vedľa druhej. Iné sú trochu horšie prístupné a zdanlivo nedosiahnuteľné. Keď zrazu zistíte, že chodbička vedie ďalej a ďalej, kde nasledujú strmé schody dole do neznáma. Skala je značne ochodená a jednotlivé schody od seba dosť ďaleko. Pomaly zostupujete nižšie a nižšie, držíte sa skaly zubami nechtami a modlíte sa, nech do tej tmy nezahučíte.
Ešte neviete, ako sa potom vydrápete späť hore, ale na premýšľanie je ešte dosť času, len vy viete, že lýtka budu bolieť a večer vám pomôže len masážna pištol.
Schody sa zrazu stáčia po obvode chodby do špirály. Stále sa zosúvate snáď do vnútra zeme a konečne je tu pevná zem! Tma vás už úplne pohltila, ale denné svetlo za rohom vyzerá nádejne. Máte dve možnosti, ísť za svetlom, alebo nasledovať čiernočierny tunel, ktorý vedie už po rovinke priamo do skaly. Skúsite teda tunel, ale voda v ňom vás trochu odradí.
Rozhodnete sa teda nasledovať svetlo. Idete za ním a náhle stojíte na okraji tej istej skaly s úžasným výhľadom na protiľahlý kopec, aký ste obdivovali pred desiatimi minútami, len o „poschodie nižšie“. Pomyslíte si, koľko poschodí táto skala môže asi mať? Informačné tabule nenájdete pri každom výklenku, a preto zostáva veľa miest opradených tajomstvom. Ak nerozumiete navyše azbuke, môžete popustiť uzdu svojej fantázii a kochať sa okolím. Ale teraz už namasírujte svaly a pripravte sa na výstup, nie je totiž cesty späť.
Viacej informácií tu: https://bit.ly/3Zrjcd6
Zdroj: https://www.radicestujeme.eu/
Foto: Flickr, Free Images
