Ostrov ľadu a ohňa, ako býva Island nazývaný, je známy predovšetkým svojou unikátnou krajinou vulkánov, lávových púští, ľadovcov, ľadovcových riek a jazier. V porovnaní s týmito úžasnými geologickými fenoménmi sa tunajšia živá príroda zdá byť o niečo menej zaujímavá. Možno už len preto, že tá neživá tu býva často až príliš živá. Nenechajme sa ale mýliť, svet rastlín a zvierat nás na zájazde na Island bude sprevádzať aj na miestach, kde by sme to vôbec nečakali.
Čo tu teda žije?
Začnime radšej otázkou, ktoré zvieratá mali šancu sa na ostrov stratený v severnom Atlantiku, mnoho stoviek kilometrov vzdialený od brehov Európy či Ameriky dostať? Predovšetkým to sú tie zvieratá, ktoré sem pre svoj úžitok doviezol človek. A potom tá, ktorým pomohla vlastnú schopnosť lietania či plávania. A ktorá z nich mala šancu v tunajšej subarktickej krajine, kde zima je výrazne dlhšia ako leto, úspešne prežiť? Len odolné druhy, ktoré sa dokázali prispôsobiť.
Spoločníci a pomocníci človeka
Vikingovia, ktorí osídlili ostrov v priebehu 9. a 10. storočia, si so sebou zo svojich domovov v Škandinávii priviezli všetky bežné druhy hospodárskych zvierat. Avšak kľúčovými pre prežitie tunajšej ľudskej populácie boli ovce a kone. Zvieraťom, ktoré cestovateľ stretáva najčastejšie, je jednoznačne ovce. Státisíce oviec sa cez leto samostatne, bez ľudského dohľadu pasú na rozsiahlych územiach pobrežia i vnútrozemia. Sú úplne všade. Na lúkach, v horách, v lávových púšťach aj na skalnatých zrázoch. Chránené kvalitnou hustou srsťou odolávajú vetru a dažďu po celé leto než sú na zimu zahnané späť do dedín. Islandské jahňacie je vyhlásené a typickým tunajším suvenírom sú odevy a ich súčasti z ovčej vlny.
Zvieraťom, ktoré cestovateľov najviac uhranie svojou krásou, je islandský kôň. Títo potomkovia pôvodných vikingských koní až do začiatku 20. storočia slúžili ako jediný tunajší dopravný prostriedok. A treba povedať, že maximálne spoľahlivý a navyše skromný a odolný s dobráckou povahou. Dokážu sa perfektne pohybovať aj v kamenistom, lávovom či močaristom teréne a dokonca bývali používaní na prekonávanie ľadovcových riek. Pri cestách po Islande budete míňať veľa pastvín so stádami týchto nádherných zvierat. Ak využijete ponuku na vychádzku na chrbte islandského koňa, bude to patriť k vašim najväčším zážitkom z Islandu. A báť sa nemusia ani úplní začiatočníci!
Zaujímavosťou východného Islandu je výskyt soba. Soby tu nie sú pôvodné, v čase najťažších životných podmienok pod nadvládou Dánov a zároveň v období krízy poľnohospodárstva, keď silná sopečná činnosť zničila pastviny a vyhubila veľké percento dobytka, sem boli dovezení z Laponska.
Islanďania ich chceli chovať tradičným spôsobom, avšak úmysel sa úplne nevydaril a soby tu dnes žijú úplne voľne. Osamelé kusy alebo menšie stáda sa často dajú pozorovať priamo z cesty. Aj norky boli dovezení s chovnými úmyslami, avšak zvieratá uniknuté z kožušinových fariem dali vzniknúť divokej populácii, ktorá dnes vo veľkom plieni vtáčie hniezda. Zriedkavo sa dá norka stretnúť v okolí vodných tokov. Najmä v Reykjavíku je možné sa stretnúť s potomkami králikov utečených z chovov, kopec Öskjuhlíd s dominantou vodojemu Perlan sa nimi po zotmení len tak hemží.
V okolí ľudských sídiel a rybárskych prístavov sa tiež darí myšiam, myšiacim, krysám a potkanom, ktoré sem človek zavliekol nechtiac na lodiach ako čiernych pasažierov. Ak ešte pridáme polárnu líšku, ktorá je považovaná za jediný druh suchozemského cicavca, ktorý tu žil ešte pred príchodom človeka, a ľadového medveďa, ktorý na ostrov tu a tam pripláva na ľadovej kryhe zo severnejších oblastí a je potom okamžite zlikvidovaný, tak sme práve vyčerpali zoznam tunajších voľne žijúcich suchozemských cicavcov. Takže tu si uplne na pohodu možete sadnút, trebárs aj na amulet bicykle a bez obáv, že vás bude nahánať ladový medveď, môžete vyrazit na príjemnú celodennu bajkovačku
Plavci – ryby, veľryby a plutvonožci
Najjednoduchšiu situáciu majú živočíchy schopní plávať. Rýb žije v sladkých vodách ostrova aj v okolitom oceáne obrovské množstvo a práve ryby tvoria bohatstvo Islandu. Rybolov a spracovanie rýb je kľúčovým odvetvím tunajšieho priemyslu, tvoria tri štvrtiny domáceho produktu. Kvôli rybolovu Islanďania vždy váhali vstúpiť do Európskej únie, aby im Únia nezačala diktovať podmienky a limity rybolovu, ktoré by národné hospodárstvo mohli obmedziť. Najdôležitejším z mnohých druhov lovených morských rýb vždy bola treska, športovými rybármi je cenený losos.
Vo vodách okolo Islandu bývali vždy hojné veľryby a lov týchto morských cicavcov býval súčasťou živobytia Islanďanov. Hoci sa Islanďania snažia hájiť svoje právo na túto tradíciu, chápu, že väčší ekonomický prínos im poskytujú dnes veľmi obľúbené lodné výpravy za pozorovaním veľrýb. Na takú výpravu je možné sa vydať z prístavov v hlavnom meste Reykjavíku alebo Húsavíku na severe krajiny. Ak nebudete mať vyložene smolu, môžete sa tešiť až na štrnásť druhov delfínov a veľrýb vrátane vráskavca obrovského, najväčšieho cicavca na Zemi, alebo napríklad kosatky. Pozor! Tieto lodné výlety nemožno odporučiť ľuďom so sklonom k morskej chorobe, vody severného Atlantiku bývajú divoké.
Predovšetkým na severnom pobreží žijú pomerne veľké kolónie tuleňov. Pokiaľ nezamierite až na sever, skúste šťastie pri populárnom ľadovcovom jazere Jökulsárlón, šanca na ich uzrenie je vysoká.
Vtáky alebo raj ornitológov
Jednoznačne najhojnejšou skupinou zvierat na Islande sú vtáky. Počas roka tu môžeme pozorovať takmer 350 vtáčích druhov, z ktorých väčšina sem zalieta len v letnom období kvôli hniezdeniu a na zimu sa opäť vracia do južnejších oblastí. Prečo sem vôbec lietajú, nebolo by im dobre na juhu po celý rok? To, čo ich sem ťahá sú dlhé letné dni. V oblasti rovníka sú deň a noc rovnako dlhé po celý rok, ale islandských takmer 24 hodín v období letného slnovratu je presne to, čo ich sem láka. Vďaka dlhým dňom majú viac času na lov potravy pre seba a svojich mladých a teda väčšiu šancu na úspešné vyvedené ďalšie generácie.
Nie všetci vtáci sú však schopní dlhých preletov cez oceán. Najviac sem vtáky lietajú cez Škótsko, čo robí 850 km cez otvorené more, s minimálnou možnosťou odpočinku na aspoň malom kúsočku pevniny. Preto sa na Island najlepšie dostanú vodné vtáky, ktorí zvládnu odpočívať na vode, pre suchozemské druhy je cesta na Island predsa len dlhá a riskantná. Niet teda divu, že polovicu tu pravidelne hniezdiacich druhov tvoria vtáky zo skupín vrubozubých, tj labute, husi a kačice, bahniakov a ďalej čajky a alky.
Najväčším magnetom pre cestovateľov sú papuchalkovia, ktorí hniezdia v obrovských kolóniách na strmých pobrežných útesoch a sú nezameniteľní svojim čiernobielym telom s plochým farebným zobákom a nemotornou, tučniakmi pripomínajúcou chôdzou. Na celom Islande a okolitých ostrovčekoch ich cez leto hniezdia milióny. Nájsť ich však môžeme aj na jedálnych lístkoch mnohých reštaurácií a ich podobu nesú aj všemožné suveníry.
Z ďalších morských vtákov celkom iste uvidíme hojné buřňáky, príbuzné albatrosov, ktoré si ale väčšina ľudí mýli s čajkami. Rovnako tak si s čajkami mnoho ľudí pletie štíhle rybáky so špicatými krídlami a chvostovými perami usporiadanými do tvaru vidlice. Ide o fantastických letcov, z ktorých rybák arktický prelieta pravidelne obrovskú vzdialenosť medzi severnou a južnou polárnou oblasťou. Bezpečne ich spoznáte vo chvíli, keď sa dostanete na ich hniezdiská.
V tej chvíli sa totiž stanete hrdinami hororu, kedy desiatky a stovky týchto drobných, ale agresívnych vtákov na vás začnú organizovať nálety sprevádzané šialenými škrekmi. Obranou môže byť dlhý palicu, trekový prútik alebo napríklad aj statív, ktorými budete mávať nad sebou. Podobným spôsobom si svoje hniezda ochraňujú aj robustné chaluhy, ktoré napádajú iné morské vtáky.
Veľmi pravdepodobne sa stretnete aj s labutou spevavkou, ktorá hniezdi ako na brehoch morských zálivov, tak aj na jazerách vo vnútrozemí. Hojné sú tiež husi a kačice. Najpopulárnejším miestom na pozorovanie tunajšej pestrej populácie kačíc je preslávené jazero Mývatn, kam sa schádzajú ornitológovia z celého sveta pozorovať tunajšie rarity. Napríklad hohol severný a kačka strakatá v rámci Európy hniezdi iba na Islande. Najznámejším druhom kačice je však kajka, ktorej ľahké a pritom nesmierne kvalitné perie je vysoko cenené a používané na výplne najkvalitnejších spacákov a zimných búnd.
Niektoré vtáky človek skôr počuje ako uvidí. Kulík zlatý sa ozýva všade, kde je nízky porast, svojim smutným pípaním, avšak ľuďom prináša každoročne radosť ako posol jari, je totiž jedným z prvých vtákov, ktorí na jar prilietajú. Bekasína patrí spolu s gulíkom do skupiny bahniakov, ktorá je druhovo na Islande veľmi bohato zastúpená. Bekasínu pravdepodobne nezahliadnete, je dokonale maskovaná a splýva s okolím, ale až ticho a pokoj prereže kovovo mečivý zvuk, ktorý si nebudete vedieť ničím vysvetliť a skoro vám bude naháňať hrôzu, je to ona. Bahniakom, ktorého budete najčastejšie stretávať aj pozdĺž ciest, je ustričník. Čiernobiely hlučný vták s jasne červenými nohami a taktiež jasne červeným dlhým úzkym zobákom.
Keď budete dávať pozor pri horských túrach, určite uvidíte snehura, príbuzného jarabica, ktorý je tradičným islandským vianočným pokrmom rovnako ako u nás kapor alebo inde moriak. A keď budete naozaj pozorní a mať trochu šťastia, zahliadnete raroha, ktorý býval dokonca v znaku Islandu a po celý stredovek ceneným darom pre dánskych kráľov.
Spevákov na Island veľmi nezalieta. Jednak je oceán pre nich závažnou prekážkou a hlavne táto skupina vtákov obvykle hniezdi na stromoch, ktorých na Islande práve veľmi nie je. Z tejto skupiny najľahšie uvidíte veľkého krkavca, ktorý spoločne s havranom patrí medzi dôležité postavy vikingských bájí a legiend.
Nielen kamene a trolové
Pri cestovaní po Islande nebudete nikdy naozaj sami, aj keď to tak bude mnohokrát vyzerať. A hoci väčšina ľudí sem jazdí za geologickými zaujímavosťami, tichú mystickú krásu tunajšej krajiny bude vždy zdobiť bečenie oviec a radostný vtáčí spev. A bonus navyše – nežijú tu žiadni hady, škorpióny ani iní nebezpeční živočíchy a dokonca aj ťažký hmyz je veľmi vzácny.
Zdroj: https://cestovatel.cz/
Viacej informácií: https://bit.ly/3uyyGNW
Foto: depositphotos
