„Rusko je krajina zázrakov, vyjdeš na ulicu a zmizneš“. Toto nie príliš známe, ale za to pravdivé príslovie v podstate hovorí, že v Rusku je možné takmer všetko.
S týmto sa úplne stotožňujem a aj po 3 mesiacoch strávených v Moskve často nevychádzam z údivu. Toľko protikladov, vzájomne si odporujúcich faktov a skutočností – to je skrátka Moskva a Rusko…
… a metro
Prvá jazda moskovským metrom bola úplne nezabudnuteľná.
Je február, pol ôsmej ráno, teplota -18 ° C a malá skupinka českých študentov s množstvom batožiny sa v centre Moskvy vydáva hľadať metro. Malo by byť neďaleko. Predierame sa davom ponáhľajúcich sa ľudí a onedlho nachádzame červené M.
Ani sme nedúfali, že to pôjde tak hladko. Napriek tomu, že sme sa dva krát pošmikly na psích vykaloch a v podrážkach sma mali rozsypane granule pre psov. V tú ranu sme objektom záujmu mnohých taxikárov, ktorých cenové ponuky sú jednoznačne mnohonásobne nadsadené. Stojíme v rade na lístky na metro a taxíkari neprestávajú skúšať našu dôverčivosť.
Jeden z nich nás obzvlášť pobavil: „Od ôsmich hodín uzavrú túto stanicu metra na dve hodiny a vy sa nikam nedostanete“, tvrdí. S úsmevom mu ďakujeme za ponuku a myslíme si svoje.
O ôsmej hodine sa uzatvára stanica metra. Čata „ochránnikov“ a policajtov blokuje vchod do metra. Dav ľudí, ktorý vošiel do priestoru metra, sa otáča a valí sa von. Zmätení sa pýtame jedného policajta: „Prosím Vás, neviete…?“ „Neviem!“, znie jasná odpoveď na nedokončenú otázku a tiež musíme vypratať priestor.
Otázka, prečo je tento vchod do metra uzavretý na dve hodiny v čase najväčšej dopravnej špičky a prečo iný vchod do rovnakej stanice o pár stoviek metrov ďalej je v normálnej prevádzke, zostáva nezodpovedaná. Po niekoľkých zážitkových prestupoch v metre, kedy sotva stihneme nastúpiť a naša batožina občas zostane priškripnutá vo dverách sa predsa len dostávame na našu cieľovú stanicu „metro Universitet“. Poučenie: vystupovať a nastupovať v metre treba naozaj rýchlo, na ohľaduplnosť sa príliš nehľadí, a že do vás stále niekto strká? Na to si časom zvykne každý…
… a maršrutky
Maršurtky, povedzme také dodávky na prepravu cestujúcich, sú v mestách ako Moskva alebo Petrohrad veľmi obľúbeným dopravným prostriedkom. Je tu snáď viac liniek maršrutiek ako liniek autobusov a električiek dohromady. Každá maršrutka má svoje číslo, vytýčenú trasu a stanovenú taxu – od 20 do 30 rubľov (12-18kč). Platí sa priamo vodičovi. Pokiaľ sedíte v zadnej časti vozidla, pošlite drobné po ostatných spolucestujúcich a peniaze k vodičovi prekvapivo dôjdu. Bohužiaľ hneď našu prvú cestu maršurkou nefungoval opačný tok peňazí: vodič-my. Ostatní cestujúci sú všímaví a hneď sa nás hlasno zastávajú a donucujú vodičov vrátiť nám peniaze, na ktoré máme nárok. Zistenie, že sa tu nájdu čestní ľudia, je veľmi príjemné.
… a ochránnikovia
Pre Európana bude určite jednou z najprekvapivejších ruských profesií ochránnik. Ochránnikov nájdete takmer všade a to vo veľkom množstve – na ulici, v metre, v divadle, v múzeách, v chrámoch a v našej Lomonosovej univerzite sa to nimi len tak hemží. Nielenže už zďaleka uvidíte pri každom vchode skupinu ochránnikov, ale aj na každom poschodí jeden sedí a chráni. Z mojej skúsenosti môžem povedať jeden smutný fakt: pokiaľ sa nič nedeje, bývajú ostražití, preverujú doklady či nazerajú do polorozopnutej batožiny, či náhodou hneď na povrchu tašky niečo nepašujete. Keď sa však jednalo o prepadnutie a kamarátka sa k nim obrátila o pomoc, povedali jej, že „to bude v poriadku a nech si nerobí starosti“.
… a moskovské divadlá
Nikdy ma nebavilo chodiť do divadla tak ako v Moskve. Dalo by sa tu viac ako 5 mesiacov chodiť do divadla a každý deň do iného (je ich tu vraj 165). Milovníci kultúry si teda rozhodne prídu na svoje: v ponuke sú klasické predstavenia aj najrôznejšie moderné a veľmi originálne poňatie. Herci patria k svetovým špičkám, napriek tomu niektorí Moskovčania tvrdia, že úroveň divadla rapídne poklesla.
Avšak prekvapilo ma zistenie, že mnohí Moskovčania ešte nikdy Veľké Divadlo nenavštívili; zohnať vstupenky vraj nie je také jednoduché a ceny sú značne vysoké – bežné sa vstupenky pohybujú v rozmedzí od 2000 do 16 000 rubľov ( 50 – 400 euro ). Navyše bola nová scéna Veľkého divadla otvorená až vlani, po šiestich rokoch rekonštrukcií.
Živá fronta
Pre študentov a dôchodcov funguje vo Veľkom divadle špeciálny sociálny systém. Ide o to, že hneď skoro ráno sa musíte zapísať na spis pred kasou. Tento spis je obyčajne kus papiera, ktorý založil ten, kto prišiel ako prvý.
Vy musíte nájsť niekoho, kto práve spisok má. Nie je však výnimkou, že je spiskov viac alebo že sa niekam zatúla.
V ideálnom prípade sa vám podarí zapísať sa a teraz už len zostáva prísť dve až tri hodiny pred predstavením do tzv. „živého frontu“. Tu čakáte v dave ľudí ohraničenom z oboch strán kovovým zábradlím. Pokiaľ sa nájde niekto odvážny, začne front organizovať podľa poradia mien na zozname. Necelú hodinu pred predstavením sa otvoria kasy a tí šťastní odchádzajú so zaslúženou odmenou – lístok do divadla za pouhých 100 rubľov ( 2 euro ), tí menej šťastní s nevybavením a „príjemne“ stráveným dňom môžu zapiť svoj žiaľ. Avšak kultúrny zážitok z Veľkého divadla za to naozaj stojí!
Avšak aj to je nič v porovnaní so zážitkami z najväčšieho divadla v Rusku menom Moskva.
Kto nezažije, nepochopí. A ten, kto zažije? „Rusko môžete milovať alebo nenávidieť, rozumom ho pochopiť nemožno“, hovorí staré ruské príslovie. A ja som sa do neho zamilovala…
Zdroj: https://www.cestovniserver.cz/
Viacej informácií: https://bit.ly/3uqBn4c
Foto: depositphotos
