Na tajuplný ostrov ľadu a ohňa ležiaci priamo na geologickej hranici medzi Európou a Amerikou jazdia návštevníci odpočívať do čistej neponičenej krajiny a pozorovať neobvyklé prírodné javy ako sú gejzíry a sírne pramene vyrážajúce z vnútra krajiny v tesnom susedstve najväčších európskych ľadovcov, roztodivné čadiče, vymodelované divokými riekami a vodopádmi i ponurú mesačnú krajinu tvorenú čiernymi lávovými poliami. Hoci je Island len o málo väčší ako Slovenská republika, vzdialenosti sú tu obrovské a na ich prekonávanie sa najviac hodí autobus alebo automobil. Cestovanie po tunajších cestách a chodníkoch vedených často extrémne náročným terénom patrí k ďalším lahôdkam dovolenky v tejto najzápadnejšej výspe Európy.
Kam až sa človek so svojim vozidlom dostane a aké ciele sa mu otvoria, záleží na terénnych schopnostiach a odolnosti vozidla rovnako ako na šikovnosti a odvahe vodiča. Islanďania sú v tomto ohľade extrémistami bez pudu sebazáchovy. Láka vás tiež prekonávať autom dravej rieky alebo sa vyhrabávať z jemného lávového popola?
Od Ringroadu po horské chodníky
Na Islande neexistujú diaľnice. Hlavnou cestou je tu tzv. Ringroad, okružná cesta číslo jedna vedúca z väčšiny pobrežnej oblastí ostrova. Celý okruh v dĺžke necelých 1 500 km bol dokončený v roku 1974 a až pred niekoľkými málo rokmi získala táto cesta asfaltový povrch po celej svojej dĺžke. Aj keď je to najsilnejšia cesta v krajine, na niektorých jej úsekoch neprejde niekedy žiadne auto napríklad aj niekoľko hodín a v zimnom období môže byť tu a tam aj niekoľko dní neprejazdná kvôli čerstvej snehovej pokrývke.
Väčšina ostatných ciest v krajine má iba štrkový povrch. Jednak nie je dosť pracovných síl, jednak zimné mrazy, jarné blato a občasné zemetrasenie pravidelne cesty poškodzujú a tak je ekonomickejšia cesta len občas zrovnať buldozérom. A potom zostávajú horské chodníky. To nie sú cesty, ale kedysi koňmi vyjazdené cesty, ktoré vedú cez vnútrozemie rôznym náročným terénom. Tieto cesty sú značené písmenom „F“ pred svojim číslom a rovnako ako ostatné cesty majú každá svoj názov. Zjazdné sú len v letnom období a správne by po nich mali jazdiť len vozidlá s pohonom na všetky štyri kolesá. Nie vždy je v teréne jasné, kadiaľ cesta vedie a preto sú značené koly. Mimo tieto trasy je jazda terénom prísne zakázaná, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodzovaniu povrchu zeme, ktorá je tu extrémne náchylná k erózii.
Všeobecné pravidlá prevádzky a zvláštnosti na Islande
Vodičský preukaz vám tu stačí náš bežný európsky, rýchlostné limity sa nevymykajú našim zvyklostiam – v zastavaných oblastiach 50 km/h, na asfaltovaných cestách 90 km/h, na štrkových 80 km/h, diaľnice, ako už bolo povedané, neexistujú. Povinné je použitie bezpečnostných pásov, rozsvietené svetlá po celý rok, alkohol nie je tolerovaný. Dopravných policajtov možno vidieť v podstate len v okolí väčších miest a zameriavajú sa takmer výhradne na prekročenie rýchlosti a požitie alkoholu pred jazdou. Sú nekompromisní a pokuty astronomické.
Výhodou cestovania autom je veľmi nízka prevádzka. Dopravné zápchy sú výnimočné, s parkovaním nikdy nie je problém. Na druhú stranu si treba dávať pozor na tunajšie zákernosti. K tým patria jednoprúdové mosty, keď jedno z protiidúcich vozidiel jednoducho musí počkať, až to rýchlejšie prejde, ďalej časté slepé horizonty, na ktoré je vodič upozornený dopravnými značkami rovnako ako na koniec asfaltovanej cesty. Častou pascou sú nespevnené krajnice, ktoré sa môžu odtrhnúť, ak pri míňaní iného vozidla zájdete príliš ku kraju. Rovnako nepríjemné sú od protiidúcich áut odletujúce kamienky a štrk, ktoré rady rozbíjajú predné sklá a svetlá.
Aj v ľudoprázdnych končinách budete pozdĺž ciest stretávať voľne sa pasúce ovce. Na tie pozor, majú vždy prednosť. Pokiaľ sú všetky ovce na jednej strane od cesty, problém väčšinou nehrozí. Ak sú však jahňatá na opačnej strane od cesty ako stará ovca, počítajte s tým, že ako kamikadze skočí pred vami na vozovku a pobeží k mamičke. Rovnako tak je potrebné dávať si pozor na kŕdle mladých vtákov v hniezdnych oblastiach.
Veľkým nepriateľom vodiča je zlé počasie – čerstvý sneh, biela hmla či piesočná búrka, ktorá dokáže obaliť celé auto vrátane okien, jemným pieskom. Pre prípad nehody alebo len nutnosti zastaviť a počkať, až sa situácia zlepší, existujú v obzvlášť nebezpečných úsekoch tzv. záchrannej chatky. Sú natreté oranžovou farbou, aby boli dobre vidieť aj v hmle, a vo vnútri môže človek v núdzi nájsť deku, kachle s palivom, zásobu jedla a vody a často aj vysielačku, ktorú možno privolať pomoc. S elektrikou si starosti nerobte, nakoľko ani prúdový chránič, či elektrika tu nie sú. Žiaľ, tradícia záchranných chát zkomiera kvôli cudzincom, ktorí tieto chatky často vykrádajú či zneužívajú na nocľah, bez toho, aby sa skutočne ocitli v núdzi.
Nástrahy na islandských cestách
Niektoré tieto prašné chodníky zvládne prejsť aj obyčajné auto či autobus, české Škodovky či Karosy, dokážu Islanďanov veľmi prekvapiť. Avšak je nutné mať na vedomí, že ak sa vám tu vozidlo bez úpravy 4×4 pokazí alebo dokonca spôsobíte nehodu, zaplatíte obrovskú pokutu a než ju zaplatíte, polícia vám zabaví pas a vodičský preukaz. A pokuty su poriadne. Rovnako ako akákoľvek technická pomoc či odťah, pretože v tom prípade neplatí vaša poistka.
Ak opomenieme počasie a ostatné „bežné“ nástrahy, čakajú tu na vodiča ako britva ostré lávové kamene (len jedna rezervná pneumatika môže byť málo), jemný lávový popol (bez lopaty sa z toho budete ťažko dostávať), miestami strmé zrázy, ktoré v kombinácii s prudkým vetrom, nespevnenou krajnicou a neprehľadnými zákrutami môžu byť smrtiace. Najväčší adrenalín ale čaká našinca pri brodení.
Väčšie brody sú na mapách značené písmenom „V“, tie menšie sa nepočítajú. Môžu to byť len hlboké kaluže ale tiež napríklad divoká rieka, ktorej vlny vám budú striekať do okien. Niekedy menšie auto na pár okamihov zmizne pod vodou. V každom prípade prekonávať brody je veľmi riskantné a každý rok sa na Islande utopí mnoho áut aj autobusov a to aj tých domácich. Odporúča sa vopred zistiť hĺbku a charakter dna pešo, to ale snáď nikto nerobí, jazdiť by mala vždy aspoň dve autá spoločne, aby si v prípade problémov mohla pomôcť, a mať so sebou lano s navijakom a vedieť ich použiť. Veľké brody je lepšie prekonávať skoro ráno, keď je nižšia hladina vody a menší prúd. S rastúcou teplotou počas dňa a teda aj rýchlejším topením ľadovcov sa podmienky v rieke neuveriteľne rýchlo menia.
Adrenalínová jazda na Islande
Obľúbené sú na Islande tzv. super – džípy. Sú to špeciálne upravené terénne vozidlá s vysokými podvozkami a obrovskými kolesami, ktoré pôsobia ako niečo medzi lunárnym vozidlom a obojživelným tankom. S takými Islanďania vyrážajú prekonávať ľadovcové trhliny či polozamrznuté rieky a vychádzky v podobnom duchu sú miestnymi turistickými agentúrami ponúkané aj návštevníkom. Ak ste odvážni a vyrazíte na vlastnú päsť, majte vždy v aute spacák, zásobu jedla a pitia, náhradné diely a náradie, lopatu, lano a dosť rezervného paliva, pretože spotreba nafty v teréne je naozaj vysoká a nikdy neviete, do akého dobrodružstva sa dostanete .
Zdroj: https://cestovatel.cz/
Viac informácií na: https://cestovatel.cz/clanky/islandem-po-ctyrech-kolech/
Foto: Depositphotos, Hippopx
