Albánsko je dosť možno jednou z posledných európskych destinácií, z ktorej majú cestovatelia stále určitý rešpekt. Dlhú dobu bola v izolácii prísneho komunistického režimu a jej hory, nebetyčné a majestátne, opriadajú dodnes najrôznejšie skazky. Dnes sa ale tento kút Balkánu dostáva stále viac na výslnie vďaka svojej panenskej prírode, priezračnému moru aj pamiatkam na farbistú históriu. Prijmite preto pozvánku do „krajiny orlov“ a presvedčte sa bez obáv o jej autentickej kráse, kým ju nezahltí moderný vývoj a turistický mumraj.
Kultúrna rozmanitosť
Hoci je Albánsko národnostne takmer homogénnou krajinou, prelínajú sa tu rôzne kultúry. Viac ako polovicu populácie tvoria moslimovia, ktorí žijú prevažne v mestách. Pravoslávne obyvateľstvo obýva prevažne juh, zatiaľ čo katolícke sever krajiny. Komunistický režim síce náboženstvo zakázal a mnoho svätostánkov bolo zničených, ale napriek tomu dnes môžete pri svojom putovaní Albánskom stále obdivovať byzantské baziliky, kostolíky, pôsobivé mešity s olovenými strechami alebo chrámy zvané teqe. Tie sú svätyňami bektašistov, prívržencov starobylého mystického rádu, ktorý je akousi uvoľnenou odnožou islamu.
Tiež Albánske mestá sú prehliadkou rozmanitosti. Moderné obchody na širokých bulvároch Tirany kontrastujú s uličkami orientálneho bazáru v Kruje s vlnenými čiapočkami a nožíkmi z kozích rohov. Potom je tu Berat, „mesto červených striech“ s roztomilými domčekmi v starej moslimskej štvrti Mangelom, ktorá patrí medzi najkrajšie mestské pamiatkové rezervácie v Albánsku. A ak by ste túžili vrátiť sa v čase ešte ďalej, vydajte sa hľadať korene európskej civilizácie do antickej Apollónie.
Bizarné bunkre
Keď sa komunistický diktátor Enver Hodža v 60. rokoch nepohodol s juhoslovanským prezidentom Titom a potom ani so Sovietskym zväzom, poňal paranoidné obavy z vojenskej invázie a nechal pre istotu vybudovať po celej krajine tisíce betónových bunkrov. Odhady hovoria o počte od 700 000 až do 1 500 000, čo by v tom čase zodpovedalo 2-3 bunkrom na obyvateľa. Na toto veľdielo padlo nemalé množstvo prostriedkov a jeho odstránenie by bolo ešte nákladnejšie. Preto na betónové hríby dodnes narazíte na každom kroku. Uprostred pláže, pri ceste, v horách aj v centre mesta. Niektoré slúžia ako verejné záchody, iné na sebarealizáciu pouličných umelcov. Schválne, koľko ich na svojej dovolenke v Albánsku zahliadnete?
Zážitkom je tiež návšteva obrieho bunkra vystavaného priamo pre Hodžu, v ktorom vás obklopí chladivá tieseň. Ešte väčšiu autenticitu dodá gigantickému labyrintu chodieb simulácia plynového útoku a Hodžov hlas tiahnuci sa zo slúchadla pôvodného telefónu.
Hory a kaňony
V nepriepustných horách, kde sa dodnes zachoval život v klanoch so starešinou na čele, prežívajú staré albánske tradície. Zvykové právo kanun tu odpradávna určovalo rituály, morálku aj majetkové usporiadanie. Zatiaľ čo neslávne známa krvná pomsta už dnes nie je na dennom poriadku, pohostinnosť miestnych rozhodne áno. O prirovnaní „hosť do domu – boh do domu“ sa môžete presvedčiť napríklad v pôvabnej dedine Theth ukrytej v údolí medzi dvojtisícovými horskými štítmi. Samozrejme, ľahko možete očakávať ponuku na lovecký výlet do hôr….A polovnícke potreby vám samozrejme domáci požičajú.
Rovnomenný národný park je súčasťou „Albánskych Álp“, pohoria známeho aj ako Prekliate hory.
Nemenej čarokrásne je pohorie Tomorri, ktorého vrcholky strácajúce sa v mrakoch boli od pradávna posvätným miestom. Jedinečné a zase úplne iné výhľady sa pred vami rozprestrie v priesmyku Llogara, týčiaci sa 1 000 výškových metrov nad morským pobrežím, alebo v národnom parku Dajt, pod ktorým hlavné mesto Tirana ako obrie chobotnice rozpína svoje chápadlá.
Rovnako fascinujúce ako vysoké hory sú hlboké kaňony. Ten, ktorý vyhĺbila rieka Osm, je v niektorých miestach úzky na dva metre. Zážitkom je nielen pohľad zo strmých vápencových svahov, ale aj brodenie či rafting v belavých perejkách.
Tyrkysové osvieženie
Ak vyrazíte do Albánskych hôr v lete, oceníte možnosť osvieženia, o ktorej tu rozhodne nie je núdza. Albánsko je pomerne vodnatá krajina s množstvom priezračných riečok a bublajúcich horských potokov. Čo môže byť po túre lepšie ako hojdnúť do chladivého tyrkysu? Tým skôr, keď má podobu vyvieračky (napríklad Modré oko) alebo vodopádu (napríklad 30metrový Grunas). Na kúpanie lákajú aj rozľahlé jazerá, napríklad tie pri hraniciach s okolitými štátmi – Prespanské, Ohridské a Skadarské, ktoré je dokonca najväčšie na Balkáne. Môžete v nich tiež loviť gigantické kapry, pozorovať rozmanité vtáctvo alebo sa vydať na prechádzku lodičkou.
A potom je tu na 420 kilometrov Albánskeho pobrežia, ktoré obmýva azúrová voda nie jedného, ale dokonca dvoch morí – Jadranského a Iónskeho. Čaká tu na vás čulý ruch v okolí prímorských letovísk ako je Drač a Vlora, rovnako ako nádherné opustené zátoky a lagúny, ktoré budete mať sami pre seba. Najmä Albánska riviéra v južnej časti krajiny je vyhlásená svojou krásou, ktorá priťahuje stále viac pozornosti. Koľko času asi zostáva, než romantické pláže obsypú luxusné rezorty?
Viacej informácií nájdete tu: https://bit.ly/3G1iQCD
Zdroj: https://www.tripy.cz/
Fotografie: depositphotos
