Josif Vissarionovič Stalin, vlastným menom Džugašvili, bol, ako je známe, Gruzínec. Rodičia si pôvodne priali, aby sa malý Koba stal kňazom, a preto vstúpil do kňazského seminára. Koba, to bola prezývka po legendárnom bojovníkovi za nezávislosť Gruzínska, ktorý v mladosti Josifovi imponoval. Zo seminára však Kobu vylúčili, údajne kvôli revolučnej činnosti.
Nakoniec sa teda Josif Džugašvili rozhodol, že sa stane profesionálnym revolucionárom. A pretože za cárskeho Ruska boli revolucionári prenasledovaní, každý mal nejakú revolučnú prezývku, ktorú ho jeho súdruhovia oslovovali. Lenin (vlastným menom Uljanov) napríklad prijal svoj pseudonym podľa rieky Leny, kde trávil určitý čas vo vyhnanstve. Stalin si však zvolil údernejší pseudonym – staľ znamená rusky oceľ. Stalin znamená teda, voľne preložené, „muž z ocele“, ktorý žiadne doplnky výživy pre hráčov na svetovej politickej scéne nepotrebuje. Stalin v Gruzínsku robil revolučnú agitáciu, organizoval štrajky a demonštrácie, ale tiež prepadával vlaky a banky, čo bol vtedy obľúbená činnosť boľševikov. Z tohto „zárobku“ bola totiž financovaná boľševická strana. Ľudia ako Lenin či Stalin sa nikdy v živote neživili akoukoľvek normálnou dlhodobou prácou, hoci radi hovorili, že obhajujú práva pracujúcich. „Kto nepracuje, nech neje“, hovoril Lenin. Na boľševických revolucionárov sa však táto poučka samozrejme nevzťahovala.
Snáď preto, že nebol Rus, bol Stalin po boľševickom prevrate menovaný ľudovým komisárom (tj ministrom) pre národnosti. Že by však prejavoval citlivosť k menším neruským národom, o tom nemôže byť ani reči. Skôr sa prejavoval ako veľkoruský šovinista a neruské národy kruto prenasledoval, pretože im nemohol odpustiť, že si mnohí z nich želajú nezávislosť. Tú tiež mnoho z nich skutočne vyhlásilo, väčšinu týchto území však Sovietsky zväz neskôr znovu obsadil – časť po občianskej vojne v Rusku a časť po dohode s Hitlerom v auguste 1939.
Separatizmus bol silný aj v Gruzínsku a Gruzínsko tiež vyhlásilo po prvej svetovej vojne nezávislosť, ktorú dokonca sovietske Rusko v roku 1920 oficiálne uznalo. Avšak hneď v roku 1921 boľševicu Gruzínsko obsadili. Stalin to vysvetlil tak, že „právo na sebaurčenie národov“, oficiálne vyhlásené hneď po októbrovej revolúcii z propagandistických dôvodov, sa vzťahuje nie na buržoáziu, ale na pracujúcich. A žiadny rozumný pracujúci si predsa nemôže priať odtrhnutie od prvého štátu robotníkov a roľníkov.
Stalinov rodný dom
Keď vypuklo v Gruzínsku v roku 1924 protiboľševické povstanie, boli tisíce Gruzíncov zavraždené a mnoho ďalších putovalo do gulagov. V boľševickom terore neskôr Stalinovi výdatne pomáhal ďalší gruzínsky rodák, Lavrentij Berija, ktorý to nakoniec dotiahol až na šéfa tajnej polície NKVD a muža číslo 2 sovietskeho režimu.
Človek by si mohol myslieť, že Gruzínci budú vraha (nielen) vlastného národa nenávidieť. Stalin je pravdepodobne najväčším masovým vrahom v dejinách ľudstva, za jeho vlády bolo zavraždených podľa rôznych odhadov 30-60 miliónov ľudí. Lenže Gruzínci majú ku Stalinovi dvojaký vzťah. Mnoho z nich Stalina uznáva, či priamo zbožňuje, dodnes.
Bol to totiž ďaleko najslávnejší Gruzínec v dejinách. Predstava, že by napríklad Rakúšania pomenovali ulice a námestia po ich najznámejšom rodákovi Adolfovi Hitlerovi, pôsobí až smiešne.
Ale presne to robia Gruzínci, a to sa Stalin správal ku Gruzíncom určite horšie ako Hitler k Rakúšanom.
A tak v Gruzínsku nájdete Stalinove busty a sochy, a sú po ňom pomenované ulice. Nie je ich veľa, ale sú tu.
A zo všetkých gruzínskych miest uctievajú Stalina najviac v Gori. Lebo tu sa Stalin v roku 1879 narodil. Gori má okolo 50 000 obyvateľov a leží 90 kilometrov severozápadne od hlavného mesta Tbilisi, neďaleko hraníc so separatistickým Južným Osetskom. V roku 2008, keď Rusko napadlo Gruzínsko, aby ju donútilo stiahnuť vojská z Južného Osetska a Abcházska, bolo Gori bombardované ruskou armádou.
Samotné Gori nie je pekné mesto a nebolo by tu nič zvláštne k videniu, keby tu však nemali Stalinovo múzeum. To totiž rozhodne zvláštne je a určite stojí za návštevu.
Stalinovo múzeum, ktoré mávajú v programe aj poznávacie zájazdy rôznych cestoviek, leží na Stalinovej triede v centre mesta. Nachádza sa tu pomerne malý domček, kde sa Stalin narodil. Nad domčekom však bola neskôr vztýčená betónová strecha. Vedľa domčeka stojí železničný vagón, ktorým Stalin cestoval na Postupimskú mierovú konferenciu v roku 1945. Hlavná časť expozície je však sústredená vo velikánskej budove, ktorá bola vedľa Stalinovho rodného domčeka postavená.
Najzaujímavejší na celom múzeu je spôsob, akým si Gruzínci poradili so Stalinovou osobnosťou. Ak by ste o Stalinovi nevedeli vôbec nič a navštívili múzeum, určite by ste získali pocit, že to bol veľmi poctivý a vážený muž, ktorý sa zaslúžil o to, že sa Sovietsky zväz stal po druhej svetovej vojne superveľmocou. Znamená to teda, že expozícia klame? Nie tak celkom! V zásade všetko, čo je tu o Stalinovi povedané, je pravda. Vtip je v tom, že žiadne negatívne črty Stalinovej vlády tu nie sú spomenuté.
Stalin je tu predstavený ako hlavný spolupracovník Lenina a ako víťaz Veľkej vlasteneckej vojny. Lenin je napokon jedinou osobnosťou, ktorej je tu, okrem Stalina samotného, venovaná nejaká pozornosť. Takže tu nenájdete žiadne zmienky o boľševickom terore, gulagoch, hladomore, kolektivizácii, a pochopiteľne žiadne zmienky o tom, ako sa Stalin stal spojencom Hitlera. Tiež tu nie je žiadna zmienka o komunistoch, ktorých nechal Stalin zavraždiť (Zinovev, Kamenev, Bucharin, Trotkij) ani o Chruščovovi, ktorý Stalina po jeho smrti tvrdo kritizoval.
Zato si tu môžete prezrieť hromadu darov, ktoré Stalin dostal z celého sveta k 70. narodeninám. Okrem iného tu možno vidieť aj sklenené vázy z Československa. Celá expozícia je potom doplnená radom fotografií, z ktorých niektoré sú svetoznáme a nechýbajú v žiadnej učebnici. Vstupné do múzea je bohužiaľ dosť vysoké. Veľkým kladom expozície je naopak to, že tu môžete bez obmedzenia fotografovať a to aj s bleskom.
Stalinovo múzeum je zvláštne. Žiadne podobné na svete nenájdete. Nevypovedá toľko ani o samotnom Stalinovi, ako skôr o Gruzínkoch samotných a o neľahkom vysporiadaní sa malého národa s vlastnou minulosťou.
Viacej informácií najdete tu: https://bit.ly/3hwbwEC
Zdroj: https://www.ingema.net/
Foto: wikimedia, depositphotos
