ONLINE MAGAZIN

Tajomstvá civilizácií vo svetle modernej vedy

Tajomstvá civilizácií vo svetle modernej vedy

Aké dopady na prastaré civilizácie mali klimatické zmeny? Čo spôsobili pandémie? A aký vplyv na zánik civilizácii mala sopečná činnosť? Či išlo o staroveký Egypt alebo Rímsku ríšu, jedno mali všetky spoločné: v priebehu času nakoniec skolabovali a aj napriek tomu, že ich kultúra dodnes ovplyvňuje tú našu, samotné ríše zmizli v prepadlisku dejín.

Čo sa stalo pred 3 200 rokmi

Pred viac ako tritisíc rokmi akoby niekto stlačil tlačítko restart. Zasiahnutá bola vtedajšia celá ľudská civilizácia v západnej časti Zeme. Kultúry, ktoré dovtedy prosperovali, zrazu v priebehu jedného ľudského života prešli kolapsom. Ich jazyk a písmo vymreli, ich existencia sa stala minulosťou.Kľúčovou oblasťou výskumu vedcov je Egypt. Posledná zem, ktorá kolaps doby bronzovej prežila až do dnešnej doby, i keď v značne pozmenenej podobe. Egyptskú civilizáciu značne ovplyvnili klimatické zmeny. Napríklad Sahara bola kedysi zelená, úrodná a plná jazier. Niečo sa stalo a Egypťania boli nútení osídliť oblasť okolo životodarnej rieky Níl. Rovnako začali k Nílu migrovať aj ľudia z okolia. Boli to veľmi krehké komunity, závislé jedna od druhej a akonáhle začala padať jedna, mala tendenciu so sebou sťahovať aj tie ostatné.

Okolo roku 1 200 pred Kristom plienili oblasť delty Nílu (ako aj oblasť celého Stredomoria) nie len lupiči, ale aj sucho a hladomor spôsobené klimatickou krízou. Tá bola vedcami preukázaná len nedávno na základe skúmania peľu nájdeného okolo Mŕtveho mora a zbytkov starovekého planktónu, ktorý objavili na dne Stredozemného mora. Vtedajšou klimatickou zmenou však nebolo otepľovanie, ale ochladzovanie. To spôsobilo zmeny vo frekvencii dažďov. Drvivá väčšina ľudí v dobe bronzovej boli poľnohospodári a neustále sucho malo na ich životy zničujúci dopad.

 

Pád Ríma asi spôsobila staroveká choroba

Rímska ríša zažívala v druhom storočí svoj zlatý vek. Teplota v Stredomorí vtedy rástla a relatívne nízka sopečná aktivita znamenala nárast obyvateľov ríše, ktorých vtedy bolo okolo 70 miliónov. Vyvíjalo sa poľnohospodárstvo, prebiehala rýchla urbanizácia a napríklad samotné mesto Rím obývalo približne milión obyvateľov. Obchod prekvital a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo niečo stať.

Žiadny strom však nerastie do nebies a Rimania zažili niečo, čomu sa hovorí „paradox pokroku“. Rovnaké sily, ktoré umožnili ekonomický rast zeme zapríčinili aj zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Kvôli veľkému záujmu zákazníkov v kombinácii s chabými hygienickými štandardami predstavovali riziko aj preslávené rímske kúpele. Boli plné baktérií a obyvateľstvo Ríma si neuvedomovalo komplikácie, ktoré z toho mohli vyplývať. Kúpanie bolo vtedy vnímané ako bezvýhradne pozitívna záležitosť pre zdravie.

Takýmto spôsobom sa v Ríme a na celom území Talianska rozšíril nový tip malárie. Zároveň v roku 165 po Kristovi začal vtedajší civilizovaný svet obchádzať strach z novej choroby, ktorú priniesli rímski vojaci z východu, a na ktorú vtedy zomierali 10 až 20 percent nakazených. Tejto chorobe, ktorá sa objavila za vlády Marka Aurélia, sa začalo hovoriť Antonínsky mor.

Počty obetí sa nám s určitosťou spočítať nepodarí, každopádne podľa vedcov došlo koncom 2. storočia k prudkému ukončeniu ekonomického rastu. Nové vedecké zistenia ukazujú na vtedajší pokles znečistení olovom. Aj keď sa to môže javiť ako pozitívna záležitosť, je potrebné si uvedomiť, že olovo sa vtedy využívalo na tavenie striebra, z ktorého sa vyrábali mince. Kvôli Antonínskemu moru došlo k prudkému poklesu počtu obyvateľstva a Rimania mali zrazu nedostatok pracovnej sily v strieborných doloch. Zníženie znečistenia olovom bolo paradoxne znamením úpadku Rímskej ríše. Pokiaľ v našich dedukciách budeme postupovať ďalej, môžeme si uvedomiť, že finálny pád Západorímskej ríše v roku 476 po Kristovi nemusel byť spôsobený politickými záujmami, ale jednoducho chorobami a epidémiami.

 

O páde starovekých civilizácii zistíte viac, keď si v piatok 10. júna o 21:00 naladíte televíznu stanicu Viasat History, na ktorej sa bude vysielať prvý z troch dielov prelomového dokumentárneho seriálu Tajomstva civilizácii.

 

 

Mohlo by vás zaujímať:

Náš tip Príroda

Rok v Škótsku, to je iná divočina!

Prímorské podnebie predurčuje Škótsko k tomu, aby bola tamojšia príroda rozmanitá  a krásna, ale zároveň drsná. Ak vás vždy priťahovala táto destinácia, kvôli histórii, ručíme vám za to, že jej príroda tiež stojí za to. Pripravte si však pršiplášte a dáždniky, pretože ako vám prezradia jej zvierací obyvatelia, život v tamojšej divočine nie je vôbec jednoduchý. Krásna príroda, ktorá […]

Čítať ďalej
Cestovanie outdoor Radíme Vám

VEĽKÁ PRÁZDNINOVÁ ZÁBAVA NA ZÁMKU SCHLOSS HOF

Od 6. augusta do 4. septembra sa dianie na zámku Schloss Hof nesie v znamení letných prázdnin. Počas celého jedného mesiaca je k dispozícii pestrý program s kreatívnymi workshopmi, divadelnými i hudobnými vystúpeniami. Na návštevu príde gašparko aj kúzelník.   Schloss Hof Kinder springen vor Schloss(c)SKB Foto: Astrid Knie Ak sa rozhodnete pre návštevu zámku […]

Čítať ďalej
Automobily Cestovanie Radíme Vám

Ako je to s parkovaním a nocovaním mimo kempingov v Nemecku

Ako je známe, Nemecko veľmi radi navštevujeme. Je to dané tým, že Nemecko má veľmi dobre rozvinutú turistickú ponuku, a to ako v oblasti historických pamiatok, tak napríklad aj v oblasti wellness, či spoznávania jeho prírodných krás. A preto si treba aj u neho vyjasniť „ako je to teda s tým parkovaním a nocovaním mimo […]

Čítať ďalej