Bolesť hlavy, zvýšenú teplotu alebo nevoľnosť rieši väčšina ľudí jednoduchým prehltnutím tabletky, pretože problém je v okamihu preč. Niet divu, že Ibalgin a príbuzné medikamenty sú suverénne najpredávanejšími liečebnými prípravkami. Ich nadužívaniu ale vôbec nie je dobrý nápad
Len v roku 2018 sme si z lekární odniesli 3,4 milióna balení Ibalginu, z čoho vyplýva, že sme zjedli bezmála 100 miliónov ružových tabletiek. V prepočte na obyvateľa nás to radí medzi európskych premiantov, pretože väčšiu obľubu tzv. nesteroidných antiflogistik hlási iba Fínsko. Aj ked prieskumy nehovoria, či patríme k národom, čo intenzívnejšie prežívajú bolest, alebo ich rýchlejšie rozbolí hlava pri rekonštrukcii kúpeľne, kde sme nevyužili vhodný leveling systém, pri kladení kachličiek – jedno je isté, tento návyk nám môže spôsobiť veľké problémy so zdravím.
Zázrak z laboratória
Keď v roku 1961 vedci v britskom Nottinghame predstavili verejnosti látku, ktorá dokázala doteraz nevídaným spôsobom tlmiť bolesť, ich objav sa dal prirovnať k zázraku. Nová substancia pôsobila oveľa účinnejšie ako doteraz používaná kyselina salicylová, obsiahnutá v aspiríne. Navyše sa zdalo, že má oveľa menej vedľajších účinkov, a začatie sériovej výroby preto sprevádzali vysoké očakávania.
A tá sa naplnila: Po viac ako piatich desiatkach rokov je dnes na celosvetovom trhu k dispozícii viac ako sto tridsať typov prípravkov na báze ibuprofénu, dostupných v naprostej väčšine štátov.
Len pre zaujímavosť – názov Ibalgin sa používa iba u nás Slovensku v Rumunsku a Českej republike. Najčastejšie môžeme vo svetových lekárňach naraziť na prípravok pod názvom Nurofen, ktorý jeho britský výrobca prvýkrát uviedol na trh v roku 1983.
Rovnako ako tuzemský Ibalgin je vo svojej domovskej Veľkej Británii suverénne najobľúbenejším voľnopredajným liekom, napríklad v roku 2016 za neho tamojší spotrebitelia utrati prepočte 140 miliónov eur. Nurofen je dostupný aj u nás, avšak jeho predaje za Ibalginom značne zaostávajú. Dôvod je zrejme úplne prostý – je totiž biely.
Kúzlenie s farbami
Už pôvodný brufén zo 60. rokov bol ružový z niekoľkých praktických dôvodov. Odborníci už dlho vedia, že farby majú na našu psychiku nebývalý vplyv. Ružová je spájaná s pocitom jemnosti, harmónie a upokojenia – teda presne toho, čo človek pri bolesti potrebuje. Účinnou látkou obsiahnutou v tabletkách je síce ibuprofén, s trochou zveličenia ale môžeme povedať, že ešte väčšiu službu preukazuje inak úplne neúčinné ružové farbivo pôsobiace ako placebo efekt. Iste nie je náhoda, že spokojní užívatelia často pripisujú Ibalginu vlastnosti, ktoré reálne nemá, napríklad dodanie energie a zmiernenie stresu. A v neposlednom rade charakteristická farba určite prispela aj k mimoriadnej obľube, akej sa teší u žien.
Ružová je pre Ibalgin natoľko špecifická, že si ju jeho výrobca nechal zaregistrovať ako obchodnú značku. Právo na výrobu pilulky rovnakého tvaru a farby má od začiatku roku 2018 výhradne spoločnosť Sanofi (pod ktorú spadá aj tuzemská Zentiva, výrobca „slovenského“ Ibalginu). Fakt, že domáci spotrebitelia považujú úľavu od bolesti a Ibalgin v podstate za synonymum, potvrdila aj anketa o najdôveryhodnejšiu značku. V kategórii voľne predajných liekov na bolesť víťazí Ibalgin už niekoľko rokov po sebe. Ide tiež o prípravok, do ktorého propagácie leje výrobca vôbec najvyššie sumy, napríklad v roku 2011 zaplatila Zentiva za reklamu na Ibalgin bezmála 1.5 milióna euro, čo predstavuje najvyššiu čiastku v kategórii voľne predajných liekov.
Masívna kampaň pravdepodobne stojí za tým, že ma na Slovensku dnes lieky proti bolesti s obľubou nakupujeme do zásoby; podľa Štátneho úradu pre kontrolu liečiv (SÚKL) ich tak činí 40 %. Potom neprekvapí, že v domácich lekárničkách sa najčastejšie vyskytuje práve Ibalgin.
Neveselé vyhliadky
Mohlo by sa zdať, že ide o rozumné konanie. Pre prípad neočakávanej potreby je predsa výhodné byť pripravený. Otázkou je, či je skutočne nevyhnutné pri prvom náznaku bolesti hneď vytláčať tabletku. V príbalovom letáku sa dočítame, že maximálna dávka účinnej látky je 3 200 mg denne, čo v praxi predstavuje 8 tabletiek Ibalginu 400 – toľko tabletiek ale spravidla denne nespolykáme, takže väčšina z laických užívateľov sa upokojí a má dojem, že nebezpečenstvo nehrozí.
Je však potrebné rozlišovať ešte jeden termín, a to nadužívaniu. O ňom hovoríme v prípade, keď pacient príslušný liek konzumuje viac ako polovicu dní v mesiaci po dobu niekoľkých týždňov, čo už nie je také výnimočné. Napríklad mnoho žien bez Ibalginu nie je schopných fungovať počas bolestivej menštruácie, a ak k tomu čas od času pridajú tabletku aj pri príležitostných bolestiach hlavy alebo teplote, dostávajú sa spomínanej hranici nebezpečne blízko.
Hoci výzvu „čítajte pozorne príbalovú informáciu“ počul každý z nás určite mnohokrát, málokto ju skutočne poslúchol. Podľa nedávneho prieskumu SÚKL tak robí len necelá štvrtina, konkrétne 23 % spotrebiteľov. Mnohí z nich by teda zrejme boli prekvapení, ak by nazreli do príbalového letáku k Ibalginu. Zoznam nežiaducich účinkov je dlhý niekoľko riadkov a nie je to práve veselé čítanie: nevoľnosť, žalúdočné vredy, krvácanie, problémy s pečeňou, zápcha, krvácanie z nosa, bolesti hlavy, závraty, vyrážky, vysoký krvný tlak…
Pokiaľ po užití tabletky nič z uvedeného nepociťujeme, nie je to ešte dôvodom na poľavenie v ostražitosti. V skutočnosti by sme mali naopak spozornieť, pretože reálne riziko je neviditeľné a prichádza plíživo. Aj občasné „zobanie“ Ibalginu môže mať doslova smrtiace dôsledky, stopové množstvo ibuprofénu sa totiž kumuluje vo vnútorných orgánoch, najmä v pečeni a obličkách. A tu pôsobí ďalej, ale už nie tak, ako by sme si priali. Niektorí lekári už v 70. rokoch varovali, že ak by brufen prechádzal schvaľovacími testami v súčasnej dobe, neprešiel by ani do druhého kola.
Jedným z nepríjemných dôsledkov nadužívania Ibalginu je poškodzovanie žalúdočnej a črevnej sliznice, čo môže v extrémnych prípadoch viesť nielen k vzniku žalúdočných vredov, ale aj k vnútornému krvácaniu. Z toho dôvodu lekári dôrazne neodporúčajú, aby si Ibalginom uľavovali pacienti s chorým žalúdkom a tiež tí, ktorí berú lieky na riedenie krvi. Ostatne nevhodná kombinácia s inými liečivami býva ďalším kameňom úrazu; rizikovú interakciu predstavujú najmä antidepresíva.
V poslednej dobe ďalej pribúdajú dôkazy o súvislosti medzi nadmerným užívaním liekov na báze ibuprofénu s rizikom vzniku infarktu. Medzinárodný tím vedcov v roku 2017 v rozsiahlej štúdii, do ktorej sa zapojilo bezmála pol milióna užívateľov, priniesol alarmujúce závery: Už po jednom týždni pravidelnej konzumácie Ibalginu stúpa pravdepodobnosť srdcového zlyhania o viac ako 50 %. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v prvých týždňoch; dobrou správou je, že po skončení užívania opäť rýchlo klesá. Výpočet nepriaznivých následkov prílišnej obľuby ružových tabletiek tým ale nekončí.
Rizikovou skupinou sú napríklad tehotné ženy (ktoré by sa však mali vyvarovať akémukoľvek zbytočnému prehĺtaniu liekov). Ako zistila kanadsko-francúzska štúdia vedcov z Montrealu, v priebehu prvého trimestra zvyšuje Ibalgin pravdepodobnosť spontánneho potratu až 2,4-násobne av neskorších fázach tehotenstva zapríčiňuje vznik vrodenej srdcovej chyby plodu.
Vredy a infarkt
Milovníci Ibalginu čelia aj ďalšiemu riziku: Akonáhle si naň raz zvyknú, ľahko skĺznu k závislosti. Štúdie preukázali, že dlhodobé užívanie moduluje prah bolesti – to znamená, že po nejakom čase už nedokážeme zniesť takú mieru, na akú sme boli zvyknutí, než sme sa naučili si od bolesti okamžite automaticky uľavovať. Potom ľahko zabúdame na to, že bolesť v skutočnosti signalizuje niečo, čo nie je dobré prehliadať, a namiesto prekrývania nepríjemných prejavov sa treba pátrať po jej príčine.
Viac informácií nájdete tu: https://bit.ly/35FHsky
Zdroj: https://www.stoplusjednicka.cz/
Foto: zentiva
