ONLINE MAGAZIN

O zásnubách dnes, v minulosti aj inde vo svete

Túži po tom každá žena – nezáleží, ako sme emancipované, samostatné, nezávislé, uvedomelé a hrdé. Keď dôjde na lásku, zásnuby a svadbu, na naše malé „happily ever after“, prebudí sa v nás dievčatko, ktoré o tom všetkom sníva. Že sme nepochopiteľné, zložité a neuchopiteľné? Zabrnkajte na našu romantickú strunu, páni, a uvidíte, ako všetky zjehneme. Už v materskej škôlke sme sa hrali a pripravovali sa na ten veľkolepý okamih, keď pred nami muž pokľakne a vysloví tie magické slová: „Staneš sa mojou ženou?“, „Vezmeš si ma?“, „Budem ťa milovať naveky.“ Tajne či otvorene zbožňujeme romantické filmy, ktoré končia úchvatnou, dychberúcou a srdce sa dotýkajúcou žiadostí o ruku. Všetky v to dúfame, v kútiku duše po tom bažíme a viac či menej okato a netrpezlivo na tú vzácnu chvíľu čakáme. Veď zásnuby sú prvou zmluvou, prvým krokom do spoločného života.

Odkiaľ vzali zásnuby svoj počiatok
Prvé zmienky o zásnubách západného typu pochádzajú zo židovskej Tóry a súvisia s Abrahámovým príbehom. V súbore rabínskych diskusií o zákone a etike zvanom talmud sa objavuje rozdelenie vzniku manželského záväzku na dve časti: na zásnuby a svadbu – zásnuby mení spoločenský stav páru, zatiaľ čo svadba predstavuje právne ustanovenia tejto zmeny sociálneho stavu. Pri zásnubách dával ženích nevestinu otcovi symbolickú sumu za stratu dcéry a dievča dostávalo prsteň zdobený domčekom, ktorý značil ich spoločnú budúcnosť. Hebrejské zvyky okolo sobáša neskôr prevzali starí Gréci, hoci počas rituálov stačilo potvrdiť záväzok ústne pred svedkami. Odovzdanie prsteňa si z judaizmu požičalo rímske rodinné právo a snúbenec krúžok daroval svojej vyvolenej po vyjadrení svojich zámerov na zásnubnej hostine.

V staroveku a stredoveku, podobne je to tak v niektorých oblastiach sveta aj dnes, odovzdaniu zásnubného prsteňa a následným oslavám spravidla predchádzalo vyjednávanie rodín oboch snúbencov o cenu nevesty a jej veno. Nevesta a ženích mávali často iba obmedzený vplyv na priebeh celého aktu – od tých, ktorí prijali rozhodnutie rodičov ako hotovú vec, po tých, ktorí mali pri výbere partnera právo veta. Typickými dohodnutými sobášmi a organizovaním zásnub sotva narodených detí sa preslávili panovnícke dynastie západnej i východnej Európy, ktoré sobáškovou politikou upevňovali svoje postavenie a moc.

Zasnúbenie si často žiadalo okrem požehnania rodičov aj súhlas miestneho duchovného. Až potom sa mohli meniť sľuby a podpisovať zmluvy, ktoré nasledovali náležité oslavy.

Guth-Jarkovský stále in?
Všetci poznáme presláveného tvorcu príručiek etikety, ktorých radami sa často dodnes nevedomky riadime az ktorých vychádzajú v súčasnosti stále uplatňované pravidlá. Jiří Stanislav Guth-Jarkovský vo svojom diele uvádza, že mladík by mal poslať do domu svojej vyvolenej kytici jej obľúbených bielych kvetov a všetko načasovať tak, aby kytica dorazila tesne pred tým, než pred rodinou z vrecka fraku vytiahne krabičku so zásnubným prsteňom. Dievča je to, ktoré puzdro otvorí a nechá si od muža prsteň navliecť na prstenník ľavej ruky. Následne matka budúcej nevesty dovolí k bozku. Vhodné je, aby snúbenica mužovi pri tejto príležitosti darovala prsteň s briliantom. Na vnútornej strane zásnubného prsteňa by nemala chýbať vyryté obe krstné mená a dátum zasnúbenia. Dievča sa zásnubnej hostiny zúčastňuje vo svetlých šatách, páni v oblekoch, dámy v spoločenských róbach.

Od tejto chvíle spolu snúbenci trávia viac voľného času a nemali by sa zúčastňovať spoločenských akcií jeden bez druhého. Nehodí sa ďalej, aby dĺžka zasnúbenia klesla pod šesť mesiacov – prípravy na svadbu zaberú veľa času a nikto sa nechce príliš stresovať, však? – alebo aby presiahla jeden rok. Čo vlastne platí do súčasnosti.

Striktná morálka konca 19. storočia by sa nám už mohla zdať úplne pasé, napriek tomu sa určité postupy zachovali dodnes – žiadosť o ruku v kruhu rodinnom a odovzdanie prsteňa pred nevestnými rodičmi zostáva nedostižným ideálom všetkých romantických duší. Záleží iba na páre, koľko príručiek spoločenských pravidiel prečítal a nakoľko chce dodržiavať tradície, či už všeobecné, alebo rodinné.

Zásnubný dar alebo dary?
Pri slove zásnuby si všetci predstavia zásnubný prsteň. Hodí sa však darovať aj niečo iné? Samozrejme! Klasikou býva pugét obľúbených kvetín pre snúbenicu aj jej matku. Dámy dnes mužom nevenujú prsteň s kameňom ako pred sto rokmi, ale skôr hodinky, manžetové gombíky alebo pero s vyrytými iniciálami, dátumom zasnúbenia alebo osobným odkazom.

 

Verte však, že fantázii sa medze nekladú. Ak chcete svojej drahej polovičke k prstienku prihodiť romantickú dovolenku v exotických krajoch, kde by si na nezvyčajnú tiaž na prstenníku lepšie zvykala, alebo nové pohorky na túru do Tatier či kľúče od spoločného bývania, neváhajte a riaďte sa svojim srdcom.

Akcia prsteň
Výber zásnubného prsteňa je kapitola sama o sebe. Všetky možnosti by vydali na celý román. My sme pre vás to najpodstatnejšie spísali aspoň do samostatného článku. A tu len v skratke: Múdry muž pred cestou do klenotníctva najprv zváži, či s jeho voľbou šperku bude spokojná aj jeho partnerka. Nosia vôbec zásnubné prstene ? Neboli by lepšie zásnubné náušnice alebo prívesok? A ako veľmi podobný či nepodobný majú vkus.

Sveta znalý muž požiada o pomoc s hľadaním ideálneho prsteňa matku svojej vyvolenej alebo jej najlepšiu kamarátku. Kto iný ako žena, ktorá ju porodila, alebo žena, ktorá s ňou zdieľa najtemnejšie tajomstvo, sa dokáže do budúcej manželky vžiť natoľko dobre a poradiť, čo by sa jej páčilo?

Veľmi múdry muž nechá prsteň nenápadne zvoliť svoju drahú polovičku – veď ktoré dievča či žena sa občas záľubne nezastaví pred výkladom zlatníctva? Potom už len stačí dávať pozor, na ktorý šperk sa sústredí pozornosť a o ktorom to kúsku dáma rozpráva ešte o desať minút neskôr.

Najdrsnejší pragmatici môžu svoju budúcu ženu vziať do obchodu a nechať ju vybrať prsteň priamo. Ale verte, že v tomto prípade prídete o kúzlo okamihu a prekvapenia.

Zaujímavosti z iných kultúr
V súčasnom judaizme predstavujú pôvodné zásnuby súčasť samotnej svadobnej ceremónie, kedy si snúbenci menia prstene alebo iné predmety aspoň minimálnej hodnoty. Na rozdiel od toho anglikánska, metodistická a presbyteriánska cirkev dodržiava pri zásnubách špeciálny systém otázok a odpovedí pre rodinných príslušníkov, ktorý zostáva takmer nemenný od prvého publikovania v roku 1549 v Knihe spoločných modlitieb.

V pravoslávnej cirkvi prebiehajú zásnuby vo dverách kostola. Kňaz necháva snúbencov držať zapálené sviečky. Po kázaní a modlitbách navlečie najprv na snúbencov pravý prstenník zlatý prsteň, následne na snúbenkin ľavý prstenník strieborný krúžok. Prstienky potom ešte vymení trikrát buď kňaz, alebo svedok. V posledných rokoch tento zásnubný obrad tesne predchádza samotnej svadbe.

Rímski katolíci považovali zásnuby za rovnako hodnotný právny akt ako sobáš. Legálnu dĺžku zasnúbenia zaviedol v západnej kultúre v roku 1215 IV. lateránsky koncil riadený pápežom Inocencom III., ktorý rozhodol o nutnosti organizovania ohlášok v kostole.

V Nórsku, Nemecku, Švédsku a Indii nosia nevesty zásnubné prstene na prstenníku pravej ruky.

V Čile nosia zásnubné prstene na pravej ruke muži aj ženy. Po svadbe presunú prstienky na ľavé prstenníky.

Mnoho argentínskych párov si mení prstienky iba zásnubné. Snubný už nie.

V tradičnej hinduistickej kultúre nosia ženy prstienky (tzv. bichiya) na prstoch na nohách.

Pôvodní obyvatelia severnej Ameriky si menili strieborné prstene s polodrahokamami – najčastejšie tyrkysmi a červenými koralmi.

Vo Francúzsku ženy preferujú polodrahokamy pred veľkými diamantmi.

V Škandinávii darujú prstienky muži ženám a naopak. Často ide o jednoduché strieborné alebo zlaté krúžky.

Írske snubné prstene tvoria korunované srdce držané dvoma rukami. Ako symbol zasnúbenia sa nosí na ľavej ruke korunkou k srdcu, po svadbe musí korunka smerovať od srdca.

V Západnom Bengálsku dostávajú ženy namiesto zásnubných prsteňov železné náramky.

Súčasní Číňania pri zásnubách začínajú dodržiavať západné tradície, ale pôvodne si snúbenci menili peniaze alebo iné drobnosti.

Bojovnícke kmene Samburu v severnej Keni nosia okolo krku šperk z korálikov, podľa ktorých farieb spoznáte, že sú zasnúbení.

V dobách kráľovnej Viktórie sa vo Veľkej Británii žiadosť o ruku rovnala regulárnej zmluve. Pokiaľ ženích zásnuby zrušil, mohla ho nevesta zažalovať.

Waleskí snúbenci si odovzdávajú darčeky do domácnosti. Tradícia si tiež žiadala, aby muž pre svoju vyvolenú vyrezal lyžicu z dreva.

Zásnuby sa vyskytujú v názve rady romantických komédií: Zásnuby na dobu neurčitú, Zásnuby naruby, Zásnuby, Príliš dlhé zásnuby, Zásnuby cez prázdniny, Smrtiace zásnuby a pod.

 

 

Viacej informáciítu: https://bit.ly/3sVRXsN

Zdroj: https://www.eppi.cz/

Foto: depositphotos

Mohlo by vás zaujímať:

Nezaradené

Určená pre profesionálnych fotografov s kapacitou 1TB

Spoločnosť Kingston Digital oznámila zahájenie predaja pamäťovej karty Canvas React Plus V60 SD. Tento najnovší prírastok rozširuje rad pamäťových kariet Canvas React určených pre vášnivých fotografov, ktorí využívajú rozhranie UHS-II.

Čítať ďalej
Lifestyle Náš tip Umenie a kultúra

Ríša snov Mira Žbirku zaujala filmárov

Videoklip k skladbe Mira Žbirku – Ríša snov je už piatym klipom a singlom z oceňovaného albumu Posledné veci. Skladbu z albumu, ktorý získal  štyri ceny Anděl, Cenu SOZA za najpredávanejší album a mnoho ďalších cien a ktorú nahrali David Žbirka a Oliver Torr, si do seriálu ADIKTS vybral režisér Adam Sedlák, držiteľ Českého leva za film […]

Čítať ďalej
Lifestyle Náš tip

Ako dopadli najznámejší mafiánski bossovia a gangstri?

V televíznych seriáloch a dokumentoch o skutočných zločinoch žiari len málo mien tak jasne ako meno Colina McLarena. McLaren, bývalý detektív s vášňou pre odhaľovanie tajomstiev zločineckého podsvetia, preniesol svoje odborné znalosti na televíznu obrazovku v strhujúcom dokumentárnom seriáli Vrahovia mafie s Colinom McLarenom. Túto sériu prinesie televízna stanica Viasat Explore už 22. novembra o 21:00. V rámci […]

Čítať ďalej