Očkovanie, čiže vakcinácia je jedným z hlavných preventívnych opatrení proti infekčným ochoreniam. Hoci ho dnes berieme ako samozrejmosť, ešte pred viacerými rokmi išlo o takmer neznáme slovo. Prvé poznatky o princípe očkovaní pritom pochádzajú už zo starovekých civilizácií.
Počiatky pokusov v Číne
Už v 5. storočí pred Kristom zaznamenal grécky historik Thukydides, že Aténčania, ktorí prežili neštovicoý mor, už druhýkrát rovnakú chorobu neochoreli. Prvá dochovaná zmienka o vakcinácii však pochádza až z Číny z 10. storočia nášho letopočtu. Primitívna forma očkovania sa nazývala „variolizacia“ a mala chrániť pred vznikom pravých kiahní. Číňania hnis z pľuzgierikov kiahní odoberali a aplikovali ho buď do podkožia, alebo častejšie celý pľuzgierik usušili a zdraví jedinci ho potom vdychovali nosom.
Cez Turecko do Európy
V 18. storočí sa variolizácia rozšírila do Turecka a tadiaľ aj do Anglicka a ďalej do Európy. V tejto dobe tu boli kiahne jednou z najsmrteľnejších nákaz. Táto metóda imunizácie spôsobovala slabšie formy ochorenia a vyvolala ochrannú imunitnú reakciu. Cez niekoľko ojedinelých prípadov úmrtí išlo o pomerne úspešnú metódu prevencie tejto choroby.
Významné letopočty v očkovaní:
1796: zrodenie moderného veku očkovanie
Prvým očkovaným človekom v Európe bol osemročný chlapec z anglického vidieka, ktorému tamojší lekár Edward Jenner aplikoval do podkožia najprv hnis z pľuzgierikov kravských kiahní a potom ho zámerne infikoval kiahňami pravými. Vďaka predchádzajúcemu kontaktu s kravským vírusom, ktorý pre človeka nie je nebezpečný, zostal chlapec pred pravými kiahňami uchránený. Jenner predpokladal, že ak sa podá vakcína systematicky všetkým, bude postupne vírus pravých kiahní úplne zlikvidovaný. K tomu podľa vyhlásenia WHO došlo v roku 1979 a od roku 1980 sa proti pravým kiahňam neočkuje.
1880: besnota prestáva byť hrozbou
V roku 1880 prichádza so zásadným objavom francúzsky chemik a vedec – Louis Pasteur. Po desivom zážitku z detstva, kedy videl umierať svojho suseda na besnotu, sa rozhodol venovať svoju pozornosť práve tejto chorobe. Po sérii pokusov sa mu podarilo izolovať tak málo aktívny vírus, že bolo možné ho aplikovať do tela, bez toho aby spôsoboval ochorenie, ale pritom vyvolal imunitnú reakciu organizmu. Tým bola otvorená úplne nová cesta možnosťou prevencie vírusových nákaz.
1890: úspech v boji proti tetanu
Ďalší dôležitý objav urobil nemecký vedec Emil von Behring, ktorý zaviedol očkovanie vďaka tzv. Antitoxinom. Tieto látky účinkujú proti toxínom, teda jedom, ktoré produkujú baktérie napr. pri tetanuse alebo záškrte.
20. storočia: očkovanie pre všetkých
V priebehu 20. storočia sa očkovanie stalo v mnohých krajinách povinným. V Českej republike a Slovenskej republike bolo v roku 1920 uzákonené povinné očkovanie proti pravým kiahňam. V roku 1980 bola vakcinácia ukončená. Dnes už sú zákony miernejšie a očkovanie je iba odporúčané. Pre udržanie zdravia a zabránenie navrátenie niektorých dnes už zabudnutých nákaz je ale nevyhnutné v očkovaní pokračovať aj naďalej.
21. storočie: nové nádeje v oblasti vakcinácie
Hoci to znie neuveriteľne, dnes sa dá očkovať aj proti nádorovým ochoreniam. Konkrétne sa jedná o rakovinu krčka maternice, ktorá je spôsobovaná vírusom zo skupiny ľudských papilomavírusov (tzv. HPV vírus). Tento vírus sa často vyskytuje na koži či na genitáliách a nespôsobuje žiadne viditeľné ťažkosti. Ak sa ale dostane do oblasti krčka maternice, môže naštartovať nádorové bujnenie buniek. Očkovanie má najväčší zmysel ešte pred začiatkom pohlavného života, kedy sa predpokladá, že dievča s vírusom ešte neprišla do kontaktu. Ani u starších žien ale nestráca svoj zmysel.
Žijeme síce modernú dobu a mohlo by sa zdať, že túto formu ochrany ľudstva chápali všetci rovnako. Bohužiaľ nedeje sa to tak. Stále je veľké množstvo ľudí, ktorí v plnej miere odmietajú túto možnosť ochrany. Ako keby nechceli vidieť historické skúsenosti, ktoré za obdobie dejín máme. Ako keby nechceli počuť argumenty, štatistiky. Bohužiaľ aj pri najnovšej možnosti očkovania proti nádorovému ochoreniu je skutočnosť smutná. Priveľa mladých žien, ktoré napríklad s úsmevom tlačia najlepšie kočíky v parku, túto možnosť prevencie odmietajú – a štatistika je desivá – každý druhý deň na Slovensku umiera jedna žena s diagnózou rakoviny krčka maternice.
Zdroj: cestovni-nemoci.cz
Viac informácií tu: https://bit.ly/3fogWxD
Zdroj foto: Depositphotos
