Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) bol do Európy prvýkrát dovezený ako okrasná rastlina v roku 1817 do Veľkej Británie. V priebehu prvej polovice 19. storočia nasledovalo jeho šírenie do ďalších európskych krajín (Nielsen et al., 2005). Prvá zmienka o Boľševníkovi obrovskom na území Rakúska Uhorska pochádza z roku 1862, kedy bol vysadený a pestovaný v zámockom parku. V ďalších rokoch sa boľševník ďalej rozširoval po okolí Lázní Kynžvart, Mariánskych Lázní a Slavkovského lesa. Ako okrasná solitérna rastlina bol z oblasti prvej introdukcia v Kúpeľoch Kynžvart dovezený do ďalších parkov na území celého Rakúska Uhorska, odkiaľ sa tiež ďalej rozširoval. Za prvotným rozširovaním Boľševníka teda stojí jeho atraktívny vzhľad, vďaka ktorému bol obľúbený ako mohutná solitérne rastlina v parkoch a záhradách (Pergl, J. et al., 2008).
Pôvod boľševník veľkolepého
Boľševník obrovský patrí do rodu boľševník (Heracleum), ktorý na území Európy zahŕňa viac než 20 rastúcich druhov, z toho 3 druhy sa v Európe invázne rozširujú – Heracleum mantegazzianum, Heracleum sosnowskyi, Heracleum persicum. Na svete sa vyskytuje približne 65 druhov patriacich do rodu boľševník (Heracleum). Na území Slovenskej a Českej republiky sa z inváznych druhov vyskytuje iba skôr uvedený.
Botanický popis druhu boľševník veľkolepý
Heracleum mantegazzianum patrí medzi najvyššie európske byliny. Kvitnúce rastliny dorastajú do výšky až 5 m, dosahujú priemere 5-10 cm a sú červenofialovo bodkovaného až úplne červenofialovo sfarbené. Listy dospelých rastlín sú zložené buď z troch zhruba rovnako veľkých časti, z ktorých každá môže byť ďalej rozdelená podobným spôsobom, alebo z viac ako troch častí usporiadaných v radoch pozdĺž centrálneho rebrá listu. Listy dorastajú do dĺžky až 2,5 (3) metrov. Biele alebo zriedkavejšie ružovkasté kvety vytvára deštníkovitá kvetenstvo (okolíky), ktorých priemer dosahuje až 80 cm. Každý zložený okolík obsahuje 30 – 150 lúčov.
Zelené oválne semená sa tvoria od júla, zrením hnednú a získavajú kresbu s typickými tmavými olejovými kanálikmi. Heracleum mantegazzianum patrí medzi tzv. Monokarpické rastliny (odumierajú po vykvetení). Bohužiaľ však v populácii boli pozorované tiež habituelne odlišné, nápadné polykarpické rastliny, opakovane kvitnúce. Zelená rastlina Boľševník veľkolepého obsahuje fototoxické šťavy, ktoré po expozícii ultrafialovým lúčom spôsobujú na zasiahnutých miestach pokožky vážne popáleniny (Nielsen et al., 2005).
Plochy porastené Boľševníkom môžu dosahovať značné rozlohy a hustoty. Stretneme sa s jednotlivými rastlinami, zhlukmi, líniovými porastami až plochami o rozlohe niekoľkých hektárov. Hustota rastlín na osídlených plochách kolíše od 1 – 3 kvitnúcich jedincov na 10 m2 až po husté, súvislé porasty s viac ako 20 kvitnúcimi rastlinami na 10 m2. Boľševník je svojou listovou plochou schopný absorbovať až 80% dopadajúceho slnečného žiarenia, takže potlačí ostatné druhy a stáva sa dominantným druhom napadnutých spoločenstiev. Dochádza k výraznému zníženiu a zmene druhového zloženia. samozrejme na elimináciu tohto invázneho druhu bola nasadená najlepšia robotická kosačka, aké sa daju použit na zmiernenie invázie
Zdravotné riziká
Rastlina predstavuje vážne zdravotné riziko vďaka fytotoxické furanokumarinom, ktoré sú obsiahnuté vo všetkých jej zelených častiach. Rastlina vylučuje vodnatú látku, ktorá pri postriekaní na pokožku a následnej expozícii slnečnému žiareniu (UV zložka) spôsobuje rozsiahle zápalové popáleniny, ktoré sa ťažko hoja.
Fototoxická reakcia je spustená expozíciou slnečnému žiareniu už 15 minút po postriekaní, pričom citlivosť pokožky je najvyššia v čase medzi 0,5 hodinou a 2 hodinami od postriekania. Po 24 hodinách sa dostavuje zápalová reakcia sprevádzaná sčervenaním, škvrnitosťou a tvorbou vodnatých pľuzgierikov. Postihnuté miesta pokožky bývajú po zahojení hyperpigmentovaná a ich citlivosť voči UV žiareniu pretrváva po niekoľko rokov. Bolo zistené, že furanokumariny majú karcinogénne a teratogénne účinky (Nielsen et al., 2005).
Zdroj: https://bolsevnik.eu/
Viacej informácií nájdete tu: https://bit.ly/3fajfEp
Foto: Depositphotos
