Diamanty sa vyskytujú vo vulkanickom tufe, ktorý sa podľa juhoafrického mesta Kimberley nazýva „kimberlit“.
Vznikali v hĺbkach cca 100 až 200 km a k zemskému povrchu vystúpili vo forme mohutných PNU – telies komínovitého tvaru. Niektoré neobsahujú diamanty vôbec, iné v koncentráciách. Priemerná koncentrácia diamantov v kimberlitoch sa pohybuje medzi 1 – 2 ct na tonu horniny.
Ťažba diamantov z baní
V niektorých prípadoch ústia diamantové rieky do morí a oceánov. Potom prinášajú so sebou aj časť transportovaného materiálu, v ktorom sú obsiahnuté diamanty. K takémuto prínosu diamantov na oceánske pobrežia môže dochádzať v priebehu miliónov rokov a diamanty v plážových usadeninách môžu dosahovať veľmi vysoké koncentrácie. Navyše zostávajú zachované iba kamene vysokej kvality.
Diamanty sa ťaží buď priamo z kimberlitov, alebo z miest, kde sa nahromadili po kratšom alebo dlhšom transporte.
V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej rúrky. Takouto ťažbou vznikajú nové krajinné útvary, ako je napr. „Big Hole“ – obrovská jama čiastočne zaplnená vodou. Vyťažený kimberlit je je umiestnený na povrchu na veľká pláty, na ktoré vysokovýkonný kompresor strieka vodu, a hornina je vystavená atmosferickým vplyvom. Dochádza k rýchlemu zvetrávaniu a z rozloženéj horniny „vypadávajú“ kryštály diamantu. Pri ťažbe z náplavov riek a plážových usadenín je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú vyryžované ako zlato. V niektorých prípadoch je s úspechom, je využivana využívané vysoká priľnavosť diamantov ku všetkému mastnému – diamantonosné sedimenty sú plavené cez žľaby potreté tukom. Kým zrná bežných minerálov po tuku skĺzavajú, diamanty sa na mastný povrch prilepia.
Najvýznamnejšie svetové ložiská diamantov
Južná Afrika
Najslávnejšie diamantové bane sa nachádzajú v Južnej Afrike, kde tiež vznikla najväčšia diamantová horúčka na sklonku 19.storočia. Južná Afrika však nebola prvým náleziskom diamantov. Tým bola India a potom Brazília. História juhoafrických diamantov je však úplne najzaujímavejšia. Príbeh diamantov v JAR začína v roku 1866, kedy si farmár Schalk van Niekerk povšimol v rukách pätnásťročného chlapca zo susedstva trblietavý kamienok. Ponúkol, že kameň kúpi, ale chlapcova matka sa hanbila prijať peniaze za obyčajný kameň a jednoducho ho van Niekerk darovala. Kameň zmenil ešte niekoľkokrát majiteľa, než sa zistilo, že sa jedná o diamant, ktorá vážil cez 21 karátov. Kameň dostal meno Eureka a teraz je vystavený v múzeu v Kimberley.
Austrália
Austrália je najväčším svetovým producentom diamantov drahokamovej kvality v súčasnosti. Nič na tom nemení ani to, že veľká časť diamantov je nižšej kvality (najmä svetlohnedé kamene). Tie sa spracovávajú len v miestach s lacnou pracovnou silou (India, Čína, Vietnam) a zasadzujú sa do lacných zlatníckych výrobkov.
Kanada
Najnovšie ťaženým veľkým ložiskom diamantov je baňa Ekati ležiace na severe Kanady. V roku 1985 našli geológovia Chuck Fipke a Steward Blusson v po väčšinu roka zamrznutej severokanadskéj oblasti Lac de Gras ťažké minerály, ktoré indikujú prítomnosť diamantonosných kimberlitov. Následný podrobný prieskum preukázal prítomnosť kimberlitového pňa s obsahom diamantov veľmi dobrej šperkové kvality. Nasledovala výstavba bane a v roku 1999 začala ťažba. V roku 2000 sa vyťažilo takmer 1,5 miliónov karátov diamantov. Majoritný vlastník, firma BHP Diamonds Inc., uvádza na trh iba kamene vysokej kvality brúsené priamo v Kanade.
Rusko
Veľmi bohaté sú ruské ložiská diamantov, z ktorých najväčší bola objavený medzi rokmi 1954 a 1959. Diamantové sopúchy sa nachádzajú v Jakutsku, oblasti na Sibíri.
Zaujímavosť:
Najväčšia diamantový baňa sveta Argyle dala svetu už neuveriteľných 135 ton diamantov, tzn. 675 miliónov karátov. Nachádza sa v severozápadnej Austrálii, v oblasti Kimberley.
Zdroj: http://www.zlatnictvi.org/
Viac informácií: https://bit.ly/3iw8NcQ
Foto: Depositphotos
