Casamanca, polozabudnutá južná časť Senegalu, ponúka podivuhodné zelené scenérie, šťavnaté ovocie aj stretnutie s kultúrnymi a náboženskými tradíciami. Spája sa tam svet púšte a beduínov s čiernou Afrikou, zatiaľ čo francúzsky vplyv na pobreží sa mieša s islamom.
Preťatie na polovičky
Gambia svojím absurdným tvarom, ktorý si vynútili Briti na Francúzoch počas koloniálnej vlády, rozrezala Senegal takmer napoly. Hranica tak rozdelila rodiny, kmene aj kultúry a vyvolala rad ťažkostí, okrem iného spoločenských.
Najviac nimi zrejme trpí južný senegalský región Casamanca, odrezaný od metropoly Dakar a teda pomerne zabudnutý – aj keď neprávom.
Úrodná zelená krajina poskytuje ohromné množstvo plodín, ako napríklad známe mangá. Dedinčania ich však nemôžu vyvážať, pretože cesta cez Gambiu je kvôli dlhým čakaniam náročná.
A než by pretiahnuté hranice obišli, ovocie zhnije. Mango sa teda váľa na hromadách a súkromníci si ich prichádzajú zbierať do vriec. Nemožno sa im čudovať: Do zrelého plodu s úžasnou chuťou stačí zasunúť slamku a vnútro vysať. Kus stojí niekoľko halierov a prechádzajúce dedinčan vám ho často vloží do ruky len tak.
Dlhé roky nepokojov
Casamanca obývajú predovšetkým Diolovia, ale v etnicky rozdrobenom Senegale predstavujú iba 4% populácie. Oblasť sa navyše od zvyšku štátu nábožensky a etnicky výrazne líši. Aj preto v 80. rokoch prepukali rebélie a vzniklo separatistickej Hnutia demokratických síl Casamance (MFDC), požadujúce nezávislosť. Africkej krajine navyše dominujú Wolofovia a do juhu investujú len málo, čo u miestnych vyvoláva pochopiteľnú nespokojnosť.
Hoci rebélie neznamenali krvavú vojnu, ale skôr nárazové útoky a nepokoje, celú oblasť na dlho ochromila. Turisti prichádzajúci obdivovať úchvatnú zelenú krajinu sa vytratili, investície sa zastavili, možnosti vývozu sa rozplynuli. Casamanca skrátka upadala. Nepokojná situácia pretrvávala v rokoch 1985-2014, však občasné výbuchy sa prejavujú dodnes.
Náboženstvo a guľky
Hoci sa do istej miery ide o problémový región, narazíte tam na relatívne málo vojakov. Ak už ich aj stretnete, všimnite si hŕbu amuletov, ktoré nosia na krku. Ide o náboženské požehnanie, ktoré má chrániť pred guľkami.
V Senegale tvorí amulety súčasť každodennej reality. Hlboko veriaca krajina je v prvom rade moslimská, ovládaná súfijskými poriadkami, ktoré si na magické predmety potrpia. Bez nich nemožno prakticky ani kandidovať na politický post: Požehnanie znamená schválenie náboženskej autority. Kresťania, najmä animisti na čele s kráľom, potom žijú predovšetkým na juhu. Preslávili sa svojimi rituály, palmovým vínom aj istou uzavretosťou.
Príbehy v piesňach
Muž s vysokým červeným klobúkom, v červenom háve a s palicou v ruke – kráľ z Oussouye predstavuje veľmi dôležitú postavu, pretože hoci vládne len niekoľkých dedinám, jeho slovo má váhu aj za hranicami. Muammar Kaddáfí ho kedysi dokonca pozýval do Líbye čoby spriazneného monarchu a načúvajú mu tiež senegalskí prezidenti. Úloha najvyššieho duchovného a obetníka u neho nasleduje hneď po tej kráľovskej, poťažmo sudcovskej.
Dejiny vladárske rodiny sa píšu už po stáročia, ale prvé záznamy sa viažu k roku 1903 a pochádzajú od Francúzov. Že je kráľovský rod starší než spomínané európske zápisky, vieme vďaka tradičným piesňam západnej Afriky. Všetky dediny, významné rodiny či panovnícke dvory vždy mali svojho griota – človeka s úlohou uchovávať múdrosť a pamäť národa. Piesne tradované ústami griotov sú niekedy staré aj stovky rokov a opisujú životy mocných vládcov, vzostup bohov a dávne vojny, ktoré formovali vtedajší svet. Príbehy z oblasti Oussouye potom okrem iného popisujú vznik kráľovskej tradície, ktorá je v mieste doteraz živá.
Panovník bez topánok
Po smrti kráľa volí rada starších jeho nástupcu z troch vznešených rodín klanu. Ceremoniál sprevádza obetovanie množstvo zvierat, pretože kráľ je vládcom animistickým a uctievaný duchmi prírody. Lenže počas nepokojov neboli nevyhnutné obety k dispozícii, a tak zostal región v rokoch 1984-2001 bez panovníka. Dnešný kráľ Sibiloumbaye Diéhiou pracoval ako mechanik, a než bol vybraný ako vládca, pôsobil aj v turizme. A podľa vlastných slov – keby vedel, čo ho čaká a nebál sa o povesť svojej rodiny, utiekol by ešte pred korunováciou.
Jeho život sa totiž od základov zmenil. Prišiel o ženu aj o životný štýl. Obýva chyžu, v strede jednoduchých obydlí, ktoré sú dokonalé nízkoenergetické domy, za ním ľudia chodia pre radu a modlitbu. Nesmie odísť inam a nemôže vlastniť moderné výdobytky ako televíziu či telefón, ale ani topánky. Ak náhodou za nutných okolností vyjde von, spoznáte ho ľahko – oblieka si odev červenej farby, ktorú môžu medzi veriacimi nosiť práve len panovníci a ich rodiny.
Obetovať za gól
Kráľ z Oussouye vládne asi stovke tisíc ľudí, ktorí sú však zároveň občanmi Senegalu a spadajú pod jeho zákony. Podobná situácia je však v tomto kúte sveta bežná. Diéhiou radí pri konfliktoch, robí zmierovacieho sudcu, spája ľud s jeho božstvom a zároveň pomáha sa starať o chudobných. Z jeho ryžových polí sa denne varí jedlo, ktoré dostane každý, kto si požiada. Hoci tvrdí, že bol ako prostý muž šťastnejší, hrá v spoločenstve kľúčovú úlohu: Symbolizuje mier aj pokojné spolužitie a prepája diolu s ich minulosťou, na ktorú sú patrične hrdí.
Aj kráľ však priznáva, že tradícia pomaly mizne. V čase našej návštevy v júni 2018 prebiehalo majstrovstvá sveta vo futbale, kde si senegalský tím získal mnohých priaznivcov svojou veselosťou. Hoci sa však jedná o hlboko veriaci región, podľa panovníka nikto neprišiel ho neprišiel žiadať o obetu za víťazstvo, čo ho prekvapilo. Pre Senegalcov znamená futbal lásku a životný štýl, samotný vládca avšak zápas sledovať nemohol, lebo nemá televíziu. Kraľovanie zrejme predstavuje oveľa ťažšie údel, než by sa mohlo zdať.
Pokračovanie nájdete tu: https://bit.ly/3bbwiDv
Zdroj: https://www.stoplusjednicka.cz/
Viac informácií nájdete tu: https://bit.ly/3eqFYMG
