ONLINE MAGAZIN

Dnešná Havana

Vietor zmien už fúka, neváhajte s návštevou

Hey, my friend, want cigaras? Chicas? Otázky, ktorými Havana privíta väčšinu turistov, najmä ak začínate výlet v centre mesta. Na chrbát malý ruksak, na nohách kvalitná turtistická obuv a vyrazili sme. My sme spoznávanie preslávenej metropoly začali na Havanskej univerzite v štvrti Vedado. Tu sa na nás zdanlivo z čisto pohostinných a priateľských pohnútok nalepil študent Angelo s kamarátkou. Po úvodných klasických otázkach odkiaľ sme a čo robíme, prešiel plynule do role sprievodcu a začala prehliadka jednotlivých budov univerzity a ich zaujímavostí. „Tu pripravoval Fidel s revolucionármi útok na kasárne Moncada… Tu bola zbrojnica revolucionárov.“ Pešou prechádzkou sme sa dostali do „downtownu“, ktorý zahŕňa celú starú centrálnu Havanu s jej námestiami, promenádami, reštauráciami, ale aj tichšiu obytnú časť, kde veľa turistov nestretnete. Oficiálne sa tu totiž pohyb neodporúča, najmä nie v noci. Ako sme si však overili na vlastnej koži, pokiaľ sa správate slušne a fotíte opatrne, domáci sú veľmi priateľskí. V týchto uliciach uvidíte ozajstný život miestnych obyvateľov. Polorozpadnuté farebné koloniálne domy, staré americké veterány, pouličné umenie, trhoviská a samotní ľudia – to všetko vytvára fascinujúci kolorit.

Cez otvorené dvere priamo z ulice vidíte do ich príbytkov. V šere blikajú obrazovky ošuntelých televízorov a na gauči driemu starí, kým mladí sú v práci a v škole. Tieto obývačky so vstupom priamo z ulice sú často zároveň spálňami, slúžiacimi viacerým členom rodiny. Turistom sa však snaží vláda ukázať úplne iný pohľad. Ak dáte prednosť ubytovaniu v lacnejšom súkromí, v tzv. Casas Particulares, budete ohromení luxusom príbytku domácich. Moderná TV, video, satelit, pekný nábytok a doplnky – to všetko má vytvárať ilúziu blahobytného života Kubáncov. Je to totiž štátom riadený súkromný biznis a najmä v Havane musia byť legálne priváty reprezentatívne.

Nemajú a predsa majú

Ďalej od centra narazíte na poloprázdne obchody, ktoré hlavne tým skoršie narodeným pripomenú časy, keď boli aj u nás Rusi veľkými bratmi. Základné potraviny a potreby do domácnosti sú stále na prídelové lístky. Ako nám potvrdili viacerí domáci, aj tu platí staré pravidlo čias komunizmu: Kto neokráda štát, okráda sám seba. Veľa ľudí kšeftuje na čiernom trhu, ktorý dopĺňa nedostatočné štátne dodávky. V moderných častiach mesta však turista prekvapene narazí na obchodné centrá, kde je možné kúpiť takmer všetko ako doma. Háčik je ten, za akú menu. Tu sa totiž platí konvertibilným pesom – CUC, ktoré pre Kubáncov znamená niečo podobné ako u nás voľakedy tuzexové bony. Bežní ľudia však dostávajú výplatu v kubánskych pesách a s tými môžu nakupovať len v obchodoch s veľmi obmedzeným výberom. Valuty sa však v Havane dajú ľahko získať od cudzincov. Dohadzovači privátov a reštaurácií vás oslovia hneď po vystúpení z autobusu a kde nepochodí jeden, skúsia to inde ďalší desiati. Blízko budovy havanského Capitolia na turistov dotierajú vytrvalí kšeftári s ponukou zaručene originálnych cigár. Ich kumpáni zatiaľ kontrolujú pohyb policajtov a včas upozorňujú na nebezpečenstvo. Cigary sa tu ponúkajú na každom kroku za veľmi lákavú cenu, ale väčšinou s falšovanými kontrolnými nálepkami a slabšej kvality. Ak si ich zakúpite, na hraniciach môžete mať problém. Mimochodom, havanské El Capitolio – dnes sídlo Kubánskej akadémie vied – sa často uvádza ako kópia washingtonského Capitolu, ale podľa architekta Rayneriho je kupola inšpirovaná parížskym Panthéonom.

Originálne cigary za lepšiu cenu sa dajú naozaj zohnať, ale väčšinou len v priamom okolí tovární na cigary. Robotníci totiž okrem platu dostávajú raz za čas aj jednu škatuľu cigár, ktoré sa potom často snažia predať za bránami fabriky turistom. Ak vám nie je ľúto obetovať značkové tenisky, alebo tričko, skúste ich ponúknuť namiesto peňazí. Pre domácich majú rovnakú cenu ako mali u nás v časoch komunizmu. S veľkým nadšením a vďakou prijmú domáci aj akúkoľvek kozmetiku či bižutériu, venovanú ako darček či odmenu za pohostinnosť.

Vášne v tanečných rytmoch a „čokoládové“ pokušenia

Ak strávite v Havane noc, nemali by tam chýbať rytmy latinskoamerickej hudby, či už si ich vychutnáte ako pasívni pozorovatelia, alebo aktívni tanečníci. Pozorovať v klube domácich, ktorí sa zvŕtajú v rytme rumby a salsy prakticky hneď ako sa postavia na nohy, je pre fanúšika „latino“ hudby a tanca nezabudnuteľný zážitok. Tancuje sa všade, v baroch, na ulici, v parku. V páre, alebo len tak osamote – pre radosť z chvíle. Pre nezadaných mužov máme jednu dobrú správu. Kuba je jednou z mála krajín, kde sú našinci pre domáce ženy exotickí. Radšej sa však nezamýšľajte nad tým, či je to kvôli výzoru, alebo kvôli statusu potenciálnej letenky z Kuby:). Nevadí, ak ste v tanci trochu drevení, pokiaľ sa partnerke páčite, dá vám to najavo vzrušujúcimi pohybmi svojho pekne tvarovaného pozadia. Samozrejme, telo na telo. Ak pozvete kubánske dievča na zábavu, očakáva sa, že až do rána budete platiť bez reptania všetky drahé drinky, ktoré si objedná. A vedzte, že každá túto príležitosť využije ďaleko nad vaše predstavy:).

Rum, kokteil alebo pivo?

Mnohí turisti plánujú dať si drink v preslávenom bare Bodeguita del Medio, ktorý hojne navštevoval Hemingway a ďalšie osobnosti. Keď však uvidíte, koľko turistov sa v malých priestoroch tlačí, asi si rovnako ako my nájdete radšej iný bar na osvieženie kvalitným mojitom. Bary v starom centre prekvapia vyššími cenami, ktoré sú približne rovnaké ako v európskom priemere.

Najobľúbenejšie značky piva sú Bucanero a Crystal. Ak by ste však mali chuť na „čapáka“, budete sa musieť uskromniť s plechovkou, lebo bary s pípou sú na celom ostrove skôr výnimočné, než bežné. My sme mali šťastie a prvého Bucanera v plechovke sme neochutnali v bare, ale v typickom obydlí „bežných“ Kubáncov v downtowne. Pozvanie na návštevu vzniklo vďaka veľkej zhode okolností. Cez deň som sa pri potulkách ulicami downtownu nepozorovane snažil odfotiť mladého Kubánca s dredmi na hlave, ktorý vyzeral z okna so svojím kocúrom. Ako sa ukázalo večer, až taký nenápadný som nebol. Keď sme sa vracali k našej „Case“, začul som za chrbtom niekoho volať „Hej Mistr Fotograf! Hej!“ Otočil som sa a ku mne kráčal chlapík z fotografie. Lámanou angličtinou mi vysvetlil, že si ma všimol pri fotení. Hneď som mu aj ukázal jeho fotografiu. Bol nadšený a na naše prekvapenie nás pozval k sebe domov. Vedeli sme, že Kubánci nesmú turistov pozývať k sebe domov, a preto sme bez váhania prijali. Náš hostiteľ sa predstavil ako Leonardo. Za chvíľu sme už mohli na vlastné oči vidieť, ako vyzerá viacgeneračný byt kubánskej rodiny. Celý príbytok tvorili dve izby, kuchynský kút a kúpeľňa. Izba na prízemí bola tak ako u väčšiny susedov počas dňa a večera obývačkou, na noc sa menila na spálňu pre starých rodičov. Po úzkych kamenných schodíkoch sme vyšli na horné poschodie, ktoré v malom priestore zlučovalo kuchynský kút a dve závesom oddelené spálne. Leonardo sa o tento priestor delil so sestrou a jej manželom, deti spali dole so starými rodičmi. Prekvapila ma prítomnosť stolového počítača a reprosústavy. Leonardova sestra mala miesto na ministerstve a aj Leonardo bol, zdá sa, v kšeftovaní veľmi zbehlý, takže zabezpečil do domácnosti takéto vymoženosti. Nepriamo naznačil, že obchoduje s čím sa dá. Pri plechovke Bucanera sme sa dokonca dočkali jeho amatérskeho beatboxového výstupu.

Domáci v Havane sú inak veľmi priateľskí a nemôžem tvrdiť, že vždy chcú len vytiahnuť nejaké peniaze z turistu. Pri prieskume štvrtí ďalej od centra mesta nie je zriedkavé pozvanie na rum. Študenti jazykových škôl radi poradia smer a pokonverzujú, aby si precvičili naučenú angličtinu. Konverzácia najmä so staršími obyvateľmi je hneď živšia, keď zistia, že ste „Čechoslovák“. Mnohí v bývalom Československu študovali, alebo spoznali našich ľudí na Kube, kam Česi a Slováci chodili za bývalého režimu v hojných počtoch vymieňať si s Kubáncami poznatky pre svetlejšie zajtrajšky.

Domáce reštaurácie

Ako odmenu za „služby sprievodcu“ som dohodol s naším sprievodcom Angelom pozvanie na obed. Provízia nepustí, a tak sme skončili v súkromnej domácej reštaurácii, v takzvanom paladare. Na Kube a v Havane máte na výber buď štátne reštaurácie alebo „paladares“, rodinné súkromné podniky, ktoré štát povolil začiatkom 90. rokov ako jeden z krokov na zmiernenie krízy. Paladares však museli spĺňať prísne normy, ktoré sa rokmi viac razy upravovali. Medzi zamestnancami musia byť minimálne 2 členovia rodiny a počet stoličiek pre hostí stále nesmie prekročiť 12. Aj ponuka jedla bola a je obmedzovaná. Mnohí prevádzkovatelia musia, samozrejme, porušovať pravidlá, aby prežili. Naša domáca „jedáleň“ sa nachádzala zastrčená v skrytej uličke v jednom zo zachovalejších obytných domov v zástavbe. Väčšinou sú tieto reštaurácie vytvorené v prízemí domu majiteľov. Na zazvonenie na zvonček nám prišiel otvoriť majiteľ. Voviedol nás do miestnosti, kde boli len tri stoly, každý so štyrmi stoličkami. Ceny v menu boli dosť vysoké, ale už sa nedalo cúvnuť, tak sme si nechali odporučiť mixovanú ochutnávku typických kubánskych jedál. Väčšina chodov bola z ryže, fazule, múky a kuracieho mäsa. Samozrejme, nechýbali ani smažené banány. Aj keď jedlá vyzerali na pohľad jednoducho, boli veľmi chutné a exotické. V štátnych reštauráciách v centre by ste mnohé nenašli. Ak máte nižší rozpočet, pre domácich aj turistov ponúkajú v pouličných stánkoch a jedálňach rôzne formy rýchleho občerstvenia, z ktorého sa asi najväčšej obľube tešia kúsky pizze a skvelé dezerty.

Pokiaľ sa zdržíte v Havane dlhšie a chcete si jedlo pripraviť sami, dobrou voľbou najmä pre vegetariánov môže byť návšteva agromercados – trhovísk s bohatou a farebnou ponukou ovocia a zeleniny.

Dvojsečný meč zmien

Odchod Fidela Castra z aktívnej politiky rozšíril škáru pootvorených dverí, cez ktoré prináša prievan na Kubu novoty a ostrov slobody sa mení na ostrov ešte slobodnejší. Kto má peniaze a čistý kádrový posudok, môže cestovať koľko chce a kam chce. Dovoz nových áut je síce zakázaný, ale jedno či dvojročných modelov už brázdia ulicie Havany tisíce. Väčšia otvorenosť svetu má však aj druhú stránku. Je to práve to vytrácanie starobylého puncu mesta. Nové autá medzi americkými 60-ročnými veteránmi, moderné obchodné centrá, počítače, mobily a internet – to sú veci, ktoré síce tešia samotných Kubáncov, ale návštevník-turista by ich tam radšej nevidel. Lebo čaro Havany a celej Kuby je pre návštevníkov práve v tom pocite, že sa vrátite o 50 rokov späť do živého múzea, skanzenu doby, ktorú si aj my ešte dobre pamätáme.

V deň odchodu sme kráčali po slávnej pobrežnej promenáde Malecón a veľké vlny sa rozbíjali o skaly. Havana sa s nami lúčila prichádzajúcim hurikánom. Zaželal som si, aby bola pri mojej budúcej návšteve nezmenená. Vietor zmien síce už fúka, ale snáď z neho bude len príjemný vánok, a nie hurikán. Radšej ale neváhajte a plánujte návštevu čím skôr;).

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať:

Cestovanie Novinky outdoor Tlačová správa

Jesennou ponukou pre cyklistov a bajkerov konkuruje Česko európskym cyklo veľmociam

V Českej republike je asi štyridsať tisíc vyznačených cyklotrás s celkovou dĺžkou približne 8800 km a 55 bike alebo trail parkov, z ktorých zhruba tretina spĺňa požiadavky aj tej najnáročnejšej zahraničnej klientely. Ak k tomu prirátame mierny ráz českých pohorí a príjemné teploty, Česko konkuruje ako jesenná cyklistická destinácia aj takým cyklo veľmociam, ako je […]

Čítať ďalej
Architektúra Cestovanie Film Náš tip outdoor Umenie a kultúra

Hrady a zámky Plzeňského kraja

Prijmite video pozvánku na návštevu historických skvostov Plzeňského kraja, v Českej republike. Plzeňský kraj leží na juhozápade Čiech, v južnej časti bývalého Západočeského kraja. Na severozápade susedí s Karlovarským krajom, na severe má kratučký úsek spoločnéj hranice s Ústeckým krajom, na severovýchode hraničí so Stredočeským krajom, na juhovýchode s Juhočeským krajom. Najdlhší úsek spoločnej hranice […]

Čítať ďalej
Cestovanie outdoor

Posvätný Múr nárekov v Jeruzaleme

KRÁTKO O HISTÓRII Múru nárekov Chrámová hora bola okolo roku 70 zničená vojakmi rímskeho vojska. Do dnešnej doby sa z komplexu dochoval iba kúsok muriva. Nemáme dochované dôkazy, ktoré by nám viacej o vzhľade tejto stavby povedali viacej. S určitosťou môžeme povedať, že Múr nikdy nebol ozdobený kachličkami, pri ktorých by bol použitý staroveký leveling […]

Čítať ďalej