Ak patríte k adrenalínovým nadšencom, či ľuďom milujúcim aktívny oddych, a pre ktorých je najoblubenejšim doplnkom turistická obuv, tak v tom prípade je pre vás tropický Réunion tým pravým dovolenkovým miestom. Výnimočnosť ostrova sa vám začne vlievať do žíl takmer okamžite. Rozmanitá príroda, ktorá sa bude pred vašimi očami premietať už počas cesty z letiska, typická kreolská architektúra v kontraste s ultramodernými stavbami a k celej atmosfére ako nevtieravý doplnok etnická rozmanitosť tamojších ľudí. Vzápätí sa okolo vás mihnú výskajúce a tancujúce deti pred školou a vy si už o chvíľu budete uvedomovať svoj ľahký úsmev na tvári.
Počas histórie osídľovania a meniacich sa nadvlád dostal ostrov niekoľko názvov, od Mascarin, cez Íle de Bourbon až po dnešný Íle de la Réunion. Patrí do EÚ a je najvzdialenejším zámorským departementom a zámorským regiónom Francúzska. Úradným jazykom je francúzština, ale bežným dorozumievacím jazykom kreolština.
Okrem mnohých názvov a meniacich sa majiteľov, ostrovu pribúdali aj nespočetné prívlastky. Snáď k najkrajším patrí prirovnanie o ostrove tisícich divov a tisícich vôní. Aby ste sa o tomto tvrdení mohli presvedčiť, približne 11 000 kilometrov dlhú cestu si treba poriadne naplánovať. Síce nepotrebujete žiadne očkovania, ani špeciálne víza a stačiť vám bude euro, no najdôležitejší je výber leteckej spoločnosti, cestovnej kancelárie, príprava programu cez miestnu turistickú agentúru so sprievodcami, či požičanie auta.
Od chvíle pristátia na letisku Roland Garros pri hlavnom meste ST-DENIS, môže začať vaše dobrodružstvo. Čakať vás budú vaši sprievodcovia a ak budete mať šťastie, možno práve Libuška a Nicolas Cyprien, manželia s česko-francúzskymi koreňmi. Vášeň k horám a moru ich pred pár rokmi priviedla na tento ostrov, o ktorom spoločne tvrdia, že toto je Európa s pridanou hodnotou tropického podnebia. Vaši noví priatelia zvolia pre vás ten najlepší program, aký si dokážete predstaviť.
Trošku romantiky neuškodí.
Priamo z letiska sa vydajte smerom k západnému pobrežiu, ktoré je svojimi poveternostnými podmienkami a nádhernými bielymi koralovými plážami priamo odsúdené na bezstarostný život, leňošenie pri mori a zamestnávanie chuťových pohárikov. Pláže lemuje množstvo reštaurácií, ktoré sú chránené v tieňoch kvitnúcich stromov. Na prvý pohľad vás môže prekvapiť ich jednoduchosť, ale ak napríklad zavítate do Restaurant le K’Banon, určite vás zaskočí v jedálnom lístku filet z kengury, mimochodom chutí priam fantasticky.
Ak by ste zvolili ubytovanie priamo pri pláži, Hotel Boucan Canot je pripravený poskytnúť svojim návštevníkom dokonalé pohodlie s príjemnou dávkou romantiky a výhľadom na oceán.
Ak by vám to nestačilo, môžete zabehnúť do susedného prístavu ST-GILLES, ktorý je hlavným prímorským strediskom, na večerný výlet loďou. Pozorovať západ slnka s kulisou vzďaľujúceho sa pobrežia, milovanou osobou, punčom v ruke a nádejou, že budete mať šťastie aspoň na chvíľu zazrieť vynárajúce sa veľryby, či veselé delfíny, asi niet čo dodať. Ak budete mať šťastia o kúsok menej, z ničoho nič vás prekvapí a zaleje obrovská vlna, tak sa aspoň budete môcť väčšmi pritúliť.
Na ostrove môžete zažiť oslavu Dňa mora, ktorá sa koná 9.júna a možno vás zaujme práca organizácie na pozorovanie veľrýb – GLOBICE. Väčšina ostrovanov si prírodu nesmierne váži, Réunion sa stal priekopníkom novoobnoviteľných energií, solárne panely využívajú dokonca aj na parkoviskách, ale hlavne pracujú na projektoch využívania morskej energie.
Z prístavu smerom na juh sa dostanete po kvalitnej ceste, ktorá obkolesuje ostrov v dĺžke 209 km až do raja surfistov, ST-LEU. Táto lagúna sa stala morskou rezerváciou s 30timi až 40timi druhmi koralov, no preslávená je hlavne zázračnou ľavotočivou vlnou, ktorú surfisti schádzajú sprava doľava a každoročne sa tu konajú Majstrovstvá sveta s obtiažnosťou vĺn až piateho stupňa.
Späť na zem.
Ak vás pri slastnom ničnerobení zaskočí nepriazeň počasia, vaši sprievodcovia určite pohotovo využijú situáciu a zoznámia vás s vnútrozemím a produkciou ostrova.
Budete prechádzať množstvom malebných mestečiek, v ktorých sa zoznámite s typickou kreolskou architektúrou a koloniálnym štýlom. Priečelia domov sťa z čipiek vám učarujú.
Ale pohľad na mešitu stojacu vedľa kresťanského chrámu vás určite zarazí. No na ostrove to neriešia. A nemajú žiadny problém ani so zmiešanými manželstvami. Na Réunione je 70% kresťanov a skladba obyvateľstva je taká pestrá, že si to ani nezapamätáte. Hlavnou skupinou sú Kreoli – miešanci, Malgaši – madagaskarci, Malabarci – hinduisti, Zarabovia – indickí moslimovia a nakoniec YAB – to sú prisťahovaní belosi. V kreolskom žargóne nazývajú prisťahovaných Francúzov aj LES ORELLEIS – uši, ktoré naťahovali, aby porozumeli kreolčine, ktorá vznikla zo starej francúzštiny.
Réunion nie je bohatý na nerastné suroviny, ťažil sa štrk a vápno sa vyrábalo z koralov.
Oplatí sa však navštíviť POINTE AU SEL – múzeum soli. Približne na dvoch hektároch sa nachádza 23 bazénov, do ktorých sa pumpuje voda priamo z mora. Za dvadsať dní sa pozbiera prvá soľ – fleur de sel. Výroba soli prebieha štyrmi fázami a iba pre zaujímavosť, Indický oceán má približne 47 gramov soli na liter vody, Mŕtve more 75 g a Baltické iba 20 g.
Kedysi sa na väčšine územia pestovala cukrová trstina, ktorej je až sedem druhov a spracovávalo ju do dvesto malých cukrovarov. Postupne sa hodnota bieleho zlata strácala a dnes sú tu len dva, z toho jeden z nich je najväčším cukrovarom na spracovanie trstinového cukru v Európe. S históriou a spracovaním sa rovnako zoznámite v múzeu.
K cukrovej trstine neodmysliteľne patrí aj výroba rumu. MUSÉE LA SAGA DU RHUM. Nádhernú budovu v koloniálnom štýle nájdete neďaleko mestečka ST-PIERRE. Ale poďme k rumu! Od procesu spracovania, čiže fermentácie a destilácie, sa dostanete k tradičnému RHUM CHARRETT /49%alkohol/, z ktorého pripravujú fantastické HOME ARRANGÉ, alebo RHUM APRICOL /55%alkohol/, z ktorého robia zasa skvelé punče. Keďže sa na Réunione pestovalo veľa korenia, ovocia a zeleniny, začali ich do rumu nakladať a tak vznikali rôzne netradičné kombinácie chutí a vôní. Barmani pri záverečnej ochutnávke skutočne nešetria, určite ochutnajte tie najmenej typické, lebo aj dnes sú mnohé druhy ovocia a korenia v našich podmienkach takmer nedostupné a neznáme, no určite stoja zato, tak teda AZOT! – NA ZDRAVIE!
Tento kreolský prípitok môže byť odrazom do ďalšej časti vášho putovania, avšak pozor, aby ste to veľmi neprehnali, pretože vás čaká viac ako 400 serpentín, kde cez tunely v skalách môže prejsť iba jedno auto, až do samotného stredu ostrova.
Z teplého morského pobrežia sa vyveziete do starodávnej dedinky CILAOS, pod chladné vrcholy majestátnych hôr. Tu vám však ani punč nepomôže, musíte rátať s naozaj teplým oblečením a vhodnou obuvou. A taká nepremokavá “šustilka“, ako by povedala Libuška, vás ochráni pred vetrom a dažďom, lebo počasie býva patrične vrtošivé. Tu budete totiž v inom svete. Všade navôkol bujná horská vegetácia a vo výške sa týčia vrcholky hôr. Až tu pochopíte význam jeho zeleného imidžu.
Ostrov, ktorý sa pred dvomi miliónmi rokov vynoril z mora, je potomkom dvoch sopiek. Prepadom sopky vznikli tri nádherné kotliny CIRQUES, ktoré sa ďalšou eróziou dotvárali na prenádherné prírodné amfiteátre, zvažujúce sa od stredu ostrova smerom k pobrežiu. Boli klasifikované ako svetové dedičstvo UNESCO.
Ostrovu dominuje Piton des Neiges – 3071m a jeho stred tvoria tri kotliny – CILAOS, SALAZIE a MAFATTE, ktorá je skutočným trekingovým rajom, lebo sem sa dostanete iba dvomi spôsobmi – po vlastných a helikoptérou. Kotliny s nespočetnými vodopádmi využívajú hlavne adrenalínoví nadšenci. Kanyoning, teda zlaňovanie vo vodopáde patrí k najnebezpečnejším športom na svete. No za adrenalínom nezaostáva ani ekoturistika.
V kraji kotlín sa kedysi mocní a bohatí premiestňovali na nosidlách. A tak sa do dedinky Cilaos, ktorá sa preslávila hlavne svojimi kúpeľmi (termálne pramene v roku 1815 náhodne objavil mladý pastier kôz), nechali vyniesť za 1,50 franku na kilo váhy štyrmi až šiestimi nosičmi. Posledný z nosičov sa dožil 102 rokov a zomrel v roku 2006.
Dnes môžete v dedinke využiť kúpele, občerstviť a poprechádzať popri jazere, zájsť na vyhliadku, poobdivovať zručnosť pri výrobe čipiek, poodhalia vám tajomstvá dobrého cilaoského vína CHAI DE CILAOS, či pestovania drobulinkej jemnej šošovice, podotýkam parádne drahej. Typický kreolský obed si môžete vychutnať v hoteli Le Vieux Cep. Na stôl vám prinesú tradičné červené sladké víno a samozrejme vodu Cilaos. Chutí výborne, mimochodom všade na ostrove je voda pitná. Ako predjedlo BUDIN, jaternice s chilli alebo bez. Na Vianoce podávajú BUDIN BLANC. V ponuke je aj PATÉ CREOL /paštéta/, QUICHE O CHOUCHOU /kiš so zeleninou šušu/ a typické kreolské CARI, ktoré má nespočetné množstvo obmien, ale hlavnou surovinou je mäso, zelenina a korenie. Veľká škoda, že sa nedajú všetky tie kulinárske dobroty ani vymenovať.
Tí zdatnejší, či odvážnejší, prichádzajú do dedinky prespať, aby mohli skoro ráno vyraziť na niektorú z túr, či pokoriť najvyšší vrchol. Hrejivý pôvab aspoň jednej noci svojou typickou kreolskou atmosférou môže dokonale poskytnúť Hotel Tsilaosa.
Ak patríte k tým menej zdatnejším, môžete vyraziť smerom nadol a nechať sa prekvapiť ďalším divom.
Horúce srdce ostrova.
Z Cilaosu sa musíte vrátiť takmer na pobrežie a opäť začať stúpať nahor. Táto cesta sa vám pred očami zmení na zázrak. Rozlúčite sa s palmami a vianočnými ružami, pokocháte sa nádhernými lúkami a pasúcimi kravičkami ako kdesi v Alpách, dostanú vás prenádherné lesy tamarindov, až sa začnú pomaličky strácať a vegetácia zmenšovať a ani si neuvedomíte a okolo vás bude červeno sivá zem a množstvo porozhadzovaných sopečných kameňov, ktoré lemujú okolie ciest. Pred jednou takouto skalou vám povedia, aby ste zavreli oči a otvoríte ich až za zákrutou. A vtedy otvoríte nielen oči, ale aj ústa. Ocitnete sa v pustej mesačnej krajine a pred vami sa odhalí najhorúcejšie srdce ostrova Réunion, stále činná sopka Piton de la Fournaise – 2631m. O sopke vám síce povedia, že nie je nebezpečná, že patrí do skupiny červených sopiek, no vaše srdce bude biť tiež o čosi horúcejšie.
Až cestou späť si uvedomíte, že ste práve vystriedali tri druhy prostredia a dve rôzne klímy. Chrlenie sopky vytvorilo vzhľad mesačnej krajiny a láva sa vyliala až do mora na východnom pobreží. Avšak sopečná pôda je veľmi úrodná, takže onedlho sa od mora všetko opäť zazelenalo a odrezaná cesta okolo ostrova bola obnovená pomocou lávových tunelov.
A zo sopečnej krajiny budete mať na dosah ďalší z divov ostrova.
Dažďový prales.
Záplavové dažde sa znášajú z hôr a miešajú s teplým a vlhkým morským podnebím, to vysvetľuje priam rajské podmienky pre bujnú vegetáciu, viac ako 600 druhov stromov a kvetov, z toho množstvo endemických druhov. Prechádzka dažďovým pralesom BELOUVE, kde sa vám nad hlavami budú do niekoľkých metrov týčiť prasličky, nechtiac môžete zašliapnuť kvitnúcu kalu alebo divokú orchideu, kde zvláštne šumy a škrekot vtáctva dotvárajú kulisu prehistorických scenérií z filmov, bude ďalším neopísateľným zážitkom. Popri cestách nájdete vybudované altánky a odpočívadlá, ktoré hojne využívajú cykloturisti na rodinné pikniky.
Táto rozmanitosť vás natoľko unaví, že zatúžite po pokojnom prostredí, ktoré vám môže poskytnúť
hotel DIANA DEA LODGE zariadený v koloniálnom štýle neďaleko poľovníckeho revíru nad mestečkom STE-ANNE.
S ranným východom slnka a výhľadom na more, si môžete zacvičiť jogu, alebo zaplávať v bazéne, aby ste nazbierali silu na nové zážitky.
Život s vôňou vanilky.
Takáto predstava je priam sladká. Avšak skutočnosť je o to tvrdšia. Vedeli ste že vanilka je vlastne orchidea? Na ostrov ju priviezli okolo roku 1820, ale veľmi sa jej nedarilo, pretože nemala zabezpečené prirodzené opeľovanie. Až v roku 1841 dvanásťročný černošský otrok vymyslel jednoduchý spôsob opeľovania rukou.
Tento spôsob sa používa dodnes. Pri mestečku STE-SUZANNE môžete navštíviť vanilkovú plantáž Le Domain du Grand Hazier. Veľmi sympatický majiteľ vám vysvetlí náročnosť a proces pestovania, takže ľahko pochopíte, prečo je vanilka považovaná za druhé najdrahšie korenie na svete. Kvet vanilky kvitne iba 24 hodín, preto sa na opeľovanie využíva skoré ráno. Ak sa to podarí, vanilkové tobolky dozrievajú až deväť mesiacov a potom ich čaká ďalšie náročné spracovanie. Tomu sa venujú s maximálnou starostlivosťou a preto je aj dnes bourbonská vanilka považaná za jednu z najkvalitnejších na svete. So sladkou a teplou vôňou vanilky, ktorá vraj ukľudňuje a ktorú si určite odnášate domov, dáte plantáži zbohom a vydáte sa opäť smerom k pobrežiu.
Tu už na vás čaká nádherné more a večné leto, ktoré na ostrove panuje a pre ktoré sa sem kedykoľvek oplatí prísť.
Text: Mgr. Dana Šrobárová, s veľkým poďakovaním Patrícii Lefevre z IRT, Lucii Pinkavovej z AIR MAURITIUS a skvelým sprievodcom Nicolasovi a Libuške Cyprien
www.reunion.fr
www.airmauritius.com
Foto: autor a vyššie menovaní
