Klap po stáročia po celom Holandsku. Ľudia ich nosili ako do práce, tak aj do kostola.
Dodnes sú odporúčané pre rehabilitáciu a máloktorý turista odchádza bez nich. O čom je reč? Predsa o Klomps, holandských drevákoch!
Kto je vlastne vymyslel?
Historici sa sporia, kde a kedy vlastne tento typ obuvi vznikol. Topánky s vysokou drevenou podrážkou užívali už herci v antických tragédiách aj rímski vojaci tiahnuci do bitiek. Predpokladá sa, že ich nosili Kelti aj Germáni. Isté však je, že najstaršie dochované dreváky v Európe z rokov 1230 a 1280 sa našli v Holandsku u Amsterdame a Rotterdame. A to, čo na nich najviac prekvapí, je fakt, že sa v podstate vôbec nelíšia od svojej dnešnej podoby
Obutie na pole i do kostola
Dreváky sa vyrábali predovšetkým z dreva topoľov a vŕby. Predstavovali lacnú a ľahko vyrobiteľnou obuv, ktorá zostala na rozdiel napríklad od kože na všadeprítomné premočené pôde vodeodolná. Pracovné topánky boli jednoduché a hladké a líšili sa len praktickým určením, napr. Topánky rybárov mali placatější špičky, zatiaľ čo dreváky sedliakov sa tiahli do úzkej špičky, ktorá slúžila na poháňanie dobytka. Tie sviatočné boli naopak rezbársky bohato zdobené a často aj maľované. Na svadby sa nosili a dodnes často ešte nosia dreváky z lipy a podľa tradície, keď chce muž žene vyznať lásku, vydlabe pre ňu pár drevákov.
Nezničiteľné topánky so značkou kvality
Absolútnu väčšinu súčasnej holandskej produkcie drevákov, ktorá ročne dosahuje troch miliónov párov, skúpi turisti, ale táto vyše tisíc rokov stará obuv je stále ešte používaná predovšetkým poľnohospodári a záhradníkov, ktorí si ju obstarávajú v obchodoch s náradím či záhradníckymi potrebami. Miestni výrobcovia sa tiež pýši značkou CE, teda označením zhody pre výrobky uvádzané na trh v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, a zdôrazňujú, že sú to topánky bezpečné, nezničiteľné, nepropíchnutelné, odolné koncentrovaným kyselinám a ochráni vás, aj keď vám stúpne na nohu krava.
Ako dreváky vznikajú?
Do dielne výrobcov je možné nahliadnuť na mnohých miestach Holandska – turisti najčastejšie navštevujú maličkú dielňu v Zaanse Schans. Tam je miestny remeselníci počas krátkej, asi desať minút trvajúce, prezentácie zasvätí do tajov vzniku tejto topánky a pred ich očami aj jeden drevák vyrobí. Špalek z kvalitného dreva je nutné najprv ponoriť do vody, aby nasal vlhkosť a potom ho krátko vysušiť. Stáročia sa využívalo rovnakého postupu a rovnakých nástrojov. Najprv sa špeciálne upravenú sekerou polámal nádoby klát do tvaru drevákov, potom sa vyhladil nerovnosti na povrchu a nakoniec sa veľkým vrtákom vydlabal vnútorný priestor. V 20. rokoch 20. storočia však zručných remeselníkov nahradili tzv. Kopírovacie stroje, ktoré sú schopné voľne pretočit dokonalý tvar Dreváky počas krátkej chvíle. Ľudská práca je tu potlačená iba na úpravu päty a špičky.
Zbierka drevákov z celého sveta
Pri popularite drevákov v Holandsku nie je divu, že tu vznikla nielen Holandská asociácia výrobcov drevákov, ale aj Medzinárodné múzeum drevákov. To má svoje sídlo v meste Eelde a založili ho bratia Eiso a Egbert Wietzes potom, čo zostali v celej oblasti bude vykonávať toto tradičné remeslo ako posledný. V najväčšej kolekcii na svete vystavuje múzeum vyše 2 200 drevákov zo 43 krajín, doplnené o nástroje a stroje určené na ich výrobu.
Na šport i rehabilitáciu
Storočiami overená a vyskúšaná forma topánky umožňuje po krátkom tréningu bezproblémový pohyb – extrémisti v nich dokonca aj korčúľ na ľade, lyžujú či k nim pripevňujú kolieskové korčule. A holandskí lekári ich odporúčajú ako jednoduchý rehabilitačné prostriedok – dreváky sú ťažšie ako bežné topánky, a tak sa svaly chodidlá musí viac namáhať a celá noha viac spolupracovať s telom. Cez to všetko si mýslím, ze pre dnešných turistov to nie je úpne ideálna turistická obuv.
Pravdou je ale i to, že pravidelné nosenie drevákov je aj účinný prostriedok proti plochým nohám!
Zdroj: https://www.radynacestu.cz/
Viacej informácií nájdete tu: https://bit.ly/3d2oYvH
Zdroj foto: depositphotos
