Anita Balejíková alias Nita Kimuri,
rodáčka zo Zvolena, je cestopisná reportérka, autorka 4 cestopisných kníh a najmä profi-sprievodkyňa a tour-operátorka na Jamajke. Funguje ako jediný sprostredkovateľský článok medzi Jamajkou a Slovenskom/Českom. Vám, cestujúcim na Jamajku, zabezpečuje vašu dovolenku od A po Z po organizačnej stránke, dôslednosť kladie na bezpečnosť, pohodlie a spokojnosť. Sprevádzala tu počas filmovania i TV štáby. V súčasnosti je i externou študentkou jamajského trestného práva.Anita Balejíková je na Jamajke ako doma už od roku 2002. Je autorkou štyroch cestopisných kníh o Jamajke a Jamajčania o nej tvrdia, že má čiernu (jamajskú) dušu a že už patrí medzi nich. Anita je zároveň turistickým sprievodcom na Jamajke a ponúka itinerár zájazdu, ktorý prekvapí svojou originalitou. V rozhovore pre www.cestomila.cz rozpráva, že reggae prevalcoval agresívne dancehall, že miluje nebezpečný Kingston a že si Jamajčanov nakloníte zábavnou „easygoing“ povahou.
Rozhovor s Anitou bol uverejnený z povolením cestovateľského portálu: www.cestomila.cz
Když vyslovím Jamajka, jaká tři slova Vás napadnou jako první, a proč?
Jedinečná, drahá, nebezpečná. Presne v tomto poradí. Pretože Jamajka presne takáto je!
Když vyrazím na Jamajku neorganizovaně, bez cestovní kanceláře, jaká jsou největší úskalí? Vystoupím z letadla na letišti v Kingstonu, a co mě čeká?
V prvom rade, turisti obvykle prilietavajú charterovými linkami na opačnú stranu ostrova, do Mobay. Tam sa hneď zložia v parádnych hoteloch, alebo ich taxík odvezie do Negrilu, najobľúbenejšieho dovolenkového letoviska Jamajky. Tým pádom im v podstate žiadne úskalia nehrozia. Ale ja tvrdím, že ani v Kingstone, hoci má takú pekelnú povesť, ktorá spoľahlivo odstrašuje od jeho návštevy všetkých turistov. Ak idete na ostrov prvýkrát a sám, je celkom možné, že dovolenku poriadne preplatíte, lebo nepoznáte miestne ceny tovarov a služieb a Jamajčania vás radi ošklbú ako sa len dá. A toto „úskalie“ vám hrozí kdekoľvek na ostrove.
Jamajka je skrátka môj domov
Stephen Foehr ve své „romantické“ knize Probuzení na Jamajce píše: „Pokud nepodniknete cestu do vnitrozemí Jamajky, pochopení Marleyho a jeho hudby vám zůstane vzdáleno“. Ta kniha není nejnovější, jak je to v současnosti?
Práve premýšľam, aké „prebudenie“ čaká tento karibský ostrov za 10 – 15 rokov… Keď som sem zavítala po prvýkrát v roku 2000, všetko bolo iné – na každej párty, v každom taxíku a na každej ulici hralo veselé reggae a plážové rezorty boli plné turistov. Dnes reggae počuť už len v bare Rick ́s Café, pretože všade inde ho nahradil agresívny dancehall s vulgárnymi textami. A turisti? Ulice a pláže v Negrile, Montegu Bay a Ocho Rios, ktoré kedysi boli pulzujúcou tepnou plnou špacírujúcich sa cudzincov, dnes vďaka stúpajúcej kriminalite a celosvetovej ekonomickej kríze zívajú prázdnotou. A menia sa aj samotní Jamajčania. Éra rastafariánov ustúpila do úzadia, dnes už muži dávajú prednosť kratším vlasom pred dlhými dredmi – rovnako ako uprednostňujú marlborky pred marihuanou a americký hamburger pred domácou tradičnou stravou. Chcú byť totiž ako my, belosi. V každom smere – a najnovším fenoménom je chemické bielenie pleti! A tak je dosť možné, že o ďalších pätnásť rokov budú všetci Jamajčania bieli…
Jak nejlépe nasát jamajskou atmosféru, existuje něco takového?
Treba žiť s miestnymi. To znamená, nebyť ubytovaný v hoteli, ale dostať sa do jamajskej rodiny, aj keď by ste museli spávať na preležanej posteli v izbe s plesnivými stenami a zakrývať sa na noc igelitom, aby ste cez deravú strechu náhodou nezmokli a celú noc počuvať vŕzgajúci chladiaci kompresor. Ja som od svojich 19 do 23 rokov žila v mnohých jamajských domácnostiach, luxusných, i v ghettách. Spolu sme varili, prali, vychovávali decká, no predovšetkým – dovolili mi spoznať ich mentalitu, túžby, sny, radosti, i bolesti. Nasiakla som ich náturou, preto ma dnes už Jamajčania kdekoľvek idem oslovujú „Jamaican girl!“ – hoci som biela. Tvrdia, že mám ale čiernu (jamajskú) dušu…
Jamajčanov nikdy nespoznáte, ak ste s nimi nežili pod jednou strechou
Když se vydám na Jamajku po stopách Marleyho, jaký by měl být můj itinerář? Mám pár týdnů na toulání Jamajkou a chci nasát Marleyho hudbu, život, filozofii… Jaký je v současnosti výlet do Nine Mile, kde má Marley hrobku?
Začnem od konca – Nine Mile je chudobná dedinka ako stovky iných, akurát, že je tam to mauzóleum, na ktorom ryžuje Marleyho rodina a vnútri je zakázané fotiť aj filmovať. Detto v Marleyho múzeu v Kingstone. Paradoxne, všetky najvzácnejšie platne nájdete vystavené na Jahodovom vŕšku, ktorého vlastníkom je producent Chris Blackwell – práve tu sa zotavoval Bob po atentáte a práve tu, na klavíri, ktorý stojí v hale, zložil svoj Redemption song. Akurát, že na Jahodový vŕšok vás len tak nepustia, mojich turistov však áno. V súčasnosti je však takmer nereálne ísť na ostrov s víziou „nasávania Marleyho hudby a života“, pretože Jamajka mení svoju podobu z roka na rok viac a všetko, čo súvisí s Marleym, dávno vybledlo, alebo sa stratilo v úzadí dancehallového boomu.
Jahodový vŕšok nad Kingstonom je mojou oázou pokoja a kedysi sa tu zotavoval aj Bob Marley
Uvádíte, že doba reggae je dávno pryč, že ho nahradil dancehall. A že turisté vlastně nepotkají žádného „zhuleného“ Jamajčana. Pouze Jamajčané zhulené turisty…
Áno, je to presne tak. V prvom rade – Jamajčania nemajú toxínmi zanesený metabolizmus ako my, čo sa stravujeme komerčne a nezdravo – preto ich organizmus nereaguje na ganju tak prudko ako náš organizmus. Plus, ganju nešlukujú. Cudzinci si neuvedomujú silu tunajšej trávy, ktorá nie je geneticky modifikovaná, a preto je silnejšia než tá, čo kúpite v SR či v Amsterdame. Strata pamäte, dezorientácia, upadnutie do hlbokého spánku na celé 2 dni, strach, to sú najčastejšie „stavy“ bielych turistov.
Dnešní mladí Jamajčania už dredom ani ganji neholdujú
Zaťatá pěst a lehký úder pěstmi o sebe, jak je tento rasta pozdrav rozšířený na Jamajce?
Vo veľkej miere! A rastamani k nemu zvyknú pridať slová BLESS YOU!
V rastafariánské nauce představují zlo bílí utlačovatelé, jak se s takovým přístupem na Jamajce setkám? Předpokládám, že bych měl být velmi otevřený místní kultuře a lidem, to je asi vhodný přístup…
Jamajčania nás, belochov, stále majú v podvedomí zakódovaných ako nepriateľov a patrične vám to dokážu dať aj najavo. Skrátka a jasne – beloch v očiach Jamajčanov je a aj vždy bude len bankomatom bez limitu, z ktorého sa dajú veľmi ľahko ťahať peniaze. A ak vás aj nejaký dreďák kdesi na pláži potľapká po pleci a s úsmevom vám vraví, že ste priatelia, bolo by veľmi naivné naozaj tomu veriť! A potom, treba si uvedomiť dôležitý fakt – sú Jamajčania a sú Kingstončania – medzi tými, čo pochádzajú z Kingstonu a zvyškom národa je sakra rozdiel! Rýchlo pochopíte, že Kingstončania sú buď tí najzdvorilejší, najaristokratickejší ľudia – alebo naopak, absolútna jamajská spodina, žumpa, ktorá prišla akoby z pekla… a pred tými sa majte skutočne na pozore. Ale na druhej strane, najmä staršia generácia a vzdelaní ľudia sú asi tými najmilšími ľuďmi, akých som kde na svete stretla! A „vhodný prístup“? Treba byť priateľskými a usmievavými, Jamajčania majú radi „easy-going“ cudzincov.
Čemu by se měl cizinec na Jamajce opravdu vyhnout, na co si dát pozor?
Akí budete vy k Jamajke, taká bude Jamajka k vám a treba to mať na pamäti. Ak ste priateľský, spoznáte priateľskú Jamajku, ak ste arogantný, bude aj Jamajka arogantná k vám. A treba byť neustále opatrný, lebo ako sa vraví „príležitosť robí zlodeja“, čiže ak si nezamknete dvere na hotelovej izbe, nečudujte sa, že vám ju ktosi komplet vykradol. Hoci všade znie krédo „No problem!“ (žiadny problém), rýchlo zistíte, že na Jamajke je všetko problém! Nebezpečenstvá hrozia, najmä ak sa rozhodnete sám šoférovať, ak vás s ganjou prichytí polícia, ak požijete bubble hash, ak budete fotiť domácich bez toho, aby ste si vopred vypýtali ich súhlas, ak prídete do konfliktu s domorodcami alebo do intímneho kontaktu s nimi, alebo aj ak sa zatúlate na opustené odľahlé miesta najmä po zotmení. Inak OK.
Na pláži v Negrile vám ganju prinesú rovno k lehátku!
Na utajené ganja plantáže vás cestovka nezoberie, lebo o onich ani netuší. Ja však áno!
Kingston nemá právě nejlepší pověst, v počtu vražd na počet obyvatel mu patří jedno z předních míst ve statistikách.
Milujem Kingston! Toto mesto má väčšiu charizmu než brazílske Rio! Ten neustály pocit nebezpečenstva je pre mňa priam vzrušujúci a Kingston má, skrátka, charizmu! Isteže sa tu zabíjajú ľudia, ale nie, preboha, na každej ulici a v každej sekunde! Ja sa napríklad rada špacírujem rušným a hlučným downtownom, plnom obchodíkov a pouličných predavačov, no bieli ľudia sa downtownu jednoducho desia. Navštívia Marleyho múzeum a upaľujú odtiaľto kade-ľahšie, čo je škoda, pretože Kingston má čo ponúknuť! Či už je to nádherný Devon House, rybárska pláž Hellshire, luxusné štvrte Uptownu, „Penisové námestie“, Jahodový vŕšok na úpätí Blue Mountains, botanická záhrada či početné nahrávacie štúdiá.
Vy nabízíte jako průvodce i výlet po nahrávacích studiích v Kingstonu se zpěvákem Spoonazem. To zní zajímavě, jak takový výlet vypadá?
Spoonaz je môj kamarát a celé sme to spískali spoločne. Hoci u nás je neznámy, na Jamajke sa preslávil skladbou Pickney Devil a Judas a jeho hlas je vskutku báječný! Prišlo mi to ako zaujímavé osvieženie pre turistov – vziať ich do štúdia a zažiť tú atmosféru, keď sú speváci za mikrofónom ako v tranze! Dvaja moji turisti už naspievali so Spoonazom coververziu Marleyho hitu No woman no cry – ja som napísala nové slová podľa najnovšej módy, čiže okorenené vulgarizmami, turisti do toho dali improvizačný rap a Spoonaz to celé skompletizoval. A výsledkom je remake No Spoonaz No cry i kopec zábavy v nahrávacom štúdiu! Veď ktorá cestovka by vám ponúkla takýto zážitok? Žiadna!
Práca na remaku No Spoonaz No cry v nahrávacom štúdiu v Kingstone
Jak si získat Jamajčany? Vy tančíte dancehall. Nosila jste někdy dredy?
Jamajčanov si nakloníte zábavnou „easygoing“ povahou, lebo sa radi smejú, no turisti im na to veľa príležitostí nedávajú. A – samozrejme – brilantným tanečným umením! Pretože hudba a tanec, to je to, čo ich spája. Ja som sa predviedla na mnohých párty a na niekoľkých súťažiach, za čo som zožala ten ich divošský aplauz. Dnes, keď spoznám nových ľudí a príde reč na hudbu či tanec, stačí mi trochu sa zavrtieť – a hneď „odpadávajú“, s obdivom sa smejú a ja viem, že už ich mám v hrsti! A nie, nie som fanúšikom dredov, dokonca nemám v láske ani rastamanov. No moja kaderníčka mi pravidelne zapletá „braids“ alebo „twists“.
Co můžeme Jamajčanům závidět?
Schopnosť prežiť. Jednoznačne! Narodiť sa v koži Jamajčana je totiž neľahký údel! Gro detí vyrastá bez otca a už v desiatich rokoch musíte vedieť skvele variť, prať, upratovať, žehliť, starať sa o menších súrodencov… V 16 vypadnete z domu a keďže Jamajka je krajinou tretieho sveta, štát vám nedá ani halier! Žiadne sociálne podpory, žiadne materské prídavky, skrátka nič! Staraj sa o seba ako vieš, alebo skap hladom… Jamajčania už v dvadsiatke majú viac skúseností a rozumu než ktorýkoľvek 35-ročný našinec! Závidieť im možno tiež tú nádhernú krajinu, v ktorej sa narodili, slnko, i more… Hovorím o nich, že sú synmi a dcérami mora a slnka…
Už len staršia generácia holduje imidžu rastamanov
Doporučte nějaký jamajský festival, co například Reggae Sumfest?
Na ostrove sa koná tých hudobných podujatí kvantum, ale teda Reggae Sumfestu máloktorý iný dokáže konkurovať. Možno by som spomenula ešte týždňovú koncertnú šnúru Bob Marley Birthday Bash, ktorá sa po celom ostrove koná každoročne od 1. februára, kedy sa začína najväčší rastafariánsky sviatok Nyahbinghi a vrcholí 6. februára, teda v deň narodenia Boba Marleyho.
Předpokládám, že ganja není na Jamajce legální…
Prechovávanie, užívanie a distribúcia akýchkoľvek narkotík je na ostrove stále zákonom zakázané a za jeho porušenie hrozia pomerne vysoké tresty. Jamajčan Jamajčanovi odpustí i kokaín, cudzincovi naparia mastnú pokutu i za jediný joint!
Jaké je jamajské pivo? A jamajský rum?
Moji turisti, tak ako všetci ostatní, milujú miestne pivo Red Stripe, ktoré si z ostrova necháva posielať aj Barrack Obama. O Jamajskom rume prevláda názor, že je biely, ale to nie je pravda – Appleton má karamelové zafarbenie a ak sa chcete o ňom dozvedieť čo najviac, určite treba navštíviť fabriku Appleton v údolí Siloah. Ja osobne neholdujem ani tráve, ani alkoholu, čiže ťažko objektívne zhodnotím tamojšie pivo a rum, keď ich nemám s čím porovnávať.
Pro homosexuály asi není Jamajka právě tou nejvhodnější destinací…
Absolútne nevhodná! Homosexuálov alebo batty boys tu odsudzuje tak spoločnosť, ako aj cirkev či vlastná rodina! A poviem to tak, ako to je – neváhajú ich zabíjať… pretože Jamajka je prudko homofóbna krajina. Ak vás prichytia pri homosexuálnom akte, bez mihnutia oka vás šupnú do chládku na 10 rokov! Čiže odporúčam radšej Ibizu…
Kávu z Blue Mountains označujete za nejlepší na světě, kde se s ní na Jamajce potkám?
To nie ja ju označujem za najlepšiu na svete, ale predovšetkým ju tak hodnotia špecialisti na kávu, i moji turisti, ktorí idú na ostrov práve kvôli tej výnimočnej káve. Paradoxne, všade vám ponúkajú len lacnú „nesku“ a tú najkvalitnejšiu kávu vám naservírujú len v najluxusnejších hoteloch.
Máte tip na nejkrásnější jamajské pláže?
Jednoznačne 7 Miles Beach v Negrile a Doctor Cave Beach v Mobay.
Západy slnka v Negrile sú fascinujúce
Otázka na závěr, Vaše duše se toulá někde mezi Jamajkou a světem, to jsou Vaše slova. A co turista, jehož duše nebude chtít Jamajku opustit. Co s tím?
Áno, Jamajka je vírusové ochorenie, doživotná neliečiteľná nákaza. Pomáhajú len pravidelné návraty… Návraty „domov“, na Jamajku.
Je ťažké odhadnúť, aká bude jamajka o 10-15 rokov..
Moji turistíci sa bezo mňa objavovať Jamajku sami neodvážia
Na utajené ganja plantáže vás cestovka nezoberie, lebo o onich ani netuší. Ja však áno!
Moji klienti si mimoriadne obľúbili najmä výlet na utajené plantáže s marihuanou
V osade u starého Josepha trávia dovolenkári celý čas na verande…
Text: Petr Nejedlý foto: Anita Balejíková
Redakcia chce vyjadriť poďakovanie pánovi Petrovi Nejedlému z portálu o cestovaní www.cestomila.cz a Anite Balejíkovej z cestovnej kancelárie www.jamajkanita.sk, jediného experta na Jamajku na Slovensku a Českej republike, za možnosť uverejniť tento rozhovor v plnom znení a bez redakčných, alebo iných zásahov do textov.
