ONLINE MAGAZIN

KAPITÁN A PRETEKÁR MICHAL HRIVNÁK: „Zdieľanie zážitkov ľudí posúva vpred.“

Má jednu z najlepších prác na svete, aj napriek tomu si zachováva  tvár normálneho a sympatického chalana. Michal Hrivnák založil firmu Tangreto, aby popularizoval jachting a plavby na lodiach všeobecne, organizuje jedinečné dovolenky pre záujemcov o nevšedné zážitky, po rokoch začal opäť pretekať a priam kypí optimizmom. Pýtali sme sa na jeho začiatky, aktuálny štart pretekárskej kariéry a na výlety (nielen) vo vodách Karibiku, do ktorých vedie svojich klientov.

Kedysi si pracoval ako softvérový inžinier. Ako sa IT-čkár dostane na more a stane sa kapitánom?

Jachting som robil od svojich šiestich rokov, priviedli ma k nemu otec s mamou. Jazdil som najmenšiu triedu Optimist, ale nijak som v nej nevynikal, nemal som žiadne úspechy. Skončil som v trinástich rokoch a až potom v osemnástich ma otec s kapitánskymi skúškami prvýkrát zobral na more. To bol rok 2003 a odvtedy som bol minimálne raz do roka na mori. V 2007 som spravil základný kapitánsky kurz C, čo sú pobrežné vody a potom v 2012 som spravil béčko, čo je už námorná plavba. V máji 2013 som sa išiel plaviť do Karibiku, prvýkrát mimo Chorvátska a bez skúseného sprievodu, to bol taký zlom. V 2014 som kúpil loď a v 2015 som spravil som rozhodnutie opustiť prácu s nadpriemerným príjmom a risknúť fungovanie „sám na seba“.

Sú vody v Karibiku tak odlišné od tých chorvátskych?

Vody sú iné a už len to, že sa na každom ostrove treba preclievať. Vždy, keď idete zo štátu do štátu, musíte sa precliť. Stala sa mi taká vec, že išli z Martiniku so zastávkou na Svätej Lucii. V čase môjho príchodu už nepreclievali, ja som mal klientov, tak som namiesto cestovania na ďalšiu colnicu spravil výlet po ostrove. Cestou späť som už vedel, že colnicu opäť nestíham, tak som išiel rovno ďalej. Keď neskôr vysvitlo, že som sa na Svätej Lucii nepreclil, bol to problém. Pri preclení na Grenade nám zasa chýbal jeden pas klienta, bol z toho stres, s každým členom posádky chceli colníci hovoriť samostatne. Nakoniec sme ten pas našli pod stolom. To bola prvá skúsenosť s Karibikom, také veci človek pri bežnom cestovaní nezažije.

Mal som pripravenú otázku o najlepšej a najhoršej skúsenosti, toto bola teda asi tá najhoršia.

Toto bola práveže skvelá skúsenosť. Ja vôbec beriem každú jednu skúsenosť z lode tak, že ma posúva ďalej.

Takže žiadna nehoda, tragédia?

Sú jazvy na lodi, zbytočne sme sa raz s kamarátom dostali do horšej situácie, ale minulý rok som preplával sám 600 míľ nonstop. Sám seba som chcel vystaviť tlaku a celé som to zvládol za 98 hodín, plavil som sa z Grécka do Chorvátska. Pri Albánsku sa neskutočne zatmelo, udierali blesky. Videl som, ako reling, to je zábradlie na lodi z oceľového lanka, blikal na oranžovo, ako bol nabitý elektrostatickou elektrinou po údere blesku do hladiny. Bola to dobrá skúsenosť. Loď je ako faradayova klientka, takže aj keď do nej udrie blesk, ľudia sú chránení.

Máš vlastnú jachtu alebo sa v tomto biznise prenajímajú lode?

Snom každého kapitána je mať vlastnú loď. Tá ale musí byť zakotvená na jednom mieste a je to problém, keď chce jazdiť aj iné vody. V roku 2015 som sa spojil s jedným Francúzom a s pomocou rodičov som na úver kúpil loď s tým, že som ju dal do programu, v ktorom sú lode kvázy na výmenu. Môžem ju kontrolovať, ale nie som na ňu viazaný a môžem ísť na loď do Mexika, do Thajska, na Seychely, do Karibiku, viem takto spoznať celý svet. Vyplatí sa to takto viac, pretože prenájom lodí nie je vôbec lacný.

 

Klientov musíš poznať alebo to môžu byť aj cudzí ľudia? Sú tam nejaké obmedzenia?

Limit v podstate nie je, dá sa ísť kamkoľvek na svete. Keď chcú ísť iba dvaja ľudia, bude tá dovolenka drahá. Ideálne dovolenka vychádza vtedy, keď je osem ľudí, hocikde sa dá spraviť dovolenka na asi 100 eur na deň. Dávam si pozor na to, akých ľudí dávam dokopy, preto sa s klientmi vždy snažím stretnúť vopred. Musia pasovať navzájom, budú spolu tráviť na lodi veľa času. Mám posádku z Karibiku spred dvoch rokov, ktorí sa pred plavbou nikdy nevideli a dnes sú z nich priatelia, stretávajú sa pravidelne aj mimo lode. Na lodi človek nemá kam utiecť, spoznáš tam naozajstného kamaráta. S niektorými priateľmi sa vidíme raz do mesiaca dve hodiny pri pive, ale keď ste spolu jeden týždeň, je to celkom iné.

Sú tieto dovolenky výhradne na lodi alebo navštevujete aj pevninu?

S jedným mladým kameramanom sme teraz začali produkovať aj videá, naposledy z Chorvátska, Karibiku a Seychel. Aj pomocou nich sa ukazujem, ako dovolenka vyzerá reálne. Sú tam aj vlny, aj dážď, aj nevoľnosť, aj vystúpenia na ostrovoch. Chcem ukázať, že vďaka plachetniciam a katamaránom môže človek vidieť a zažiť aj desaťkrát viac, ako na nejakej veľkej výletnej lodi.

Čo klientov láka na tom, že sú na lodi odrezaní od sveta?

Nepýtam sa ľudí, aká je ich motivácia. Ja im hovorím, čo môžu dostať, získajú nový pohľad na život. Možno si dokonca uvedomia, akí sú pominuteľní v tomto materiálnom svete. Keď vidím klientov, zdá sa mi, že sú šťastní. Vidia delfína, ktorý je už pre mňa bežný, prebudia sa v nich také emócie, ktoré vo svojom svete ani nepoznajú. V porovnaní s takou dovolenkou, kde ležia na hoteli, je to oveľa viac vnemov.

Klient musí absolvovať niečo ako kurz bezpečnosti?

Vždy dostanú inštruktáž o tom, čo sa bude robiť, aký je plán, ale vedia aj to, že sa veci môžu zmeniť podľa počasia. Kedysi som išiel tvrdohlavo podľa plánu, ale už som v tomto smere dospel a neženiem sa silou mocou na plány, ale pozerám sa na ľudí. Vnímam, čo sa im páči a keď majú radosť, tam ostanem dlhšie.

Kto viac dozrieva, ty ako kapitán alebo ty ako osobnosť?

Všetko spolu súvisí. Minulý rok som na lodi prvýkrát pocit, že „čo tu vlastne robím?“ Išiel som z Chorvátska do Grécka aj s posádkou, ktorá si platila za náročnejšiu skúsenosť. Opäť kúsok od Albánska som na Jadrane zažil najväčšie vlny v mojom živote, mali asi štyri metre. Posádka spala, ja som bol v noci hore na palube. Ono sa môže zdať, že riadiť loď nie je tak ťažké, ale kapitán vždy myslí aj na posádku, ako sa cítia, či sú v poriadku, v bezpečí, musí predvídať, hlava pracuje neustále, veľmi to vie vyčerpávať. A tomto momente z vlny za mnou vyskočili dva delfíny. Sám na palube o tretej v noci som vykríkol od návalu tej energie.

Rozhovor s Michalom Hrivňákom

Si na palube ako kapitán autorita?

Som hlavne kamarát, ale ľudia musia vedieť, kto je veliteľ. Kapitán musí byť aj psychológ, občas možno až psychiater (smiech). Môže sa stať, že vznikne konflikt aj medzi najlepšími kamarátmi a úlohou kapitána je situáciu upokojiť. Aj z tohto pohľadu sa kapitán vyvíja, na začiatočníkoch vidím chyby, ktoré som robil predtým ja. Držia všetko v hlave namiesto toho, aby to dôrazne povedali posádke. Všimol som si, že starší ľudia berú osobu kapitána oveľa vážnejšie. Asi čím je človek starší, tým viac rešpektuje profesionálnu autoritu. Stala sa mi taká vec, že mi raz po plavbe 60-roční klienti povedali, že dostali nový životný rozmer. Potom so mnou boli druhýkrát a tento rok idú opäť.

Myslíš si, že toto budeš robiť aj o 20 či 30 rokov?

Teraz mám 32, pred mesiacom som začal jazdiť na triede Finn, čo je jednoposádková trieda a jazdí sa aj na olympiáde. Kategória Masters sa jazdí od 40 rokov, potom Grand Masters sa od 50, Grand Grand Masters od 60, 70 a 80-roční jazdci sú Legends. Príde mi neskutočné, že je človek taký oddaný športu, že ho robí ešte aj v osemdesiatke. Myslím, že to prospieva fyzickej i psychickej kondícii. V určitom veku je to nesmierne dôležité dostať sa do situácie, kde sa musíš spoliehať sám na seba, určuje to ďalší vývoj človeka. Keď som mal deväť rokov, na majstrovstvách na Oravskej priehrade bol silný vietor a ja som sa s loďou prevrátil. Vtedy vznikne vzduchová bublina, mne sa ale zasekla noha a nevedel som odtiaľ vyplávať. Jachtári sú ale spolupatriční, vnímajú ľudí okolo seba, jeden z nich zoskočil a prevrátil mi loď naspäť. To sú veci, ktoré si zapamätám na celý život. Platí to aj na mori, že má človek pomáhať nezištne a ľudia sa tým skutočne riadia.

Takže žiadna nevraživosť počas pretekov?

Ja k tomu pričuchávam až teraz, ale nevraživosť určite nie. Začal robiť pre klientov aj to, že ich beriem na regatu na preteky. Nie preto, aby zažili pocit víťazstva, ale aby cítili tú atmosféru, keď v noci vypláva sto lodí. Niekedy je to intenzívnejšie, ako celá dovolenka.

Na poslednom preteku si ako dopadol?

Teraz som pretekal prvýkrát od detstva. Skočil som 55. z 57 účastníkov, ale aj keby som bol posledný, vôbec by mi to nevadilo. Vyhral Švéd, ktorý bol štvrtý na olympiáde a kamarát mi vravel, že tam štartujú ľudia, ktorí jazdia päť, desať rokov. Ale ambície mám, viem čo mám zlepšiť a idem do toho.

Z tvojho hľadiska sleduješ nárast záujmu o plavby na lodiach?

Neskutočne rastie počet kapitánov, každý chce byť kapitán a plaviť sa. Stačí si spraviť kapitánske skúšky a zdá sa mi, že sa miestami tie preukazy doslova rozdávajú. Ja som si dal za cieľ ukazovať teraz mladým ľuďom a rodičom malých detí, čo tento šport prináša je a prečo je dobrý. Nie je to môj hlavný biznis, ale skôr také prilákanie ľudí k jachtingu.

Platí, že čím viac ľudí, tým lepšie?

Mám priateľku, aktuálne už snúbenicu, ktorá ma veľmi podporuje. Asi potrebujeme niekoho, kto nás občas dokope k plneniu snov. Môj prvý sen bol vlastniť loď, ale spočiatku som si ju až tak veľmi neužil, pretože som ju nemal s kým zdieľať. Podstatne lepší pocit som mal teraz z pretekov, ako keď som bol prvýkrát sám na vlastnej lodi. To platí pre hocičo, že nech človek hocičo dosiahne, môže byť bohatý na majetok aj zážitky, chce sa o tieto skúsenosti podeliť. Keď človek zdieľa zážitky s niekým ďalším, má z toho dvakrát aj trikrát takú radosť. Zdieľanie zážitkov ľudí posúva vpred.

Tangreto je iba tvoja firma?

Áno, Tangreto bol aj názov mojej prvej lode. Snažím sa moje skúsenosti odovzdávať ďalej aj takýmto spôsobom, investujem svoje peniaze a čas na rozvoj jachtingu u nás. Teraz som bol jediný vystavovateľ v Inchebe, nepredával som nič, ale na ľuďoch som videl, že ich to zaujíma. Firma má privádzať ľudí k jachtingu, organizuje dovolenky a viem poradiť s tým, ako do lode investovať, zarobiť peniaze, ako sa v tomto svete pohybovať. Ďalej preplavujem lode z jednej destinácie do druhej, teda robím transfer v spolupráci s jednou spoločnosťou. Tento rok som sa rozhodol túto skúsenosť ponúknuť aj ďalším skipperom, aby naberali nové skúsenosti a boli za to aj zaplatení.

Aké budú najbližšie plavby pod vedením Michala Hrivnáka?

V posledný júnový týždeň vyskúšame s partiou ľudí výlet na troch-štyroch lodiach. Je to taká prvá lastovička väčších plavieb, ktoré by som chcel organizovať. V októbri plánujem takéto dve lode na Malorke. Každá destinácia ponúka niečo iné, čo sa týka zábavy, spoznávania, relaxu, gastronómii a ďalších veciach. Plaviť sa dá počas celého roka, záleží však od dopytu – platí, že čím viac ľudí, tým viac možností.

Rozhovor viedol: Erik Stríž /In drive magazín Slovak Lines
Fotografie: archív Michala Hrivnaka

Ak sa vám članok páčil, budeme radi, ked nám dáte lajk….a my vás navyše zaradíme do súťaže o šnorchlovací set:

Žrebujeme 09.06.2017

Fanúšikom Michala Hrivnaka sa môžete stať aj tu:

Mohlo by vás zaujímať:

Cestovanie Novinky outdoor Tlačová správa

Jesennou ponukou pre cyklistov a bajkerov konkuruje Česko európskym cyklo veľmociam

V Českej republike je asi štyridsať tisíc vyznačených cyklotrás s celkovou dĺžkou približne 8800 km a 55 bike alebo trail parkov, z ktorých zhruba tretina spĺňa požiadavky aj tej najnáročnejšej zahraničnej klientely. Ak k tomu prirátame mierny ráz českých pohorí a príjemné teploty, Česko konkuruje ako jesenná cyklistická destinácia aj takým cyklo veľmociam, ako je […]

Čítať ďalej
Architektúra Cestovanie Film Náš tip outdoor Umenie a kultúra

Hrady a zámky Plzeňského kraja

Prijmite video pozvánku na návštevu historických skvostov Plzeňského kraja, v Českej republike. Plzeňský kraj leží na juhozápade Čiech, v južnej časti bývalého Západočeského kraja. Na severozápade susedí s Karlovarským krajom, na severe má kratučký úsek spoločnéj hranice s Ústeckým krajom, na severovýchode hraničí so Stredočeským krajom, na juhovýchode s Juhočeským krajom. Najdlhší úsek spoločnej hranice […]

Čítať ďalej
Cestovanie outdoor

Posvätný Múr nárekov v Jeruzaleme

KRÁTKO O HISTÓRII Múru nárekov Chrámová hora bola okolo roku 70 zničená vojakmi rímskeho vojska. Do dnešnej doby sa z komplexu dochoval iba kúsok muriva. Nemáme dochované dôkazy, ktoré by nám viacej o vzhľade tejto stavby povedali viacej. S určitosťou môžeme povedať, že Múr nikdy nebol ozdobený kachličkami, pri ktorých by bol použitý staroveký leveling […]

Čítať ďalej