ONLINE MAGAZIN

Mincovňa v Denveri / blog od Lucii Maškovej /

Pred pár mesiacmi som pracovne navštívila Denver. I keď nie z vlastného presvedčenia mimo iného aj miestnu mincovňu, jednu zo šiestich v USA. Ako dieťa som síce pričuchla pri mojom ocovi k numizmatike, rôzne mince hoc neošúchané v plastových obaloch mi však ako dieťaťu neprišli dostatočne úžasné na hobby. Neinklinujem k nim vlastne doteraz, aj keď uznávam, že novodobé dizajny mincí aranžovaných v štýlových drevených krabiciach aj návšteva mincovne majú čosi doseba.

 

Prvý dojem – zdarma ale komplikované

Deťom do 7 rokov nie je vstup povolený. Bez dokladu s fotografiou je lístok neplatný. Pri neskorom príchode lístok prepadá. (Všetci musia byť pri vchode do ulice Cherokee 30 minút pred plánovanou túrou. Je to čas potrebný na prehliadku podobnú letiskovej. Ozbrojení strážnici skenujú bez pardónu všetko a všetkých. (Zakázané položky zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na: dámske kabelky, peňaženky, tašky, batohy a obaly, detské kočíky, potraviny, nápoje, tabakové výrobky, zapaľovače a zápalky, zbrane vrátane vreckových nožíkov a nožničiek ako aj osobných ochranných zariadení – napríklad spreju.)  Pred návštevou je dobré si overiť, či v ten deň bude mincovňa raziť mince, nakoľko rozvrh výroby mincí sa líší a mince sa počas prehliadky nemusia vyrábať.

… Privstala som si, pretože mi bolo prízvukované ísť čo najskôr pre obmedzený počet voľných vstupeniek rozdávaných systémom „kto prv príde, ten prv melie“ a  zanietenci tam bývajú aj od 4:30 ráno. Denne je prehliadok iba šesť. Lístky možno vystáť od pondelka do štvrtka od 7:00 hod s výnimkou federálnych sviatkov. Sú určené len na jednodňovú prehliadku a na presnú hodinu. Na osobu dostanete maximálne 5 kusov. Stratené vstupenky sú neprenosné a nemožno ich nahradiť.

115 ročná fasáda budov mincovne v Denveri je navrhnutá v štýle talianskej gotickej renesancie podľa modelu Palazzo Medici Riccardi. Budova má akoby niekoľko vstupov. S úľavou ziťujem, že na žiadnom nevisí správa o prípadnom zrušení prehliadok bez predchádzajúceho upozornenia. Pri Gift Shop-ee na ulici Cherokee Street medzi West Colfax Avenue a West 14th Avenue som sa teda o 6:01 skromne zaradila do „šóry” pod poradovým číslom 5, kedže prvá pani skutočne prišla o 5:00 ráno. Zahĺbenej do vlastného mobilu sa mi prihovorila komunikatívna pani Číslo 6: „Dobré ráno. Odkiaľ máte ten super obal na mobil? Apropo slečna, s tými taškami Vás dnu nevpustia. Môžete mať so sebou iba taštičku veľkosti dlane a počula som, že sa to prísne musí dodržať.” Obal sme vygooglili a ja som jej slušne vysvetlila, že igelitky zlikvidujem akonáhle zjem raňajky a dočítam noviny. Do debaty sa však veľmi presvedčivo pridali Číslo 1 a 2, že moja kabelka hoc len o veľkosti dvoch dlaní miesto jednej, nespĺňa rozmery a nech si ju radšej idem odložiť do úschovne v neďalekom hoteli, pretože z bezpečnostných dôvodov mincovňa vlastnú úschovňu nemá. Vyplašili ma dosť na to, že som to neriskla a celou cestou do hotela som si popod nos šomrala, že byť tak na Slovensku, problém by to isto nebol. Našťastie je centrum Denveru malé a do 20 minút som bola späť.

 

Druhý dojem – nariadenia treba dodržiavať

Skupina musí byť homogénna. Preto sa poslušne čakáme, kým je každý dôsledne skontrolovaný. V miestnosti sú veľmi zaujímavé exponáty, až si prajem, aby sa s tým skenom neponáhľali. S mobilom som si v „predsieni“ odfotila tri artefakty. Sprievodca ma slušne upozornil na ceduľku o zákaze fotenia a nutnosti mobilné telefóny vypnúť pred vstupom do budovy, ktorú som prehliadla. Do výrobnej časti samotnej mincovne sme zatiaľ nevstúpili a tak som neodolala a spravila ešte jednu fotku. Po jeho karhajúcom pohľade som to definitívne vzdala. Ruku na srdce… V ére mobilov koho by napadlo zobrať si papier a pero na zápisky?

 

Tretí dojem – pretlak informácií a málo času

V škole nás učili o civilizáciách, ktoré si po stáročia uctievali a vyhľadávali niektoré z najcennejších pokladov zeme, ako sú perly, nefrit, koraly, slonovina, lapis lazuli, onyx a kryštály. Hoci nie sú tak cenné ako zlato alebo striebro, boli vyhľadávané pre svoju krásu, unikátnosť a rituálnu hodnotu. Slúžili na šperky, zdobenie zbraní či posväcovanie rituálnych predmetov. Spoločnosť v priebehu storočí používala rôzne platidlá za tovary a služby, v ideálnom prípade prenosné, trvanlivé, deliteľné na výdavky a ťažko falšovateľné. V denverskej mincovni nájdete vo vitrínach všetko. Od exponátov škrupín, kamienkov, kovov a ich odliatkov, zbrane, čaj, korenie, kly, zuby, tabak, pigmenty ako farbivá a perie, bizoniu kožu, od sklených aj rúrkovitých korálkov, mosadzných drôtov, pištoľových krúžkov, zubných mušiel, abalónového disku, náhrdelníka z Novej Guiney z očných zubov psov, lastúrového prsteňa lešteného žraločou kožou, cez masajský železný oštep, mosadznú misu rúrkovitého tvaru zo západnej Afriky, aztécke medené „sekery“, bobrí klobúk (módna potreba takmer 400 rokov výlučne vyrábaná z podsady) až po ručne tkanú peruánsku peňaženku, penaženku pokrytú mäkkýšmi, či malý korálkový vrecúšok, alebo peňaženky z obdobia POP-u v tvare banánu, sušienky Oreo a horúcich pier ale aj obojstranná peňaženku z bravčovej kože v tvare prasaťa.

Predmety sú prehľadne tématicky zadelené. Z kategórie centov ma osobne upútali pôvodný strieborný cent pochádzajúci z Ríma, nazývaný  „denarius“ z 2. storočia zobrazujúci Faustinu III, manželku rímskeho cisára Marka Aurelia ale aj Fugio Cent (1787) o ktorom sa povráva, že bol navrhnutý Benjamínom Franklinom tak, aby niesol symboliku 13 kolónií v nápise „sme jeden“. Latinské slovo „Fugio“ v kombinácii so slnečným časom znamená „čas letí“ a slová „starajte sa o seba“ v tomto období odkazovali na cnosť starostlivosti.

Vystavený je tu prvý americký dvojcent (1864) s mottom: „V Boha dúfame“, ale aj zachovaný americký cent z roku 1800, ktorého rarita spočíva v jeho samotnej existencii nakoľko kedysi bolo legálne centy taviť na získanie surovej medi. Taktiež sa tu nachádza osem reprezentačných mincí z americkej civilnej vojny. (Občianska vojna spôsobila nedostatok mincí a mnohé súkromné ​​spoločnosti si tlačili vlastné mince. Odhaduje sa, že ich bolo 50 miliónov. Kedysi známe ako Copperheads dnes „Tokeny občianskej vojny“ existujú v 10 000 druhoch.)

Prezrieť si môžete železnú mincu Kissy používanú po stáročia v kmeni afrického Kissi, jednocentovku Abrahama Lincolna s 3D efektom, či americký nikel najprv razený v nominálnej hodnote päť centov v roku 1866. (Nikláky kedysi považované za „veľké peniaze“ / „Veľký americký nikel“ razili iba Spojené štáty a Kanada. Na americkej hranici mohol byť nikel dennou mzdou.) Zaujímavé boli aj drevené nikláky vyrobené počas Veľkej hospodárskej krízy (neboli zákonným platidlom, ale boli používané na propagačné akcie alebo ako suveníry) či držiak mincí pre „Liberty Head Nickel“ z roku 1913, ktorých existuje na svete už len päť a každá sa hodnotí na 300 000 dolárov.

Kongres prijal strieborný dolár ako prvú štandardnú americkú peňažnú jednotku v roku 1785 a prvý strieborný dolár bol vyrazený v roku 1794. (Apropo v Československu bolo striebro objavené už v roku 1516.) V histórii USA bolo osem druhov strieborných dolárov. Obchodovateľný/obchodný dolár razený prvýkrát v roku 1874 na použitie v Ázii a je jedinou americkou mincou, ktorá má byť stiahnutá ako zákonné platidlo.

V tejto sekcii môžete zhliadnuť jedlé kandizované mandle z Francúzska pokryté skutočným striebrom, alebo fotografiu striebornej kráľovnej. Jedná sa o 5,48m vysokú sochu z jediného 835 kilového nugetu z roku 1892, ktorú odcudzil neznámy páchateľ a napriek vypísanej odmene vo výške 5 000 dolárov mestom Aspen sa nikdy nenašla.

 

Štvrý dojem – nestíham evidovať všetky fakty

  • Zlato bolo prvýkrát v štáte Colorado objavené na rieke Platte v blízkosti mesta Denver v roku 1858. Zlatá horúčka na seba nenechala dlho čakať a o 14 mesiacov Kongres schválil mincovňu, ktorá započala svoju existenciu v roku 1863. Jej budova, pôvodne súkromná stavba patriacia mincovni Clark, Gruber & Company, bola za sumu 25 000 dolárov odkúpená štátom a v roku 1904 sa stala pobočkou mincovne USA. V tom čase sa tu žiadne mince nerazili. Šlo o skúšobňu vykupujúcu zlato od baníkov, ktoré bolo následne prepravované na východ na výrobu mincí. Budova je v národnom a Denverskom registri historických miest a mincovňa je momentálne jedinou najstaršou kontinuálne vyrábajúcou mincovňou USA.
  • Od roku 1881 Colorado bolo najväčším producentom striebra v krajine.
  • februára 1906 mincovňa Denver vyrazila svoju prvú mincu. Počas tohto roku sa tu vyrobilo 2,13 milióna zlatých a strieborných mincí v hodnote 17,9 milióna dolárov. V roku 2014 mincovňa vyrobila viac ako 13 miliárd mincí a objem výroby úmerne stúpa s narastajúcim počtom obyvateľstva.
  • Denverská mincovňa je jednou z najväčších mincovní na svete. Na objednávku Federálneho rezervného systému Denver vyrazí viac ako polovicu všetkých amerických centov, niklov, štvrťdolárov, poldolárov a jednodolárov, pričom póldolár a jednodolár sú určené na numizmatický predaj, nie do obehu. Poznávacím znamením je na nich razené písmeno D ako Denver.

V minulosti Spojené štáty razili mince pre viac ako 40 národov. Denverská mincovňa razila mince pre 17 štátov počnúc Mexikom v roku 1907 a končiac s Panamou, Filipínami, Hondurasom a Libériou v roku 1975. Mnoho cudzích mincí sa v nej razilo pred a tesne po druhej svetovej vojne.

  • Samotná výroba – Raznice sa vyrábajú v Denveri, kým umelecké dizajny mincí navrhujú medailoví rytci z Philadelphie. Pretože centy tvoria viac ako 60% produkcie, je nákladovo efektívnejšie kúpiť ich nerazené od súkromného dodávateľa z Tennessee. Od niklu cez dolárové mince sa polotovary vyrábajú v Denverskej mincovni z veľkých kovových kotúčov vážiacich takmer 4 536 kg o veľkosti piatich futbalových ihrísk. Odpadový a zvyšný materiál z ich výroby sa recykluje v Illinois a Iowa. Aby boli nerazené (čisté) mince mäkšie a ľahšie raziteľné, ohrievajú sa v žíhacej peci pri 926 °C. Po následnom umytí, leštení a sušení sa v poslednom kroku pridá na obidve strany mince „zvýšený okraj“, ktorý je o 0,0254 mm vyšší ako povrch mince. Ten zabezpečí stohovateľnosť mincí a pomáha ochrániť ich dizajn pred opotrebovaním. Polotovary sa automaticky privádzajú do dávkovacích lisov. Každý lis môže raziť 750 mincí za minútu, teda asi 12,5 mince za sekundu. Za kvalitu mincí zodpovedá náhodná kontrola operátorov výroby na každom stroji každých 10 až 15 minút. Hotové mince sa počítajú a balia do vriec. Jedno vrece pojme aj 500 000 mincí a váži okolo 1 360 kg. Mince sa posielajú do Federálnej rezervnej banky odkiaľ sú distribuované do komerčných bánk.

Túra trvala 45 minút a skončila v predsieňovej budove mincovne s troma freskami z roku 1906 od maliara Vincenta Aderente zobrazujúcimi tri zložky zhotovovania mincí koncom 19. a začiatkom 20. storočia – obchod, baníctvo a výrobu. Dojem na mne zanechal aj s mincami tématicky nesúvisiaci, mierne predimenzovaný, luster s nástenným osvetlením v štýle Tiffany.

Čo je Lincoln Penny, Machine Gun Nest, akú výplatu dostávali rímski vojaci, ako Orville Harrington z mincovne ukradol zlato v hodnote 6,5 milióna dolárov, alebo ako sa dá platiť na ostrove Yap s peňažnými kruhmi o priemere 3,66 metra Vás nechám vypočuť si osobne, keď zavítate do Denveru, hlavného mesta štátu Colorado.

Lucia Mašková

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať:

Cestovanie Príroda Radíme Vám

Chorvátske turistické združenie spustilo novú zimnú kampaň „Chorvátsko – zimná ríša divov“

Chorvátske turistické združenie spustilo novú zimnú propagačnú kampaň „Chorvátsko – zimná ríša divov“, ktorá pobeží do 10. januára naprieč kľúčovými trhmi, teda trhmi Nemecka, Slovinska, Rakúska, Poľska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Talianska, Holandska, Francúzska, Veľkej Británia, Belgicka, Švédska a Nórska. Kampaň pobeží na sociálnych sieťach vrátane Facebooku, Instagramu, Twitteru, TikToku a Pinterestu s použitím značiek […]

Čítať ďalej
Architektúra Cestovanie Health outdoor Príroda Radíme Vám Zdravie

Voda a čerstvý vzduch – jedinečná ordinácia v Jesnníkoch

Redakcia In Drive magazínu sa pred časom vybrala do regiónu, ktorý preslávil zakladateľ prvých vodoliečebných kúpeľov na svete, Vincenz Priessnitz. Po príjemnej a bezproblémovej ceste od  Bratislavy, smerom na Brno, Olomouc a Šumperk sa dostanete do obce Jeseník, ktorá je len 300 kilometrov vzdialená od Bratislavy. Nad obcou Jeseník sa v pôvodne malej osade Gräfenberg […]

Čítať ďalej
Architektúra Automobily Cestovanie Lines Novinky

Fakty o novej autobusovej stanici Nivy

Nová autobusová stanica Nivy Rozloha autobusovej stanice 30315m2 (z toho čakáreň 2945m2, priestor nástupísk a výstupísk 4788m2 a dopravný priestor 22582m2). Prevádzková doba 24/7, pričom v čase mimo otváracích hodín Nivy centra je k dispozícii vchod pri Nivy Tower. Denná kapacita stanice: očakávaná: 9500 cestujúcich (nástup aj výstup, 6700 prímestská / 1000 diaľková / 1800 medzinárodná doprava), 1100 spojov […]

Čítať ďalej