Po rokoch chátrania je Zelená žaba opäť krásna, čo sa nepodarilo mnohým dobrým stavbám z minulého storočia, ktoré prešli rekonštrukciou.
Je rok 1998 a ja sa ako prvák na Fakulte architektúry len potulujem po škole a ešte netuším, aké dobrodružstvá mi povolanie architekta prinesie. Hlavným kritériom pri posudzovaní architektonických diel je pre mňa kategória „páči – nepáči“, neviem nič o pozadí domov, ako a prečo vznikli, o kontexte, o ich väzbách na históriu alebo o ich prínose.
Netuším, že okrem mnohých iných štýlov, foriem, období a prúdov budem raz milovať medzivojnovú architektúru, že niečo „prvorepublikové“ bude pre mňa synonymom kvality a dôvodom záujmu. Neviem, že sám raz budem bývať v dome z tohto pre výstavbu takého kvalitného obdobia.
Z toho času sa mi však jasne vynára spomienka z kategórie „páči“ – niekde som zahliadol staré fotky kúpaliska s prívlastkom „legendárne“ a niečo ma na tej stavbe fascinovalo. Možno to bola jemne zakrivená línia hmoty prezliekacích kabínok, možno skvelé terasy zasadené v lese a možno bazén s výhľadom do doliny. Skôr však verím, že ma vtedy zaujali ľudia – elegantne príznační pre to obdobie, usmiati a dobre naladení. Tesne pri bazéne stojí pán v obleku. Kto dnes chodí takto nahodený na kúpalisko?
Priveľa ticha
Je rok 2012 a ja sa predieram strmým svahom lesnou húštinou. Kamarát architekt – „ten, čo sa vyzná“, nám posunul informáciu o diere v plote a my napriek únave z oslavy z predchádzajúceho večera poctivo stúpame nahor. Som štyri roky po škole a na Žabu sa teším. Viem, kto je architekt Fuchs, a viem, prečo je toto kúpalisko legendárne.
Termálne kúpalisko Zelená žaba čakajúce na rekonštrukciu. Kúpalisko vytesané v skale malo vodu s teplotou 29 stupňov Celzia.
Ide o údajne najvyššie položené termálne kúpalisko v strednej Európe a je národnou kultúrnou pamiatkou.
Je dielom brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa.
Po 65 rokoch nepretržitej prevádzky museli kúpalisko v roku 2001 z nevyhovujúcich prevádzkových dôvodov zatvoriť. Foto – TASR
Preskočíme dierou v plote a stojíme na terase kúpaliska, v ktorom sa už 8 rokov nikto nekúpe. Prvorepubliková nostalgia je preč, obklopuje nás len tvrdá realita mŕtveho domu, v strede prázdneho bazéna rastie strom.
Pocit, ku ktorému nepotrebujeme elegantných ľudí, plný bazén, či bazénový vysávač, čo si robí svoju prácu v šere končiaceho dňa, je však stále prítomný. Fuchs mal pravdu, keď presvedčil kúpeľného riaditeľa Topinku, aby umiestnil kúpalisko na strmé, ale presvetlené južné svahy. Ten pocit „nad mestom“ tu stále je, a aj keď je už výhľad zarastený dospelými stromami, pocit príjemného odlúčenia z mesta stále pretrváva, ba je ešte silnejší. Prezliekacie kabínky stále tvoria jasnú líniu, ktorá kúpalisko usádza do svahu, terasy stále visia nad tým všetkým a tvoria skvelé miesto na oddych s dobrým výhľadom.
Akurát je všade pusto a ticha je priveľa. Potrebuje aj skvelá architektúra ľudí? Áno, určite áno…
Staré fotky ožili
Je rok 2015 a ja ležím v bazéne na nedávno zrekonštruovanej a znovuotvorenej Zelenej žabe. Obdivujem dokonalé tvary budovy kúpaliska a opäť dávam za pravdu všetkým tým, ktorí písali, prednášali, diskutovali a vychvaľovali, akým spôsobom je Žaba prirodzene zasadená do krajiny. Prekvapila ma znovuobjavená farebnosť tejto stavby – červené stĺpy, žlté vstupy do prezliekacích kabínok, modré betónové zábradlie schodísk. A k tomu rôzne štruktúry omietky a drevené rámy okien. Oceňujem betónovú dlažbu aj s delením, ktorá spolu s kópiou pôvodných terazzových dlaždíc vôbec nevyzerá luxusne nablýskane, naopak – vytvára dojem príjemnej familiárnosti a uvoľnenosti, dve vlastnosti, ktoré novým interiérom a exteriérom tak často chýbajú.
A tak si ležím a opäť sa oddávam, tak ako kedysi, kategórii „páči – nepáči“. V teplej vode sa mi nechce rozmýšľať nad tým, ako táto spočiatku veľmi diskutovaná rekonštrukcia vlastne dopadla. Hoci si nesmierne vážim každého pamiatkara, ktorý bojuje za, pre laika často nepochopiteľný, detail. Tu neriešim, či sú pamiatkari spokojní, a ani to, či investor neminul priveľa peňazí. Netrápi ma, že niekde sa za pôvodnou figúrou objektu schováva tepelná izolácia, a neuvažujem, či odtieň farby na stĺpoch je ten správny, neprekáža mi ani to, že namiesto veľkého kompaktného bazéna je tu dnes mnohými vodnými atrakciami členený „nerezový“.
Je skvelé, že staré fotky ožili. Budovy, ktoré sa nemenia, alebo také, ktoré sa dajú zrekonštruovať do pôvodnej podoby, sú u nás na Slovensku vzácne. Veľa z nich podľahlo lacným a zlým rekonštrukciám počas socializmu, ďalšie zmizli počas divokých 90. rokov, keď sa automaticky vymieňalo všetko, čo bolo len trochu staré a spojené s minulým režimom, časové súvislosti neboli podstatné.
Ležím si tam a na chvíľu sa mi zdá, že pri bazéne sa prechádza pán v obleku.
Informačné centrum
Text: Matúš Vallo, text pôvodne vyšiel v Denníku N
Fotografie: archív kúpaliska Zelená Žaba, SAV, teplice.sk
Pozrite si galériu fotografií obnoveného a zrekonštruovaného kúpaliska Zelená žaba
Fotografia na titulke:
Kúpalisko Zelená žaba, Bohuslav Fuchs 1935 – 37. Foto – SAV
