Je pre mňa absolútna zbytočnosť voziť sa vlastným automobilom, hovorí Dominik Hrbatý.
Jedného z našich najúspešnejších tenistov môžete takmer pravidelne stretnúť aj v autobusoch Slovak Lines, najmä na trase Bratislava – viedenské letisko. Čerstvý členSiene slávy slovenského tenisu a daviscupový kapitán slovenského tímu sa s nami porozprával,a nielen o cestovaní…
Stali ste sa novým kapitánom daviscupového tímu. Čo to pre vás znamená?
Tenis je niečo, čo ma veľmi baví a čo je pre mňa najdôležitejšie, toto je návrat k slovenskému tenisu a reprezentácií.
Ako vyzerá momentálne váš typický deň?
Typický deň sa tiež odohráva okolo tenisu, ale snažím sa venovať aj rodine. Doobedie sa točí okolo tenisu, poobede sa venujeme s rodinou rôznim aktivitám, či už tenis, poprípade golf a večer sa pripravujeme do školy na druhý deň. Takto mám vyplnené celodenné povinnosti.
Takže ste sa vrátili k školským aktivitám a s dcérou sa učíte?
Ešte nie sme na takej úrovni, aby som sa aj ja popri tom niečo učil, ale toto obdobie určite príde keď bude malá staršia. Veľa vecí človek zabudne. Ale aj teraz je pre mňa veľmi príjemné učiť sa s dcérkou a mnohokrát sa pri tom pekne zabavíme.
A nejaký rituál, návyk z aktívnej kariéry ešte dodržiavate?
Príliš nie. Je pravda, že chcem aspoň niečo pre svoje telo robiť, ale nedá sa to vždy. Voľné chvíle sa snažím tráviť s rodinou a s našou malou. Je to úplne iný život ako u profesionálneho športovca, ktorý sa absolútne odlišuje od životu bežného človeka.
Preto aj mnoho športovcov má problém sa zaradiť do bežného života po skončení aktívnej kariéry, je to pre nich úplne niečo nové. Tenis zasahuje aj do vášho voľného života. Počas aktívnej kariéry sa museli ľudia podriaďovať mne, teraz sa musím ja mojej rodine. Zmenia sa vám životné priority.
Aký iný šport sa vám páči? Sledujete nejaký konkrétny?
Som taký športový „všežravec“ a pozerám viac menej všetky športy, či už hokej, futbal, cyklistiku, lyžovanie, basketbal. Veľmi sa teším, keď môžem ísť osobne na niektorý zápas, ale veľmi rád si ho pozriem aj doma, keď sa nájde vhodná chvíľa.
Čo by ste odporučili mladým tenistom, ktorý začínajú svoju kariéru, na čo by sa mali zamerať respektíve akým chybám by sa mali vyvarovať?
Ak sa rozprávame o 10 až 14-ročných tenistoch, základom je najmä dobrá technika, od ktorej sa všetko odvíja. Práve nesprávna technika môže byť limitujúcim faktorom v juniorskej alebo dospelej lige, ktorý môže rozhodovať o výhrach respektíve prehrách. Veľmi veľa záleží od toho, akým spôsobom sú mladí vedení a mali by mať možnosť sa vo svojej technike rozvíjať aj neskôr, teda počas celej kariéry.
Ak by nejaký rodič chcel dať svoje dieťa na tenis s víziou, že by sa z neho mal stať profesionálny športovec, v akom veku by tak mal spraviť?
Nikdy sa nevie, či dieťa má, alebo nemá vlohy na to, aby sa stalo profesionálnym tenistom – malo by to byť najmä o tom, že pestujete v dieťati pozitívny vzťah k pohybovej aktivite a športovým disciplínam. Kvalita života je neporovnateľne lepšia, ak sa človek venuje športu. Najväčšiu šancu stať sa profesionálnym športovcom však majú deti, ktoré so športom začnú najneskôr do 6. roku života.
Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa venovali nejakému inému povolaniu, ktoré by nesúviselo so športom? Ak áno, akému konkrétne?
Áno, viem. Chcel by som v živote vyskúšať rozličné veci, no neviem si tak celkom predstaviť, že by som sedel dennodenne za počítačom. Viem si však predstaviť, že by to sčasti súviselo aj s prácou na počítači. Konkrétne ťažko povedať, asi najskôr zamestnania, ktoré by ma nedržali neustále za stolom. Možno práca manažéra, ktorý behá po stretnutiach, robí v teréne a realizuje projekty.
Akú máte školu?
Mám skončené gymnázium. Nemal som čas sa venovať viac škole kvôli tenisu. Zaberal mi z 24 hodín denne asi 16, takže som nemal vôbec čas rozmýšľať nad niečím iným alebo investovať energiu do niečoho iného.
Viackrát sme Vás stretli v našom autobuse na linke Bratislava – Viedeň. Cestujete ním často?
Váš spoj využívam pravidelne, keď niekam letím, takže hlavne na letisko Schwechat. Ide pre mňa o najpohodlnejší spôsob dopravy. Aj pre to som bol rád, keď sme sa dohodli na spolupráci so Slovak Lines, ako slovenským dopravcom.
Spoluprácu sme posunuli ďalej o pomoc škole na ktorej som vyrastal. Je vždy veľmi príjemné, keď sa podarí pomôcť dobrej veci. V tomto prípade spolupráca slovenského dopravcu a slovenského športovca pomáha deťom na základnej škole Novohradská.
Aký máte celkovo vzťah k verejnej doprave?
Pochodil som veľkú časť sveta a verejná doprava – vlaky, autobusy, alebo metrá – patria k tomu. Cestovanie tenistu nie je vždy o VIP aute. Človek sa musí veľakrát sám dopraviť na požadované miesto, preto je cestovanie súčasťou môjho povolania.
Samozrejme, snažím sa vybrať si bezpečných dopravcov, ktorí poskytujú komfort. Na požadované miesto sa musím dopraviť zrelaxovaný a nie ubitý. Držím sa preto zásady cestovať kvalitne a komfortne. Pochodil som prakticky celý svet, a tak viem porovnávať.
Máte teda pozitívne skúsenosti s verejnou dopravou. Odporučili by ste ju aj ostatným? Veľa ľudí žiaľ radšej sadne do svojho osobného automobilu.
Jednoznačne. Je to iba o tom odbremeniť sa od predstavy, že všade musíte ísť svojím autom, a to za každú cenu. Sám som nebol výnimkou, zvykol som aj na letisko chodiť svojím autom. Teraz tie autobusy napríklad do Viedne chodia pravidelne každý deň, každú hodinu a je absolútna zbytočnosť voziť sa vlastným automobilom.
Navyše, autobusy už poskytujú veľmi vysoký štandard a komfort. Surfujete na internete, čítate si noviny a za nepatrnú chvíľu ste na letisku, ani sami neviete ako. Navyše autobus stojí priamo pri letiskovom termináli a vy máte možnosť namiesto sústredenia sa na premávku radšej si vyložiť nohy a relaxovať.
Ako vnímate dizajn našich autobusov na linke Bratislava – Viedeň?
Je to také milé oživenie, páči sa mi to. Vo svete to bežne vidieť, no u nás je to niečo nové nielen pre cestujúcich, ale aj pre ľudí, ktorí idú okolo.
Navyše ste známy aj tým, že ste sa nevyhýbal reprezentácii Slovenska. Asi máte aj silnejšie vyvinuté cítenie pre Slovensko.
Rád som hrával doma na Slovensku. Je to predsa zábava pre ľudí, ktorí sa na vás chodia pozerať. Chcel som ukázať rodine a kamarátom, ako som sa v tenise posunul, čo som sa naučil, zároveň som ich chcel zabaviť. Tenis je pre ľudí, preto veľmi rád hrám na Slovensku. Pred prázdnou tribúnou to nemá také čaro ako doma.
Keď sa ešte vrátime k tým osobnostiam na autobusoch. Potešilo by Vás, keby niekedy v budúcnosti niesol autobus Vašu podobizeň?
Určite, bolo by to bolo pekné a zaujímavé mať takúto spomienku, ktorú by som si bezpochyby zvečnil vo forme fotografie. Nejde však iba o tú podobizeň, ale o tú správu za tým. Ten kompliment, tá pocta, ktorá sa vám dostala za niečo pozitívne, čo ste spravili.
Ako tenista ste precestovali celý svet, aj teraz ešte cestujete, no máte možnosť si vybrať vaše destinácie už sám. Kam najradšej cestujete?
Snažím sa vidieť čo najviac zo sveta, mať stále nové zážitky a spomienky. Nemám obľúbenú vysnenú destináciu, vždy sú to iné, zaujímavé miesta.
Mnoho ľudí Vás pozná z televízie, časopisov, odvšadiaľ. Oslovujú Vás často? Napríklad v autobuse?
Stalo, áno. Príde mi to veľmi milé a nikdy sa tomu nebránim, nakoľko sú potom spokojnejší, šťastnejší a veľmi rád urobím niekomu radosť.
Ak Vás niekto na ulici osloví, na čo sa Vás najčastejšie pýtajú?
Poprosia o spoločnú fotku alebo majú záujem o podpis.
Ak by ste mali možnosť na Slovensku niečo zlepšiť, čo by to bolo?
To je ťažká otázka, ale myslím si, že efektívnosť, a to vo všetkých sférach od verejných financií až po investície, ako napríklad stavebníctvo. Vždy je to o ľuďoch a ich záujmoch. Chcel by som, aby sa nebrali do úvahy len osobné záujmy jednotlivcov, ale záujmy nás všetkých. 5-miliónová krajina sa vie predsa oveľa rýchlejšie posunúť ako 150- alebo 300-miliónová.
Dá sa teda povedať, že ste hrdý Slovák?
Určite. Som pyšný a hrdý, napriek tomu, že to tu nie je vždy perfektné. Vždy sem rád prídem, lebo sem patrím. Je to môj domov a vždy to tak bude.
Aký máte vzťah k Rakúsku, vzhľadom na Vami využívaný spoj Bratislava – Viedeň?
Ako ku každej krajine, cez ktorú cestujem alebo do ktorej chodím. Rakúsko sa mi ale páči, vždy som hovoril, že v prípade nutného vysťahovania zo Slovenska by som išiel bývať do Rakúska alebo Česka. Krajina má veľa prírodných krás a často ju využívame či už za účelom tranzitu alebo nákupov.
Máme vianočné obdobie. Navštevujete vianočné trhy?
Áno, ale málo. Určite sa pôjdeme pozrieť aj tento rok. Keď bude voľnejší víkend vybehneme na malinovku, cigánsku a horúci čaj.
A čo vianočné trhy vo Viedni alebo na Schloss Hofe?
Najprv chceme vidieť trhy tu v Bratislave. To je základ. Ak sa nám bude páčiť a budeme mať čas, pôjdeme sa pozrieť aj ďalej.
Išli by ste na ne verejnou dopravou, alebo skôr svojim autom?
Určite najskôr verejnou dopravou. Aj na letisko chodím radšej autobusom, je to veľmi pohodlné. Aj do Viedne či Schloss Hofu je príjemnejšie ísť autobusom, keďže človek nemá starosti a keď si to dobre naplánuje, je to naozaj pohoda.
Dominik Hrbatý a Peter Sádovský, generálny riaditeľ Slovak Lines
