Miroslav “Mirec” Sukaný je známy slovenský inštruktor raftingu, cestovateľ, zaujímavá športová persóna. Pri sledovaní úžasných videí na internete by si to s ním nepochybne každý rád vymenil, ale to iba ľudia netušia, koľko driny, úsilia a profesionality sa za tými krásnymi zábermi skrýva. Mirec dáva možnosť okúsiť slovenské vody a tiež exotické krajiny na rafte aj bežným ľuďom, ktorých vedie po viac či menej náročných expedíciách a niekoľkodňových výletoch od Slovinska po Nový Zéland. Mireca sme sa pýtali na jeho prácu, začiatky, klientov a expedície, o ktorých ste sa mohli v roku 2014 dočítať aj v našom magazíne.
Západ slnka na Níle
Je tvoja práca aj po rokoch dreamjob?
Ja to stále vnímam ako dreamjob, pretože rafting na prírodných riekach je zaujímavý mnohými vecami. Stačí, aby sa výška hladiny rieky zmenila o päť desať centimetrov a voda je celkom iná. Neopakuje sa to, aj ľudia sa menia, voda je odlišná, nastávajú nové situácie, takže dreamjob to stále je.
Rafting a kajaking robíš už od detstva, ako sa k tomu dostane mladý človek?
Ja som mal šťastie, že som vyrastal v Čunove, kde nám otvorili priehradu. My sme predtým ani netušili, čo je to divoká voda, postavili nám to pod oknami a než to napustili, jazdievali sme tam ako deti na bicykloch ako na U-rampe. Postupne a zo zvedavosti sme sa potom k tomu priblížili, až sme to napokon začali robiť aj pretekársky.
Keď si robil rafting tak skoro, musel si byť fyzicky zdatnejšie dieťa.
Ani nie, tento šport dokáže robiť prakticky každý, takže nejaká špeciálna príprava tam nebola ani u mňa.
Uganda – Biely Níl
Mohol by som začať s raftingom aj ako tridsaťročný, prípadne neskôr? Sú to veľké investície, keď zatiaľ nič nemám nakúpené?
Určite môžeš začať, ale otázka je, či to chceš robiť rekreačne alebo profesionálne.
Dajme tomu rekreačne, čas od času.
V prvom rade človek potrebuje na rafting tri veci: prilba, vesta a pádlo. Všetko ostatné je výhodou, ale nie je to nevyhnutné, s touto trojicou sa dá ísť asi na každú vodu. Ostatné veci ako neoprény, rukavice, to spočiatku nie je nevyhnutné. A potom, samozrejme, je podstatné vybrať si kam chce ísť člnkovať, raftovať – či už to bude Čuňovo, Váh, Hron, prípadne zahraničie.
Uganda – bufetový stánok
Dajú sa kajaky a rafty na Slovensku prenajať?
Určite, sú tu požičovne a jednu z nich máme aj my, v nich sa dá požičať čokoľvek. Niektoré veci sú dokonca vskutku lacné, nemusí teda kupovať nové veci.
Nie sú to teda investície na úrovni tisícov eur…
Určite nie, všetko je dnes dostupné aj pre celkom normálneho človeka.
Aké sú najpopulárnejšie miesta pre splavy u nás a v okolí?
V zahraničí sú to Slovinsko a Bosna a Hercegovina, tie sú najčastejšie, jazdíme však celý svet. U nás sú umelé kanály v Čunove a v Liptovskom Mikuláši, potom rieka Belá v Tatrách, ktorá je splaviteľná iba tri týždne v roku, ďalej Váh, Hron, Dunaj sú charakterizované ako splavy a jazdia sa počas celého roka. A keď chceme jazdiť divokú vodu, ideme tam, kde je práve v tom čase, teda zo zahraničia spomínané Bosna a Slovinsko, Rakúsko, Čierna Hora a cez zimu sa chodí na expedície do Nepálu, na Nový Zéland, Afrika, Kostarika, Uganda a ďalšie destinácie, kde je voda na rafting.
Leto na rieke Soča v Slovinsku
To znie veľmi dobre, preferuješ niektorú z nich?
Nový Zéland, určite.
Novy Zéland
Prečo? Je najťažší, najpestrejší?
Je tam všetko, od najľahšej po najťažšiu vodu, príroda, ľudia, skutočne všetko. Čo sa týka Európy, tu určite Bosna a Hercegovina. Máme takú trojicu Chorvátsko, Bosna a Čierna Hora a hovorím, že keď sa niekomu sa páčilo v Slovinsku, tak Bosna je ešte trikrát krajšia.
Na expedíciách vraj nie sú hotely, elektrina, videl som táboráky, je to tak vždy?
Nie, závisí od toho, kam sa ide a druhu expedície. Dôvody expedície môžu byť rôzne, napríklad najzaujímavejšia a podľa mňa najlepšia je Nepál. Ideme týždeň v džungli, zoberieme celú batožinu do raftu, kde sa priviaže a tu nie je žiadny televízor, kúpelňa, internet, ani civilizácia. Je to iba príroda a divoká voda… paráda.
Klienti sa neboja?
Aj my sa bojíme, veď sa ide do divočiny. Je to ale expedícia, na ktorú chodia ľudia, ktorí ma už poznajú. Takejto expedície sa môžu zúčastniť iba ľudia, ktorí už s nami absolvovali splavy. Keď idete s niekým na dva týždne do Nepálu, nemôžem riskovať neznámeho, že by nám to tam celé kazil. Tí ľudia musia byť pripravení na to, že nejdú na hotel, ale do džungle, budú makať, budú mokrí a nemôžu sa po troch dňoch otočiť.
Kempovanie na rieke Karnali
Na webe som čítal, že rafting je pre každého, ale na toto je už potrebná aj výborná kondícia. A asi to nie je ani pre cukrovkárov a ďaších ľudí, ktorí sú závislí na nejakom lieku napríklad.
Áno, každý človek sám musí poznať svoje telo a vedieť ohodnotiť, aké sú jeho možnosti, na čo má. Presne, ak má človek zdravotné problémy a potrebuje civilizáciu, radšej nech nejde do Nepálu, ale napríklad do Kostariky alebo na Nový Zéland, kde tá civilizácia proste je na vysokej úrovni.
Stalo sa za tie roky, že by klient precenil schopnosti a musel si ho zachraňovať?
Zachraňovať… čln sa môže prevrátiť stále, s tým ale ľudia musia počítať. Ale okrem toho ani nie, našťastie tí ľudia si uvedomujú do čoho idú. Je to aj psychicky náročnejšie, ale ako som vravel, rafting je vhodný pre každého, závisí kam sa vyberie. Sú ľahšie vody, ťažšie vody.
Preprava v Nepále
Akú najťažšiu vodu si splavoval ty?
To je zaujímavá otázka, asi ani neviem. Asi WW5. Ale mám rekord 18-metrový vodopád na kajaku; neviem, či sa to ráta už ako WW6.
Tie pády z vodopádov ma zaujímajú, je podľa teba niečoho podobného schopný aj niekto, kto s kajakom iba začína?
Určite nie, z toho by mohol byť veľký problém. Skús skočiť pupkáča z osem metrovej výšky.
Uganda – rieka Níl
A z 18 metrov to bude ešte horšie…
Ešte horšie. Tých 18 metrov je asi piate šieste poschodie na paneláku.
Nemôže to skákať hocikto, musíš to mať najazdené a hlavne skoky sú natrénované postupne zväčšovaním výšok. Pri kajaku je dôležité prejsť si všetkým postupne, spočiatku je problematické sa na ňom vôbec udržať vo vodorovnej polohe, nie ešte splavovať divokú vody a skákať vodopády.
Na kajakových školách sa dnes ale môže zúčastniť hocikto, od detí po starších ľudí bez problémov. Mali sme aj 60-ročného pána a ten to perfektne zvládol. Na škole sa všetko berie postupne, ale keď je klient šikovný, môže odjazdiť čokoľvek.
V Čunove je možné prispôsobovať náročnosť vody?
Áno, je to tam regulované klapkou, prietok vody sa dá regulovať, ale väčšinu času tam tečie rovnaká voda.
Vnímaš to tak, že je o rafting väčší záujem?
Určite áno, hlavne na teambuilding je to výborná vec. Aj štvorkolky sú super, ale ju človek riadi sám. Teambuilding je však o spolupráci medzi ľuďmi a ak v rafte nespolupracujete, môže sa čln prevrátiť a vy začínate odznova. Ľudia teda musia spolupracovať, musia počúvať povely a spoločne riešiť situácie. Toto ten tím musí spojiť a preto dopyt po raftingu je.
Platí postupnosť najprv raft, potom kajak?
Nemusí, každý preferuje niečo iné. Sú to dve rôzne veci, ako korčule a bicykel. V kajaku sedíš sám za seba a keď spravíš chybu, vieš, že je to tvoja. V rafte je šesť ľudí plus inštruktor a všetko je spoločné, musia ísť spolu.
Sú schopnejší muži alebo ženy?
Ženy viac počúvajú inštruktora a preto hovorím, že im to ide často lepšie ako mužom. Fyzická zdatnosť je dôležitá, ale stáva sa, že ženské tímy vyhrávajú nad mužskými, pretože fungujú viac tímovo. Je aj to možné, že sa viac boja.
Rodeo freestyle kajaking sa trénuje v bazéne, videá na nete sú veľmi zaujímavé. Máte takéto bazény aj vy?
Áno, využívame ich cez zimu. Cez zimu máme školu kajakingu v bazéne každý pondelok, kde sa učia začiatočníci obraty, otočky, premety na rovnej vode. Platí, že keď sa tieto techniky človek naučí na rovnej vode, na tej divokej to bude mať už o niečo jednoduchšie. Prúd vody pomôže kajakárovi.
Videl som videá, kde chlapci robili na kajaku aj salto vpred. Vieš niečo podobné?
Áno, viem to a dokonca sa to dá robiť aj na flat water, teda aj na jazere. Je to aj o sile, ale hlavne o technike. Treba si osvojiť techniku, náklony.
Vyžaduje si rafting a kajaking aj robenie iných športov, napríklad kardia?
Ťažko povedať, ja určite áno, ale skôr ide o udržiavanie samého seba, než ten šport. Každý z nás inštruktorov vykonáva nejaké fyzické aktivity, aby sa udržiaval, ale to asi platí pre každý šport.
Máte teraz naplánované nové expedície?
Končí zima, začína nová sezóna a my začíname Albánskom, potom Belá v Tatrách, Liptovský Mikuláš, Bosna a Hercegovina, Rakúsko a s tým, že sezóna je do konca septembra. Potom sa aj zo zákona zatvárajú rieky a pre nás začínajú zahraničné cesty. Plánujeme ísť opäť do Nepálu, možno navštívime Ugandu. Plány sú a dúfam, že nám to výjde. Samozrejme, destinácie sa rokmi menia, aby sme nechodili stále na rovnaké miesto a tiež veľmi závisí na aktuálnom stave vody. Napríklad v Soča v Slovinsku sa mení veľmi, na jeseň je najväčšia voda, v lete je menšia a pomalšia.
Všetko má svoje plusy a pár rokov dozadu sa stalo, že sme mali v auguste jarnú vodu, čo bolo super. Klientom sa to páčilo.
Uganda – transport k rieke
Stali sa ti s klientmi aj nejaké kuriozity?
Bol zážitok, keď sme raz na mieste zistili, že máme v člne nepočujúcich. Vyriešili sme to tak, že vpredu sedeli počujúci a nepočujúci vzadu opakovali. Nakoniec išli lepšie ako počujúci, išli super.
Teoreticky, vedel by si prijať skupinu nevidiacich?
Určite by sa to dalo, ale neviem, čo by z toho mali.
Tak nevidiaci hrajú aj futbal, ping pong, hokej, športujú, vnímajú všetko okrem obrazu…
Takto: pokiaľ by počúvali pokyny, to by sa dalo. Horšie by bolo, keby sa loď prevrátila, bol by to problém. My by sme sa ich snažili vyloviť, ale keď mu hodím lano a on ho nevidí… neviem. Ale ak by to bola mierna voda s nízkou obťiažnosťou, tak by to možno šlo.
Pýtam sa, čo by z toho mali, navyše riziko je veľké. Ja by som do toho asi ani nešiel.
Poskytuješ klientom pred jazdami inštruktáž o bezpečnosti?
Vždy, keď ideme na divokú vodu, prebehne kompletné zaškolenie o bezpečnosti. Ľudí pripravíme na to, že keď sa prevrátia, aby vedeli ako sa majú správať. Vody sa však menia a teda aj povely, na Soči sú iné povely bezpečnosti ako na iných riekach a podobne. Teda učíme, školíme a skúšame; aj ľudí, ktorých už poznáme a ktorí s nami boli už viackrát.
Prevrátenia člnu sú časté a vždy sú iné, krízové situácie sa menia. Navyše sa každý človek môže zachovať v rovnakej situácii inak.
Portfólio tvojej firmy raftovanie.sk je pomerne široké, vieš ho však stručne zhrnúť?
Doteraz sme o tom hovorili (smiech). Zahŕňame všetko, čo sa týka raftovania a kajakingu po celom svete, realizujeme teambuildingy na divokej vode a tiež na suchu, ktoré nesúvisia s raftingom. Lukostreľba, vodný futbal a ďalšie, podľa požiadavky vieme prísť kamkoľvek, aj do firmy.
Rozhovor viedol Erik Stríž
Fotografie: archív Mira Sukaného
Fotografia na titulke: Rafting na rieke Soča v Slovinsku
Všetky kontakty nájdete TU
