Cafe Racer – kult stále žije

Cafe Racer je druhom motocykla spopularizovaného medzi rokmi 1950-1960 najmä v Anglicku a Taliansku. Café Racer je motorkár, ovplyvnený kultúrou Rock-n-Rollu. Café Racer je Rocker.

Aby sme pochopili vývoj kultu Café Racera je treba sa vrátiť naspäť do obdobia s pred 30-tých rokov dvadsiateho storočia, kde boli „položené“ jeho prvé základy.

Cesty umožňovali rýchlejšiu dopravu tovaru z jednej časti krajny do druhej. Nespĺňali však štandardy dnešných ciest, pretože boli kľukaté aj úzke, niekde dokonca len prašné úseky ciest označené dopravným značením. Ostré zátačky, poľné cesty nepísané a “križovatky” fariem len spomaľovali dopravu aj tak pomalých nákladiakov ktoré nedosiahli rýchlosť viac ako 50 km/h.

S rýchlo rozvíjajúcim sa priemyslom prišli na svet malé čerpacie stanice, oddychové stanoviská, malé podniky rodinného typu, kde mohli unavený vodiči ľahkých valníkov nabrať nové sily na ďalšiu cestu. V noci ruch nákladných a dodávkových vozidiel ustal. Tieto občerstvenia boli otvorené len cez deň a ponúkali jednoduché teplé jedlá, horúcu šálku čaju či kávy.

Ľud sa dostával z depresie a mladí muži začali opäť pracovať na svojej budúcnosti. S prácou prišli aj peniaze takže si mohli zakúpiť postarší motocykel, ktorých bol dostatok. Pre nadšencov rýchlej jazdy a závodenie sa stalo populárnym koníčkom. Motiváciou boli šampionáty závodných motoriek. Motorkám však chýbal výkon a ten “zvyšovali” demontážou “zbytočných” dielov. Za krátko zaplnili cesty. Mladá generácia Angličanov si rada vychutnávala nedeľné dopoludnia zo svojimi “polovičkami”, či sa len tak v partiách prechádzala po prímorskom pobreží. Práve oni zohrali dôležitú úlohu v neskoršom rozkvete Café Racera.

Koncom tridsiatych rokov sa všetko neočakávane zastavilo. Tí istí mladí muži zhodili svoje čierne kožené bundy, aby si mohli opäť obliecť vojenské uniformy. Anglicko sa zase ocitlo vo vojne proti Nemecku. Počas II. svetovej vojny vláda ovplyvňuje motocyklový priemysel, čo znamená koniec produkcie motocyklov a zabúdanie motocyklových nadšencov na závodné stroje. Vojna sa skončila, uplynulo asi osem rokov kým sa život vrátil do normálnych koľají.

Café Racer má spoločné korene s “Bober-om” a to v povojnových veteránoch z 1 a 2 svetovej vojny, filozofia “zvyšovania” výkonu viedla cestou očesávania od “nepotrebných” dielcov. Znížením váhy motorky tak dosiahli vyššiu rýchlosť a lepšiu akceleráciu.

Európske “prestavby” boli zamerané na lepšiu ovládateľnosť motocykla. Pohodlie jazdca nebolo podstatné. Prioritou bola vysoká rýchlosť na kľukatých cestách s rôznorodou kvalitou povrchu. Americký jazdci “očesávali” ťažké povojnové cruizery, “stavané” skôr na priamočiary” komfort, než na kľukaté cesty. Evolúcia amerických motocyklov (Bobberov) smerovala skôr k pohodliu než k rýchlosti.

Motorkári neboli spokojní zo seriovým vyhotovením motocykla, preto si postupne vymieňali fabrické diely za súčiastky, ktoré pochádzali zo závodných špeciálov. Vzniklo množstvo rôznych spoločností ponúkajúcich široký sortiment náhradných dielov či doplnkov, no veľmi často boli aj domácej výroby.

Viacero vecí ktoré sa odohrali začiatkom 50 tych rokov mali za následok zrodenie komunity Café Racera. Opäť sa mladí muži vracajú do práce a s našetrenou hotovosťou si opäť kupujú motocykle. Anglický priemysel opäť roztočil svoje kolieska a vzniklo tak zopár legendárnych značiek:  Norton Dominator, BSA Gold Star, Triumph Tiger 110 (Kawasaki W650 je dnes napodobeninou Tigra)

Absolútnym pravidlom je prispôsobenie motorky na „závodný“ motocykel jednoduchým spôsobom. Rocker sa snaží o imidž závodníka, preto na motorke “nevisia” žiadne zbytočnosti akými sú kryt reťaze, zadný či predný blatník, rôzne kryty či tapacírované sedadlá, veľmi často sú stupačky posunuté do zadnej časti. Cieľom „osekania“ motorky je čo najnižšia váha motocykla a čo najlepšia ovládateľnosť pri vysokej rýchlosti. Najprv sa vymenia riadidlá, potom nasleduje výmena nádrže a sedadla. Neskôr príde na rad modifikácia výfukového systému lakovaného na čiernu matnú farbu a nový lak motocykla. Motorka Rockera, čo sa týka motora, bŕzd a podvozku, seriovej výroby. Tradičnou farbou je čierna. Motorky boli rýchle, osobité a agresívne, boli upravované individuálne, podobne ako dnešné “Čopre” či súčasný Streetfighteri.
Zdroj: www.motoride.sk , loobo

Viacej TU