V tomto článku nájdete správnu odpoveď na súťaž organizovanú s českou centrálou cestovného ruchu – Czech Tourism a in drive magazínom Slovak Lines.
Tak ako ku Kremnici patrí zlato, je pre Kutnú Horu symbolom striebro. Kutná Hora bola v stredoveku po Prahe druhým najvýznamnejším mestom Českého kráľovstva. Vďaka svojmu bohatstvu si mohli mešťania dovoliť angažovať tých najlepších umelcov a remeselníkov svojej doby, pôsobiacich zároveň v sídelnej Prahe. Na dnešnej tvári Kutnej Hory sa podieľali takí velikáni ako boli P. Parléř alebo B. Ried, J. B. Santini, K. I. Dientzenhofer či neskôr J. Mocker a P. Janák. Historické centrum Kutnej Hory zaberá plochu 62 ha a uchováva 319 kultúrnych pamiatok a 2 národné kultúrne pamiatky – Vlašský dvor a chrám sv. Barbory.
F. Renza – interiér Kamenného domu
Kutná Hora vďačí za svoj vznik, hospodársku a politickú moc aj slávu bohatému nálezisku striebra. Počiatky dolovania siahajú do 2. polovice 13. storočia do roku 1280. Najväčší rozkvet dosiahlo mesto v 14. storočí, kedy sa Kutna Hora, povodne skupina baníckych osád chaoticky vzniknutých okolo najväčších bani, zmenila na výstavné mesto a stala sa jedným z najvýznamnejších baníckych centier Európy.
Na konci 13. a v priebehu 14. storočia sa tu produkovalo až 90 % striebra v českých krajinách, čo predstavovalo asi 1/3 európskej ťažby. Veľký rozmach dolovania si vyžiadal zmeny v právnej oblasti. Okolo roku 1300 vydal Václav II. Ius Regale Montanorum čiže Kráľovské banské pravo, ktoré nahradilo doteraz používané, avšak už nepostačujúce pravo jihlavské. V novom zákonníku bol pevne zakotvený nárok kráľa na podiel z ťažby, tzv. Urburu, ďalej práva a povinnosti banských podnikateľov, úradníkov a robotníkov a mnohé ďalšie predpisy vrátane sociálnych.
Chrám sv. Barbory – jaro
foto: Gryč
Nesmierne bohatstvo umožnilo tiež kráľovi Václavovi II. uskutočniť významnú menovú reformu. V roku 1300 sústredil všetku razbu v krajine do mincovne v Kutnej Hore a zaviedol razbu kvalitnej mince – pražského groša, ktorý sa stal čoskoro najpevnejšou a všeobecne prijímanou menou v Európe. Celkovo sa za dobu prevádzky kutnohorských bani získalo asi 2 500 t striebra a 20 000 t medi. Najhlbšia baňa Osol, ktorá sa nachádzala v blízkosti chrámu sv. Barbory, vtedy dosahovala neuveriteľnú hĺbku viac ako 600 metrov.
K uzavretiu bani v Kutnej Hore došlo v roku 1625 nielen z dôvodu postupného vyťaženia ložiska a nutnosti ťažby v stále väčších hĺbkach, ktorá vyžadovala drahé technické investície, ale aj vplyvom dovozu drahých kovov z Latinskej Ameriky. V nasledujúcich storočiach prebehlo množstvo pokusov o obnovenie ťažby. Dnes slávu kutnohorskej ťažby aj mincovne pripomínajú stále expozície Českého múzea striebra.
Kráľovské striebrenie Kutnej Hory. Foto: J. Šmok
Histórii ťažby a mincovne je venovaná hlavná expozícia na Hrádku, v sídle Českého múzea striebra. Návštevníci si môžu vybrať z dvoch prehliadkových okruhov. Prvý okruh „Mesto striebra“ približuje počiatky objavenia striebra a históriu kráľovského baníckeho mesta Kutnej Hory od vzniku do 16. storočia. Druhy okruh „Cesta striebra“ sprevádza návštevníka cestou stredovekej technológie, ktorou musela prejsť strie borna ruda, kym z nej vznikla minca. Prehliadka vrcholí návštevou autentickej stredovekej striebornej bane. Každy navštevnik sa premení na okamih na kutnohorského baníka, oblečie si tzv. Perkytli (haviarsky odev), ochrannú helmu a dostane lampáš. Ťažba striebra v stredoveku bola veľmi sofistikovaná a nadväzovalo na ňu mnoho ďalších remesiel.
Dalo by sa teda povedať, že Kutna Hora bola „priemyselnou tepnou“ Kráľovstva českého. Labe vtedy bolo akousi vodnou diaľnicou, po ktorej sa dopravovalo drevo potrebne pre prácu v baniach aj pre stavby na povrchu až zo severu Čiech. Uhliari vtedy vyživali mnohé privilégia, vrátané práva nosiť zbraň a uťať ruku každému, kto by sa opovážil kradnúť uhlie z Miliře. Nevyhnutní boli tiež kováči, ktorí dennodenne brúsili haviarske nástroje, povrazníci, kožiari a mnohí ďalší. Nie je baník ako baník. Každý mal v bani i na povrchu svoju úlohu, na ktorú sa špecializoval, napríklad ťahač rudy obsluhoval zdviháky, pomocou ktorých sa vyťažená ruda ťahala na povrch. Vďaka ťažbe striebra mala Kutna Hora aj bohatú zásobu ďalších kovov, potrebných napríklad pre výrobu zvonov.
V Kutnej Hore pôsobili hneď dva slávne rody zvonárov, Ptačkovci a Klabalovci liali zvony pre cele kráľovstvo. Vďaka dostatku potrebných kovov sa v Kutnej Hore zachovala aj veľmi dlhá varhanarská tradícia. Prvý varhanar je zmieňovaný v kronikách už v polovici 16. storočia. Dodnes funguje v Kutnej Hore varhanarskás dielňa a s nástrojmi kutnohorských varhanarov sa stretnete v celom bývalom Rakusku-Uhorsku, vratane Obecneho domu v Prahe.
Obdobne zložitá hierarchia ako v baniach panovala aj v kráľovskej mincovni vo Vlašskom dvore. Podľa dostupných údajov v mincovni pracovalo až 200 zamestnancov, samotná premena surového striebra na legendárne pražské groše obsahovala približne 70 rôznorodých procedúr a vo Vlašských dvoroch pôsobil celý rad najrôznejších remesiel od tých obyčajných ako boli kováči, ktorí vyrábali a opravovali razidlá pre mincovňu, až po špecialistov, akými boli skúšobní „probéri“ (špecialisti, skúmajúci kvalitu mincí), gyséri – to boli tzv. zlievači, minciari, tí pripravovali pliešky pred finálnou razbou a potom vznešené remeslo pregérov. Pregéri boli raziči, ktorí vytvárali finálnu podobu mincí. Patrili medzi najlepšie platených remeselníkov v meste, pregérska lavica sa dedila a predávala ako cenný artikel. Dodnes sa môžete vo Vlašskom dvore zoznámiť s chodom niekdajšieho ekonomického srdca kráľovstva, ktoré fungovalo ako „česká centrálna banka stredoveku, ministerstvo financií a kráľovská pokladnica v jednom“. Keďže bol Vlašský dvor aj prechodným sídlom českých kráľov, dá sa povedať, že to bolo aj akési „kongresové centrum“, kde sa riešili záležitosti, týkajúce sa osudov celej strednej Európy.
Kamenný dům (České muzeum stříbra). Foto J. Coubal
Život v kráľovskom banskom meste Kutnej Hore približuje stála expozícia Českého múzea striebra v Kamennom dome. Tento meštiansky dom bol postavený na začiatku 15. storočia a patrí k najväčším pamiatkam európskej neskoro gotickej architektúry. V roku 1490 dom získal reliéfnu výzdobu štítu od známeho kamenárskeho majstra Brikciusa z Vroclavi. Dnes Kamenný dom ponúka prehliadku expozícií: „Kráľovské banské mesto – meštianska kultúra a život v 17. – 19. storočí“ a expozíciu „Lapidárium: Umenie kamenárov stredovekej Kutnej Hory“, ktorá predstavuje unikátny súbor kamenných plastík a architektonických článkov z najvýznamnejších kutnohorských pamiatok mesta. Každoročne slávu bývalého kráľovského banského mesta Kutnej Hory pripomína aj najvýznamnejšia historická slávnosť v Českej republike, „Kráľovské striebrenie Kutnej Hory“. Navracia Kutnú Horu o 600 rokov späť do obdobia jej slávy v dobe luxemburskej. Cez víkend 20. a 21. júna tohto roku tak celé mesto striebra aj kráľovské sídlo mincovne vo Vlašskom dvore ožije fiktívnym príbehom príchodu a vzácnej prítomnosti českého kráľa Václava IV. a pripomenie si staré banícke tradície aj doby vrcholu svojej slávy a prosperity. Kráľa s jeho manželkou Žofi ou Bavorskou uvítajú bohatí a hrdí „baníci“, otvorí sa jarmok a remeselný trh, v parku pri chráme sv. Barbory sa rozhorí svätojánsky oheň. Nad mestom sa ponesie hlahol zvonov a fanfáry, v mesta sa zídu rytieri, dychtiví zúčastniť sa turnajových zápolení i dvorských slávností, tanca a hodovania. Slávna história strieborného mesta opäť vyjde do ulíc. Príchod kráľa Václava IV. s jeho družinou môžete spolu s kutnohorskými mešťanmi privítať aj vy.
Obrazok na titulke:
F. Renza – chrám sv. Barbory
