Fotografickú súťaž Najkrajší kvet tohto roku vyhrala talentovaná fotografka Soňa Verešová. Hlasovanie prebehlo nasociálnej sieti facebook v priebehu leta. Víťazné Cyklameny pochádzajú z jej starších albumov, dnes sa sústredí na detskú fotografiu.
Aká bola vaša cesta k fotografii?
Na začiatku všetkého boli asi časopisy o cestovaní a prírode. V nádherných veľkých obrázkoch som videla príbehy, ktoré ma fascinovali. Troška farieb na papieri a v nich bolo úplne všetko. Dokázali preklenúť priepasti medzi kultúrami, krajinami aj generáciami. K vlastnému fotografovaniu ma priviedli národné parky v Spojených štátoch. Navštívila som ich počas študijného pobytu a silné dojmy z diel prírody som túžila zachytiť a poslať domov rodičom a blízkym.Fotografia sa tak stala mojím intímnym a často jediným komunikačným prostriedkom, spojením na diaľku.
Po návrate domov prišlo asi ku zmene.
Začala som študovať prírodovedu na vysokej škole. No a snaha o zachytenie jej dokonalosti ma priviedli k makrofotografii. Je to náročná disciplína, ale krása a rozmanitosť v detailoch mi vtedy učarovala. Venovala som sa jej niekoľko rokov, ale tak ako sa mení rokmi človek, tak sa často menia aj objekty a námety jeho fotografie. Vymenila som objektívy, skúsila iné žánre až som zakotvila v prístave detskej fotografie. A moje hobby sa mení na prácu, ktorá ma napĺňa.
Prečo práve detská fotografia?
Spojením viacero aspektov. Stala sa pre mňa umením, poslaním a radosťou zároveň. Zachytáva krásu nového života a cítim sa poctená,ak tieto zázračné chvíle môžem navždy uchovať. Je to opäť to intímne spojenie, ale teraz viac v čase ako priestore. Fotografiou teraz spájam prítomný okamih človeka s jeho budúcimi.
Myslíte, keď si sám raz svoje fotografie pozrie.
Áno, vďaka fotografii z detstva si pripomenie rodičov, ich lásku, nejaké spoločné momenty. Svoju minulosť a sám seba, nedotknutého ešte svetom. Ako deti sme úprimní, otvorení, dôverujeme, vo všetko veríme, sme milovaní bez zásluh, sme autentickí. To rokmi zväčša mnohí stratíme.
Vašim posolstvom je teda výzva k autenticite.
Rada by som, aby bola. V záberoch sa snažím o čistotu a jednoduchosť, prispôsobujem jej kompozíciu. Aj farby sa snažím voliť tak, aby výsledný obraz pôsobil harmonicky a pokojne. Aby bol vizuálnym oddychom a ideálne keby našiel miesto doma na stene. To by ma tešilo najviac.
Vyberáte si svoje modely?
Niekedy mamičky sama oslovím. Fotogenickým deťom sa nedá odolať. O fotografie majú najviac záujem mamičky s prvým dieťatom. Odfotím ich pred a čo najskor po pôrode. Zvyčajne sa im fotenie tak zapáči, že chcú prísť s deťmi aj neskôr.
Sú nejaké zvláštnosti, ktoré platia pre detskú fotografiu?
Novorodenecké fotenie plánujem medzi 5-12 dňom po narodení. Hoci sa dajú fotografovať v každom veku, rodičom odporúčam práve toto obdobie z viacerých dôvodov. Je to vek, kedy je dieťa prirodzene schúlené, dlhšie a pokojnejšie spí. Vzniknú tak veľmi emotívne a jemné fotografie. Tieto polohy už neskôr nie je možné zrealizovať. Pre batoľatá sú zase typické veľké rozžiarené oči a nastupujúci tzv. “spoločenský” úsmev. Samozrejme, keď už deti začnú liezť či stavať sa, reagujú na podnety inak. Pri väčších deťoch musím byť už aj troche psychológom. Dieťa sa musí udomácniť, zvyknúť si na fotografovanie a treba ho získať pre spoluprácu. Fotenie však musí prebehnúť dostatočne rýchlo, preto že zapracuje únava a rýchlo stratia trpezlivosť. Pohodlie a bezpečnosť dieťaťa je za každých okolností na prvom mieste.
Ako take fotenie prebieha?
Zriadila som si ateliér v domácom prostredí. Rodičia by samali cítiť v prvom rade príjemne. Ešte pred samotným foto termínom rodičom priblížim ako fotografovanie prebieha a povodne ta bolo pozy skonzultujeme na aký účel by radi fotografie použili. Môžem napríklad prispôsobiť farby tak, aby ladili s farbami ich domova. Fotenie trvá asi 1-1,5 hodiny a výsledkom je výber asi 10-15 fotografií, ktoré ešte softvérovo upravujem. Na hodinky ale nepozerám, dôležitá je pre mňa kvalita a spokojnosť.
Pracujete aj v exteriéroch?
Alfou a omegou fotografie je svetlo. Pre portréty uprednostňujem difúzne, make svetlo. V ateliéri si ho vytvorím technikou, v exteriéry si naň mnohokrát treba počkať. Nájsť si treba nielen vhodné miesto ale I čas. Takéto fotenie si dohodnem s klientom operatívne, podľa počasia a preferencií.
V minulosti sa snímky retušovali, čo sa s nimi deje dnes,pri použití digitálnych zrkadloviek?
Dodatočná úprava fotografií je neoddeliteľná súčasť procesu. Práca, ktorú klient už nevidí. Tu si každý razí vlastnú cestu a snaží sa odlíšiť. Je to tiež jeden zo spôsobov ako vyjadriť naše vnímanie krásy a videnie. Kreatívny proces v každom kroku. Som však názoru, že v tomto smere menej je mnoho krát viac. Najmä pri detskej fotografii.
Sona Verešová
Sona Verešová sa narodila v roku 1981, žije a tvorí v Bratislave. Vyštudovala biogeografiu na Prírodovedeckej fakulte a pracuje v oblasti navigácií. Amatérskej fotografii sa venuje od sedemnástich rokov, v detskej fotografii aktívne tvorí druhý rok. Vybrané fotografie publikuje na stránke www.sonaveresova.com
