Predstavuje umelá inteligencia hrozbu pre náš doterajší spôsob života?
Čo ak výskum pokročí natoľko, že počítače budú nielen schopné myslieť, ale aj cítiť?
USA – 2014; Premiéra: 17. apríla 2014
Réžia: Wally Pfister Scenár: Jack Paglen Kamera: Jess Hall Producent: Christopher Nolan
Hrajú: Johnny Depp, Rebecca Hall, Morgan Freeman, Paul Bettany, Cilian Murphy a Kate Mara
Synopsa
Dr. Will Caster (Johnny Depp), výskumník v oblasti umelej inteligencie, pracuje na vytvorení vysoko inteligentného a zároveň vnímavého stroja, ktorý je jednak úložiskom všeobecnej inteligencie sveta a jednak širokej škály ľudských emócií. Nadmieru kontroverzné experimenty priniesli Willovi slávu, no zároveň aj titul persona non grata v kruhoch anti-technologických extrémistov, ochotných spraviť čokoľvek, len aby znemožnili jeho výskumy.
Extrémisti sa svojimi pokusmi zastaviť Willa nechtiac podieľajú na dosiahnutí jeho ďalšieho vedeckého úspechu – Will sa zúčastňuje svojej vlastnej transcendencie. Willova žena Evelyn (Rebecca Hall) a jeho najlepší priateľ Max Waters (Paul Bettany), ktorí s Willom spolupracujú na jeho výskumoch, odrazu stoja pred vážnym rozhodnutím. Otázka však neznie, či je transcendenciu možné vykonať, ale či je to správne.
Ich najväčšie obavy sa stávajú skutočnosťou, keď Willova túžba po poznaní prerastie do neutíchajúcej honby za mocou. Aké následky to bude mať, je zatiaľ nejasné. Predstava, že Willa nebude možné zastaviť, je však až desivo reálna.
Odporúčaná prístupnosť: od 15 rokov
Oficiálna stránka: transcendencemovie.com
Oficiálna stránka na facebooku: https://www.facebook.com/TranscendenceMovie?fref=ts
Obsadenie a tvorcovia filmu
Transcendencia je režisérskym debutom Oscarom oceneného kameramana Wallyho Pfistera (Počiatok, Temný rytier trilógia), ktorý film natočil podľa scenára Jacka Paglena. Známy kameraman o filme povedal: „Bol som zaskočený silou a váhou myšlienok v tomto príbehu a myslím si, že sú pre súčasného diváka veľmi aktuálne.“ Transcendencia totiž tvrdí, že progresívnym technologickým výskumom je možné dospieť do stavu singularity. „Termín singularita vo filme označuje zoskenovanie ľudského mozgu do super počítača; skopírovanie každej synapsie, každého neurónu… akákoľvek mozgová aktivita putuje do počítača a ten sa následne stáva strojom so schopnosťou vnímať a cítiť,“ vysvetľuje Pfister.
V hlavných úlohách Transcendencie sa divákom predstavia: nositeľ nominácie na Oscara Johnny Depp (Hľadanie Krajiny-Nekrajiny, Piráti z Karibiku), Rebecca Hall (Dokonalý trik, Iron Man 3), Paul Bettany (Da Vinciho kód, Čistá duša), Cillian Murphy (Počiatok, Návrat Temného rytiera), Kate Mara (House of Cards, Ostreľovač) a Oscarom ocenený Morgan Freeman (Million Dollar Baby, Temný rytier).
Johnny Depp stvárňuje postavu vedca Willa Castera, ktorý uskutočňuje prelomový výskum v oblasti singularity a transcendencie. Pritom práve jeho vlastný mozog sa stáva predmetom experimentu. Tvorcovia filmu si od začiatku uvedomovali, že pre postavu vedca, ktorý je väčšinu deja prítomný vo „virtuálnej“ podobe, potrebujú silného herca, ktorý by dokázal zaujať. Keď sa im pre rolu podarilo získať Johnnyho Deppa, boli ohromení. Depp o svojej postave povedal: “Na tomto príbehu ma najväčšmi fascinovala myšlienka, že nesmierne chytrý človek, obyčajný muž, ktorý miluje svoju ženu a každé ráno lúšti krížovky, je odhodlaný so svojou expertízou vkročiť do sféry, kde by ego, sila a zanietenosť mohli prerásť až do podoby akéhosi mechanického boha.“
Herečka Rebecca Hall hrá Evelyn, vedkyňu a zároveň oddanú manželku Willa Castera. Ako herečka si uvedomila, že „Evelyn musela byť veľmi mocná a dynamická sila pôsobiaca v centre príbehu a musela urobiť niekoľko veľmi závažných rozhodnutí. Predpokladám, že keby sa neocitla v situácii, v ktorej ju ovládli city, mala by omnoho väčšie morálne dilemy pri zvažovaní svojich činov. Evelyn však smúti za svojim manželom a dôsledky jej konania pre ňu nie sú až také podstatné; nepostupuje tak, ako by postupovala za iných okolností.”
Paul Bettany si vo filme zahral neurobiológa Dr. Maxa Watersa. Na stvárnenie svojej postavy sa dôkladne pripravil. „Prečítal som si zaujímavý knižný titul s názvom Vedomie a následne som si dohodol stretnutie s autorom knihy, ktorý sa zároveň venuje výskumu mozgu. Keď som prvýkrát vstúpil do jeho kancelárie, díval sa na röntgenové skeny mozgu a popritom počúval Wagnera,“ vraví Bettany s úsmevom. „Oslovil som ho: Profesor Koch? On iba zdvihol ruku hore, aby som nič nehovoril, kým sa neskončí ária.“
Produkcia filmu
“Predstavte si, že váš mozog má odrazu možnosť pripojiť sa na internet a má tak umožnený prístup ku všetkým dostupným informáciám – finančného, medicínskeho, politického či iného charakteru. Ako by ste naložili s týmto množstvom vedomostí, ktoré vám automaticky zabezpečia absolútnu nadvládu? Použili by ste ich pre účely väčšieho dobra, pre vaše vlastné ciele, alebo pre niečo úplne iné? Tento film dáva divákom príležitosť vidieť rôzne možnosti voľby a zamyslieť sa, či sa jedná o voľbu, ktorú aj oni sami budú raz musieť podstúpiť.“ (Wally Pfister)
Dej Transcendencie je zasadený do blízkej budúcnosti a rozvíja veľmi pravdepodobnú úvahu o tom, že ľudia vo svojej snahe vytvoriť lepší, efektívnejší a sebestačnejší svet prostredníctvom technológie môžu zájsť až príliš ďaleko. Film ilustruje podmanivú stránku strojov, ktoré vytvárame, a spôsob, akým môžu získať kontrolu nad ľudstvom. Dalo by sa povedať, že jednou nohou sme už na túto cestu k sebadeštrukcii vykročili. Film sa snaží podať možný obraz našej spoločnosti o desať alebo dvadsať rokov neskôr. Ten síce pôsobí pokrokovo a fascinujúco, no zároveň rovnako znepokojujúco.
Režisér Wally Pfister bol scenárom nadšený od prvého okamihu. Pre doplnenie odborných poznatkov sa rozhodol spolupracovať s expertmi z University of California, ktorí počas natáčania filmu zastávali funkciu technických konzultantov. Vďaka spolupráci s nimi a inými odborníkmi Pfister zistil, že vedecké línie v príbehu nie sú vôbec až také fantastické a nadnesené, ako si pôvodne myslel. Progres v rôznych oblastiach ich vedeckého výskumu – neurológii, nanotechnológii, výskumu bunkového výskumu a robotike – pomaly mení na skutočnosť to, čo bolo doposiaľ vnímané ako science-fiction. Dr. Michel Maharbiz, profesor v oblasti Elektrického inžinierstva, o žánrovom zaradení filmu povedal: „Transcendencia je bez pochyby sci-fi film. Na druhej strane, mnoho tém, ktoré film komunikuje, a ktoré zaznievajú predovšetkým v prvej polovici filmu, sú vlastne predmetom aktuálne prebiehajúceho výskumu.“
Tvorcovia chceli intelektuálne pomerne náročnú štúdiu o princípoch transcendencie podať jasne a jednoducho, aby bola zrozumiteľnejšia pre širšie filmové publikum, a vývojom deja filmu budovať pocit napätia a nebezpečenstva. Producent filmu Aaron Ryder sa vyjadril, že „výskumníci zohrávali počas natáčania významnú úlohu. Pomohli nám nielen s prerozprávaním príbehu, ale taktiež porozumieť mu a prerozprávať ho s rešpektom voči pokrokom vo výskumoch v oblastiach umelej inteligencie a singularity.“
Film sa natáčal v Los Angeles a Novom Mexiku. Dej príbehu sa tak odohráva na miestach s rôznou infraštruktúrou, od mestských ulíc v Berkeley, až po vymierajúce púštne mestečká a zalesnené horské skrýše. Vedúci výroby Chris Seagers poznamenal, že z jeho uhla pohľadu „sa z filmu vykľul pomerne netradičný projekt. Celkový obraz sveta sa vo filme mení z konvenčného a dôverne známeho na svet znepokojujúco sterilný, ktorý viac nepotrebuje ľudí pre svoje fungovanie. Takže aj vo filme sú najprv zobrazení ľudia, ktorí toto miesto vybudovali, a následne je ľudstvo ako také sprítomňované čoraz menej a menej .“ Miesto, o ktorom Seagers hovorí, je stavba vo fiktívnom púštnom meste Brightwood, ktoré sa nazýva Brightwood Data Center. Vo filme ho postavili miestni obyvatelia, ktorých najala Evelyn na povel svojho manžela. Je to predovšetkým podzemná prístavba, kde nestále expandujúci Will môže naberať svoje vedomosti a odkiaľ má prístup ku každému hard drivu na svete. Scéna bola postavená na lokáciách v Albuquerque a aby sa vyhovelo Pfisterovej predstave, nesmeli na nej chýbať dlhé chodby. Našťastie, väčšina z toho, čo potrebovali, už bola na mieste. “Wally hľadal miesto, ktoré by vyzeralo ako z iného sveta, zároveň však nechcel, aby vyzeralo príliš sci-fi,“ priznal Seagers.
Exteriér mesta Brightwood sa natáčal v meste Belen, kde Seagersov tím vystaval päť budov a niekoľko mobilných domov. Mesto bolo navrhnuté, nakreslené a postavené iba za osem týždňov. Obyvatelia Belenu si veľmi rýchlo zvykli na zmeny spôsobené produkciou filmu, ktorá prebiehala prakticky priamo v ich meste a počas toho, ako boli doma. Tím špeciálnych efektov pod vedením McGuinnessa, použil zelené pozadie, aby mestu v postprodukcii dodali viacej spustnutú a vyprahnutú atmosféru.
V Rio Puerco bolo vybudované solárne pole, kde sa odohráva väčšina akčných scén. Seagers chcel pôvodne pre účely natáčania využiť už existujúce skutočné pole, rýchlo si však uvedomil, že realizácia výbuchov a kaskadérskych scén by v takom prípade nemusela byť bezpečná. „Nakoniec sme sa rozhodli, že si postavíme vlastné, pričom sme vsadili na veľmi strohý a chladný vizuál. Všetko bolo vybudované v čierno-bielych farbách, aby sme akcentovali vecnosť priestoru,“ povedal Seagers.
Scénografia vo filme zohráva významnú úlohu a prostredie sa mení vždy v súvislosti s jednotlivými skupinami postáv, ktoré má reprezentovať. Úvodná scéna filmu sa odohráva v Berkley, ktoré „ je veľmi kalifornské – dominujú teplé tóny, farba dreva, pritom stále pôsobia mestsky. Keď vidíme centrálu organizácie RIFT, ktorá sídli v lese, všetko pôsobí veľmi prirodzene a organicky. Jedná sa o anti-technologickú organizáciu, a preto sú aj všetky elementy tohto priestoru veľmi jednoduché, pôvodné. V tomto nám boli inšpiráciou Luddisti,“ priznáva Seagers.
Farebná paleta filmu sa mení v okamihu, keď sa príbeh presúva do púšte. „Akonáhle sa dostaneme do Brightwood Data Center, sú farby veľmi neutrálne, je tam veľa skla, ktoré je priesvitné a zároveň reflexné,“ pokračuje Seagers. Význam priehľadného materiálu sa najväčšmi prejavuje v brightwoodovskej rezidencii Evelyn, kde vo svojom virtuálnom svete prebýva aj Will, a jeho tvár sa vďaka požitým materiálom objavuje kdekoľvek sa Evelyn pozrie. “Bolo náročné vytvoriť túto scénu, pretože na dosiahnutie navrstvenia odrazov sme používali hlavne zadné projekcie. Nebezpečenstvo spočívalo v tom, že sa z miestnosti mohla stať obrovská zrkadlová škatuľa, takže sme sa museli vyhrať s materiálom a jeho štruktúrou, aby to fungovalo aj na plátne.”
“Tím špeciálnych efektov a kameraman Jess Hall prišli so skvelým nápadom, ako docieliť, aby bol Johnny prítomný na scéne aj potom, čo jeho telo už nežije a jeho myseľ je nahratá do počítača,“ hovorí producent filmu Andrew Kosove. “Johnnyho ponechali na scéne, aby naďalej hral spolu s Rebeccou, no jeho výstup bol premietnutý na stenu. Takže namiesto neskoršieho natáčania jeho pasáží proti zelenému pozadiu máme autentický záznam jeho prítomnosti na mieste. Myslím si, že výsledok je nielen vizuálne podmanivý, ale rovnako aj emocionálne úprimný.“
Hall čerpal inšpiráciu od súčasného videoartového umelca Billa Violu. „Jeho práca je podobná tomu, čo sme robili aj my vo filme, nakoľko sme intenzívne využívali kamerové projekcie, čo je niečo, v čom Viola exceluje v galerijných priestoroch. Prezrel som si jeho prácu ešte raz a sústredil sa na to, akým spôsobom premieta svoje filmy na rôzne materiály. Potom sme aj my začali experimentovať, až sme napokon našli spôsob, ktorý nám vyhovoval najlepšie,” povedal Hall.
Hall natáčal na 35mm film, ktorý vyvolal fotochemicky. “Natočený materiál má úžasnú hĺbku, saturáciu farby a kontrast. Týmto spôsobom sa dá docieliť intenzívna a plná, zároveň však jemná a realistická textúra,“ povedal Hall. “Viete, že pracujete so svetlom a emóciami a nie s jednotkami či nulkami, a ja skrátka milujem to, ako dokáže zachytiť tváre a farbu pokožky jednotlivých hercov.“
Ciele a posolstvá Transcendencie Willy Pfister zosumarizoval takto: “Podľa vedcov je umelá inteligencia takého druhu, ako je zobrazená v Transcendencii niečo, čo sa pomaly stáva skutočnosťou, či sa vám to páči alebo nie. Filmom som sa predovšetkým snažil ľuďom ukázať smer, ktorým by sa náš svet mohol už o niekoľko desiatkov rokov uberať, a zaangažovať ich do emotívnej, morálnej a intelektuálnej debaty o tejto veľmi aktuálnej téme, a to spôsobom, ktorý je zábavný, ale zároveň núti diváka sa zamyslieť.“
Fotografie z natáčania:
