Októbrové ráno na známom pretekárskom okruhu Paul Ricard bolo ako každé iné. Mňa ale čakala životná príležitosť riadiť Peugeot 905 a jeden z ostrých monopostov F1 Prost alebo F1 Arrows s motormi V10. Pre chybu v prípravnej jazde na monoposte F3 (urobil som totiž hodiny) Francúzi usúdili, že sa mi ešte pred tým zíde 8 kôl na monoposte F1 s motorom V8 a výkonom „iba“ 650 koní. Pred rokmi túto ef-jednotku Prost AP02 V8 pilotovali pretekárske esá ako Jean Alesi a Nick Heidfeld. Teraz som tak teda na tomto monoposte F1 absolvoval 8 kôl ja sám na 3,8 km dlhej trati, vyhradenej len pre mňa. A potom som si už musel iba vybrať medzi ostrejším monopostom F1 V10 a spomínaným Peugeotom 905. Vybral som si legendárny Peugeot 905 a vôbec som to neoľutoval.
Ivan Hitka v monoposte F1 Prost AP02 1999 s motorom V8
Rannú jazdu na monoposte F3 som na okruhu Paul Ricard začal razantne. Na trať som síce vyrážal ako tretí v poradí, ale už na konci prvého kola som dobehol jazdca predo mnou a v úvode cieľovej rovinky som ho predbehol. V druhom kole som sa dostal pred ďalšiu ef-trojku, ktorej pilot mal nejaké problémy. Aj napriek hodinám vo štvrtom kole som prišiel do depa s náskokom pred ostatnými. Začínalo sa mi to páčiť. Blížila sa ale hlavná udalosť dňa. Na slnkom zaliatej ploche ma čaká neskutočne dramatická ef-jednotka pripravená na to, aby som si do nej sadol. Mechanici pre mňa chystajú monopost F1 Prost AP02 V8, s ktorým budem jazdiť 8 kôl. S mohutnými pneumatikami budí rešpekt už na prvý pohľad. Na pokyn mechanika sadám alebo si skôr ľahnem do kokpitu. Niekde ďaleko vpredu a hore sú tri pedále. Aj spojkový, ale ten ja budem potrebovať len na rozjazd. Adrenalín stúpa, dojmy a pocity sa násobia, zvuková kulisa výrazne zmohutnela. Mechanik mi zapína a uťahuje bezpečnostné pásy.
Volant v monoposte F1 Prost
Ak by s tým včas neskončil, prasknú mi kľúčne kosti. A nasadzuje malý volant s pádlami na radenie rýchlostí. Dostávam posledné pokyny, potom spolu hľadáme 3-milimetrovú toleranciu, pri ktorej má zabrať spojka. Tú polohu pedálu si treba zapamätať. Okamihy posledných pokynov, vybičovaná psychika a sústredenie. Ale moja túžba opakovane pilotovať monopost F1 je silná. „Dokážem to za každú cenu.“ Dávam si na hlavu nehorľavú kuklu a prilbu, naťahujem rukavice a sústreďujem sa. Je teplo, hoci mi nad hlavou držia slnečník. Ešte som sa síce ani nepohol, motor je tiež ešte ticho, ale cítim sa nádherne. Ten pocit je neopísateľný.Prestávam vnímať okolie a kochám sa pohľadom ponad vysoký predok monopostu a predné pneumatiky. Veľa však dopredu vidieť nie je. Neviem sa už dočkať, kedy sa to začne. Chcem si to naplno užiť, ale nesmiem vyletieť z trate. Zapnem kontakt, mechanik pomocou vzduchovej pištole naštartuje motor, ten neskutočne zareve. Nádherný zvuk. Motor treba hneď podchytiť a udržať ho na úrovni cca 3300 otáčok /1 min. Pridávam plyn a zvyšujem otáčky, až kým mi Patrick, inak bývalý pilot F1, nedá pokyn na štart. Stláčam spojku, potom pravé pádlo pod volantom a cvakne tam rovno dvojka. Povoľujem spojkový pedál a čakám na tie tri milimetre záberu. Rozbieham sa plynule ešte bez zvyšovania otáčok. Spojku podržím, aby sa preklzovala a dostatočne sa zahriala, až skoro do výjazdu na trať. Je totiž karbónová rovnako ako brzdy. A následne vstupujem do úzkeho okruhu tých, ktorí pilotovali monopost F1 na okruhu Paul Ricard, skutočnej pretekárskej trati! A potom to začne.
Ivan Hitka po jazde v F1 a Peugeote 905
Ešte pred výjazdom na trať pridávam a o okamih cvaknem pádlom na trojku. Úplne zabúdam na pritiahnuté pásy, teplo či obmedzený výhľad. Ef-jednotka reaguje bleskovo, brutálne, ale citlivo. Musím ale, samozrejme, myslieť na pokyny inštruktorov a získané skúsenosti z jazdy na F3. Teda najprv prudké a tvrdé brzdy, potom degresívne brzdenie s postupným podraďovaním na nižšie prevodové stupne. Až potom je možné natočiť volant do zákruty. Mierne ale brzdím až do jej vrcholového bodu. Monopost F1 vyžaduje dostatočný prítlak na prednej náprave, inak nezatočíte a pôjdete rovno, 85 % váhy monopostu máte totiž na zadných kolesách. Na trati som s monopostom F1 celkom sám a záleží len na mojich schopnostiach či odvahe. Málokto si uvedomí, že vynikajúce jazdné vlastnosti „amatérovi“ obvykle nedovolia ani len priblížiť sa k limitom auta. Skutočná rýchlosť monopostu F1 je údajne dvojnásobná oproti tej, ktorou si myslíte, že idete. Jeho reálnu rýchlosť si teda treba neustále uvedomovať. Fantastická sila motora V8 je ale očarujúca. Môj monopost F1 váži len 550 kg! Zrýchľuje z 0 na 100 km za famózne 2,5 sekundy, zo stovky sa dostanem na rýchlosť 200 km/hod. za ďalších neuveriteľných 2,5 sekundy. Len 5 sekúnd a mám tam teda dvestovku!
Samostatnou kapitolou sú brzdy. V F3 je nutnévyvinúť tlak na brzdový pedál váhou cca 40 kg, ale v monoposte F1 až cca 80 kg! V obyčajnom aute na to stačí 4-6 kg. Spomalenie monopostu je potom ale naozaj ohromujúce. Ak však správne a silno nebrzdíte, karbónové brzdy sa dostatočne nezahrejú. V takom prípade ale ani poriadne nebrzdia. Vy sa však ženiete k ostrej zákrute vysokou rýchlosťou. Na ubrzdenie máte neskutočne krátku vzdialenosť a v jej druhej časti ešte musíte veľmi rýchlo podraďovať. Najlepšie na tom je, že musíte úplne zabudnúť na obvyklý spôsob riadenia osobného auta. Inak vyletíte z trate. Napriek všetkému ale tlačím na rovinke plynový pedál až na podlahu a zažívam neskutočný pocit blaženosti. Všetky moje očakávania sú následne vysoko prekročené. Pred pár rokmi som v rámci stáže F1 absolvoval na podobnej ef-jednotke s radením rýchlostí pádlami na volante 4 kolá na okruhu Var. Vtedy som jazdil „učebnicovo“ a aj tak to bol pre mňa fantastický zážitok. Teraz som si už dal záležať, išiel som na to dosť agresívne a vyššie stupne som radil až po zasvietení skoro všetkých signálnych svetielok na hornej časti volantu. Bolo to šokujúce, ale výborne som sa bavil. Svoju jazdu na monoposte F1 som skončil úspešne. Bolo to niečo fantastické, nepredstaviteľné, neskutočné. Automobilová brutalita v najvyššej forme. Na okruhu Paul Ricard sú dve rovinky, na ktorých sa radí aj 6. prevodový stupeň. Do poslednej chvíle sa rútim na konci cieľovej rovinky k ostrej zákrute rýchlosťou 280 km/hod. Na rýchlosť, akou idem, je toto miesto neobvykle blízko pred zákrutou. Neostáva mi nič iné, iba sa celkom spoľahnúť na to, že správne zabrzdím v označenom bode. Prudko brzdím a na neuveriteľne krátkej vzdialenosti spomaľujem. Krátky okamih eufórie a potom silná dávka adrenalínu. Perfektné karbónové brzdy ale urobia svoju úlohu a brutálne spomalia môj monopost F1 na ozaj krátkom úseku (napr. zo stovky vraj skutočnému pilotovi postačí na zastavenie 17 m). Aj s preťažením okolo 4 G! Ešte kým držím volant rovno, precvakám sa ľavým pádlom až na trojku. Každé podradenie na nižšiu rýchlosť je spojené s trhnutím monopostu a otáčky motora počas medziplynu vyletia nad 10 000 otáčok. Na zaváhanie nie je miesto, ani čas. Neskutočné! Nikde inde niečo podobné nezažijete. Všetko sa pritom deje fantasticky rýchlo. Dobrzďujem až do vrcholového bodu zákruty a okamžite pridávam plyn. Ak však nechcem, aby som v šmyku vyletel z trate, musím to robiť citlivo. Akonáhle mám ale monopost nasmerovaný priamo, ide plynový pedál znova až na podlahu. Napriek všetkému sa mi pri troch prejazdoch cieľovej rovinky podarí zatočiť neskôr, ako som mal v úmysle. Asi som mal na brzdu tlačiť viac. Som nútený vybehnúť mimo trať a vraciam sa z výbehovej zóny na trať poriadnym oblúkom. Neriešim to a pokračujem naplno ďalej. Mojou snahou je riadiť ef-jednotku rýchlejšie a agresívnejšie ako pred tými 3 rokmi na okruhu Var. Ide mi to a stále sa výborne zabávam. Aj v situácii, keď musím po výjazde z jednej zo zákrut volantom vyrovnávať monopost F1 po značnom pokĺznutí jeho zadnej časti. Zábery z malej kamery, umiestnenej na monoposte nad mojou prilbou, mi ale všetky zážitky opakovane pripomínajú. Aj nádherné prebrzdenie pravého predného kolesa s efektným zadymením. To však v ten októbrový deň ešte nebolo na okruhu Paul Ricard všetko. Popoludní pre mňa zahriali aj legendárny športový prototyp Peugeot 905. Je to dvojnásobný víťaz známej 24-hodinovky v Le Mans a jeho maximálna rýchlosť je 350 km/hod.! Do anatomického sedadla v kabíne sa musím zasunúť cez úzke krídlové dvere. Vnímam malý volant, páku sekvenčnej prevodovky (tu však radím už so spojkou) a aj malú kameru nasmerovanú na mňa. A rovnako ako v monoposte F1 aj poriadne utiahnuté bezpečnostné pásy. Potom už nasledovali 4 kolá ohromujúcej a strhujúcej jazdy, o akej môže majiteľ hociktorého športového auta len snívať. Každé zaradenie vyššej rýchlosti pri správnych otáčkach doslova nakopne auto vpred. Atmosféra uzatvoreného pretekárskeho kokpitu má pritom svoje čaro, ale atmosféra uzatvoreného pretekárskeho kokpitu v rýchlosti 310-320 km/hod. má to čaro ešte oveľa vyššie. A na konci cieľovej rovinky ju tam mám! Ale plávanie auta do strán vo vysokej rýchlosti je ešte výraznejšie ako pri monoposte F1. Napriek tomu som mal na dvoch dlhších rovinkách pri zaradenej šestke plyn vrazený až do podlahy. Aj Peugeot 905 sa tak teda správa nespokojne už pred prudkým brzdením a vyžaduje korekcie volantom. V tej rýchlosti nad 300 km/hod. mi to teda poriadne zrýchlilo aj produkciu adrenalínu. Ťažko sa slovami opisuje zážitok z prejazdu zákruty, ktorá sa chodí rýchlosťou 200 km/hod. Z plnej šestky sa len pribrzdí a podraďuje na 5. prevodový stupeň. A prakticky ešte pred touto zákrutou sa začína postupne pridávať plyn. Na kratšom, rovnom úseku ďalšie prudké zrýchlenie a s následným tvrdým brzdením, podradením na štvorku a prejazdom ďalšej zákruty. Aj tu sa vždy teším na zábery z malej kamery umiestnenej v kokpite Peugeotu 905 najmä vo chvíli, keď mi pri brzdení po spomínanej rýchlej zákrute poriadne rozhodilo zadok auta a zadná ľavá pneumatika išla v tej chvíli až na obrubník. Zážitky z takejto jazdy plnokrvného a špičkového pretekárskeho auta vám nemôže poskytnúť žiadny cestný superšport! Vzrušené debaty nových pilotov F1 neutíšil ani záverečný prípitok pohárom šampanského a odovzdávanie certifikátov o absolvovaní stáže na F1 či Peugeote 905 s menom pilota. Bol to vynikajúco strávený deň, na ktorý určite nezabudnem. Okrem fotografií mi ho bude pripomínať aj spomínané video z oboch jázd doplnené atraktívnymi zábermi z malých kamier umiestnených na monoposte F1 či v kabíne Peugeotu 905. Neopakovateľný a výnimočný deň plný rýchlej jazdy, emócií, zimomriavok a adrenalínu sa teda skončil. Mám ale aspoň čo rozprávať svojim vnúčatám.
Ivan Hitka
www.hitka.sk
foto: HITKA
