Prázdne steny doma či v práci? To sa už nenosí. Vdýchnite svojmu osobnému priestoru dušu.
Spôsobov, ako urobiť jedinečným priestor, v ktorom žijete a pracujete, je veľa – od výberu sedačky, kvetov, príjemného osvetlenia až po umenie na stenách. To všetko podľa odborníkov vyjadruje vašu povahu, vkus a osobnosť. Žiada si to aj dnešná doba. Trendom je nebyť príliš unifikovaný a prejavovať svoju originalitu aj osobitým prostredím. Ak ešte stále čítate tieto riadky, zrejme patríte medzi tých, ktorí si dávajú záležať na tom, akým nábytkom a doplnkami zariadia svoj domov alebo kanceláriu. Riešite odtiene kobercov a s pokojom Angličana investujete do novej sedačky. Musí predsa do obývačky perfektne sadnúť. No a čo steny? Zavesili ste na ne obraz či fotografiu? Alebo tak ako u väčšiny ľudí zívajú prázdnotou? Prázdne steny v hocijako pekne zariadenom priestore sú však smutné, chladné, konzervatívne a takpovediac, neosobné. Doplnky ako obrazy na stene sú tým, čo dodá priestoru dušu.
Preč so zrecyklovaným „umením“
To, čo si zavesíte na stenu, dokáže ovplyvniť vašu náladu, mentálne a emocionálne rozpoloženie oveľa viac, akoby ste si mysleli. O účinkoch farieb na ľudskú psychiku existuje mnoho štúdií. Je všeobecne známe, že napríklad zelená farba upokojuje, zatiaľ čo červená znepokojuje a zrýchľuje srdečný tep. Obraz vo vhodne zvolených farbách a tématike dokáže podnecovať vašu kreativitu, inšpiruje a ovplyvňuje spôsob premýšľania. Nielen v teple domova, ale aj v kancelárskych priestoroch. Veď si to len predstavte. Ak máte stráviť pol dňa v zasadačke, je dozaista neoceniteľné, ak sa môžete dívať na príjemný obraz a nielen na kolegov či na prázdne steny. Treba si však vedieť vhodne vybrať. Nie je totiž obraz ako obraz. Ľudia si zriedka niečo vešajú na steny, no keď sa na to odhodlajú, často siahnu po komerčnom, klonovanom „umení zo supermarketu“, po kúskoch, akých sa po celom svete predávajú milióny kópií. S umením to pritom nemá priveľa spoločné a aj zážitok z takéhoto visiaceho objektu je sporný. Vytráca sa totiž jeho jedinečnosť. Visí na stene neraz len preto, „aby tam niečo viselo“. Prečo je tomu tak? „ľudia často nemajú odvahu kúpiť si a zavesiť na stenu originálny kúsok. Majú pocit, že umeniu nerozumejú. Umenie však nie je o tom, aby sa v ňom ľudia špeciálne vyznali, ale aby v nich vyvolalo emócie,“ myslí si Aňa Struhárová, známa slovenská fotografka a autorka projektu Young Soul Photography /www.youngsoul.sk/, ktorá premenila výber svojich najlepších abstraktných fotografií na obrazy do interiérov. Ponúka tak zážitok na stene – jedinečné kúsky z limitovanej edície dvadsiatich kusov, ktoré sú neošúchané a inšpiratívne. Nejde ani o to, aby ste pokryli steny odspodu až po strop obrazmi, ale o to, aby ste si zaobstarali niečo, čo vás poteší, pohladí na duši a zároveň dodá vášmu domovu atmosféru.
Optický klam
To, koľko obrazov a v akej veľkosti je vhodné na steny zavesiť, aby pôsobili harmonicky, záleží od samotného priestoru. Možností je veľa. Môžete izbu osviežiť len jedným veľkým obrazom, ale aj napríklad jedným veľkým a viacerými malými. Nenechajte sa zmiasť optickým klamom. Vonkoncom neplatí, že do malého priestoru sa hodia malé obrazy. Práve naopak. Veľký obraz má moc opticky rozšíriť a zväčšiť stiesnenú miestnosť. Ak sa priestor nekúpe v slnečnom svetle, ale panuje v ňom ľahké šero, môžete ho presvetliť tak, že zvolíte obraz vo svetlých farebných odtieňoch, vysvetľuje Aňa Struhárová. „Naopak, neodporúčam do malej miestnosti navešať veľa malých obrázkov. Tie môžu priestor ešte viac rozbiť na malé kúsky a vyvolať dojem zmätku.“ Mnoho ľudí odrádza od toho, aby si čokoľvek zavesili na stenu fakt, že majú malý byt preplnený vecami. Obávajú sa, že ak do neho zavesia ešte aj obrazy, výsledkom bude totálny guláš a chaos. „Funguje to pritom presne naopak. Do malého bytu sa pokojne hodí väčší obraz, ktorý priestor presvetlí a istým spôsobom aj prepojí. Dôraz treba klásť na výber farieb obrazu a pocitov, ktoré z neho idú,“ vysvetľuje Aňa Struhárová.
Skrotenie veľkého priestoru
A čo miestnosť, ktorá je priveľká a človek sa v nej cíti tak trochu stratene? Aj tento problém sa podľa Ani Struhárovej dá vyriešiť pomocou vhodne zvolených a rozmiestnených obrazov. „Jednou z možností je prostredníctvom obrazov priestor rozčleniť. Predeliť ho na viac častí. Obraz sa dá použiť veľkoplošne na stenu, ale pokojne aj postaviť na zem a tak miestnosť rozdeliť. Členeniu sa dá dopomôcť aj sochami či vhodne rozmiestneným nábytkom.“ Nezvládnuteľne veľký priestor podľa nej dokážu skrotiť aj vhodne nakombinované farby. „Počula som o prípade majiteľa maličkej kaviarne so zopár stolmi. Pri každom stole boli štyri stoličky. Hostia neraz sedeli pri stoloch po jednom a tí ďalší si k nim už neprisadli. Radil sa u psychológa ako vyriešiť problém, že pri každom stole sedia len jeden-dvaja ľudia a ďalší hostia si „nemajú kam sadnúť“. Psychológ mu povedal, aby každú polovicu stola zafarbil inou farbou. Jedna polovica bola napríklad zelená a druhá žltá. Opticky tak z jedného stola vytvoril dve odlišné teritória. Asi tušíte, aký bol efekt. Presne tak, hostia už nemali problém deliť sa o jeden stôl. A takto sa dá vyriešiť aj problém s priestorom. Málokto si uvedomuje, že pomocou farieb a predmetov sa dá neskutočne pracovať nielen s priestorom samotným, ale aj s psychológiou vnímania,“ hovorí Aňa Struhárová.
Ani vysoko ani nízko
Veľmi dôležité je aj to, ako obrazy vedľa seba na stene usporiadate. Vedieť vedľa seba usporadúvať a kombinovať obrazy je hotová veda. Nie nadarmo sa kurátori na umeleckých výstavách celé hodiny pasujú s úlohou v akom poradí vystavované diela zoradiť, aby v kontexte celej výstavy nezanikli. Ale naopak, poskytli návštevníkom silný umelecký zážitok. „Ak sa vedľa seba ocitnú dva silné obrazy, navzájom sa môžu rušiť a recipient nedokáže ani jeden poriadne vnímať. Ak však vedľa seba umiestnite silnejší obraz a obraz, ktorý je menej výrazný, dohromady sa môžu podporovať a vytvárať úžasný efekt. Dobre spolu ladia aj dva menej dominantné obrazy,“ vysvetľuje Aňa Struhárová. Nemenej podstatná je aj výška, v akej zavesíte obrazy. Je podmienená priestorom, no vo všeobecnosti sa neodporúča umiestňovať obrazy priveľmi vysoko. Je pre nás totiž neprirodzené priveľmi zakláňať hlavu. „Optimálna výška je taká, aby sa aspoň spodná časť obrazu nachádzala v úrovni očí, prípadne nižšie.“
Doma
Ako si vybrať „ten správny“ obraz? Riaďte sa intuíciou a vlastnými pocitmi. To, čo si zavesíte na stenu v priestoroch, ktoré obývate často, by malo byť zážitkom, ktorý vám pohladí dušu a nie prázdnym či neosobným doplnkom. Pri výbere však majte na pamäti psychológiu farieb. „Do spálne odporúčam zavesiť obraz v teplejších farbách. Je to priestor pokoja, preto by tam mali byť umiestnené obrazy, ktoré navodzujú kľud a príjemný pocit. Obývačka je naopak priestor, kde človek najviac „žije“, miestom spoločenských stretnutí, kde sa riešia radosti aj starosti. Preto sa tu naopak hodia živé, dynamické obrazy, pokojne môžu byť aj v studenších odtieňoch,“ hovorí Aňa Struhárová.
V kancelárii
Moc a vplyv obrazov na stene sa neprejavuje len v teple domova, kde vás dokážu inšpirovať, povzbudiť či navodiť určitú náladu. Sú skvelým podprahovým nástrojom na motiváciu a harmonizáciu vzťahov na pracovisku. Firmy si vešajú umelecké diela na steny primárne kvôli prestíži a puncu akejsi exkluzivity. „Obrazy sú aj šikovným trikom, ako v kancelárii, o ktorú sa delí viacero osôb, vyčleniť každému jeho osobný priestor, teritórium a tým mu dodať istý pocit súkromia, aby mohol nerušene pracovať a sústrediť sa,“ hovorí Aňa Struhárová.Vhodne zvolená nálada fotografie a farebných odtieňov má prsty aj v tom, ako sa zamestnanci na svojom pracovisku cítia a na ich pracovnom nasadení. „Určité obrazy dokážu harmonizovať medziľudské vzťahy, podnecujú pozitívne vnímanie, myslenie a kreativitu práce. Sú však aj obrazy, ktoré pôsobia veľmi rozrušujúco a vyvolávajú nepokoj. V priestoroch, kde je cieľom vyššia produktivita a kreativita by som sa im vyhla.“ Podľa Ani Struhárovej ťažko zaškatuľkovať, ktoré obrazy majú rušivý vplyv. „Záleží na tom, aký pocit z neho máte. Každý človek má v sebe zakorenené archetypálne vnímanie dobra a zla, emócií, aj na základe farieb a toho, čo obrazy vyjadrujú. Napríklad červená farba pôsobí často rozrušujúco. Máme ju v podvedomí uloženú ako farbu krvi, agresivity, výbušnosti. Pokojnejšie sú skôr teplé, pastelové odtiene, napríklad oranžová, žltá či zelená.“ Kancelária šéfa firmy je však podľa nej celkom iná pesnička. Tu by mal obraz podporovať autoritu jej majiteľa. „V kancelárii nadriadeného by mali visieť dominantnejšie obrazy, ktoré podčiarkujú jeho pozíciu vo firme. Môžu mať väčšie rozmery. Na týchto obrazoch môže byť červená farba, nemali by však byť nepríjemné.“
