Hor sa na feraty!

Podľahnite horskej turistike s príchuťou adrenalínu, ktorá prežíva v západnej Európe boom.

Hor sa na feraty!

Medzi milovníkmi horskej turistiky pribúda čoraz viac tých, ktorí chcú viac než len „klasické“ turistické trasy, na ktoré stačí vychádzková či trekingová obuv a trekingové palice. Vydávajú sa do náročnejšieho terénu zaisteného lanami, rebríkmi či stupákmi a prežívajú pobyt v horskej prírode ešte autentickejšie. Zaistená cesta v náročnom horskom teréne, vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stúpačkami a ďalšími umelými pomôckami sa nazýva Via Ferrata.  Z tohto pôvodne talianskeho názvu sa vyvinulo označenie pre túto aktivitu „feratovanie“. Po „ferate“, teda zaistenej trase, sa pohybujete  pomocou špeciálneho vybavenia. Cieľom takýchto úprav v horskom teréne je zvýšiť bezpečnosť a sprístupniť terén aj návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi. V Rakúsku zažíva tento šport  rozmach a každoročne v Alpách pribudnú desiatky nových ferát. V Slovinsku dokonca vznikli feratové kluby, ktoré združujú milovníkov tohto športu a organizujú výlety k feratám po celej Európe. Hoci aj u nás sú na feraty vhodné podmienky, napríklad v Slovenskom raji, ba dokonca aj v Bratislave, tento šport je tu stále v plienkach. Slováci tak chodia za feratami primárne do susedného Rakúska, prípadne trošku ďalej do Talianska.

Začiatky pod dohľadom

Výhodou feratovania je, že vaša vysokohorská turistika môže nadobudnúť celkom nové rozmery bez toho, aby ste museli mať dlhoročné horolezecké skúsenosti. Samozrejme, ak sa pohybujete po menej náročnom teréne. V obtiažnejšom teréne sa vám aspoň základné horolezecké zručnosti zídu. Feratovanie však nie je kráčanie po rovnej ceste, preto by ste sa do neho nemali púšťať s odvahou nič netušiaceho. Ak totiž preceníte svoje schopnosti, alebo naopak, podceníte náročnosť terénu, môže sa vám to vypomstiť. Najbezpečnejšie a najideálnejšie by bolo, keby ste sa na začiatku zverili do rúk skúseným odborníkom, ktorí vás naučia ako na to. „Je vhodné nechať sa učiť profesionálmi, ktorí majú s feratovaním skúsenosti a v horách sú ako „doma“, napríklad horolezeckým inštruktorom, horským vodcom, inštruktorom vysokohorskej turistiky a podobne. Budete mať záruku, že vaše prvé „krôčiky“ na feratách budú bezpečné,“ odporúča Pavol Priadka zo Štúdia zážitku. Spomínané Štúdio zážitku organizuje kurzy feratovania, v ktorých sa naučíte nevyhnutné základy. „Kurzy sa odohrávajú v neďalekom Rakúsku, asi hodinu a pol cesty od Bratislavy. Po príchode na miesto si vyšliapeme úsek pod skalu. Najprv prerozdelíme zapožičané vybavenie, a potom „žiakov“ oboznámime s pravidlami feratovania. Vysvetlíme im základnú terminológiu a metodiku: napríklad aký je rozdiel medzi karabínou a skobou, ako pracuje inhibítor, aké druhy úväzov existujú atď. Naučíme ich, že si treba nasadiť na hlavu prilbu hneď ako sa ocitnú v skalnatom teréne a ešte predtým, než sa pustia na feratu. Okrem toho im vysvetľujeme ďalšie dôležité veci: ako sa nasadzuje horolezecký úväz a ako nainštalovať tlmič pádov, takzvanú feratovú brzdu. Sú to vlastne akési „klepietka“, ktorými sa človek priisťuje do lán ako postupuje hore feratou.  Teóriu si pritom hneď vyskúšajú v praxi, keď ich vezmeme do veľmi ľahkého, feratového terénu,“ vysvetľuje Pavol Priadka. Po ľahkom teréne nasleduje v rámci výcviku aj terén náročnejší. „Postupne zvyšujeme náročnosť terénu, aby v tom ľahšom ľudia mali možnosť najprv chytiť  zručnosť a neučili sa odopínať a zapínať karabínu v náročnejších podmienkach.  Keď prejdeme do náročnejšieho terénu, mali by to už mať zautomatizované,“ hovorí Pavol Priadka.

Nepreceňujte sa

Pavol Priadka upozorňuje, že absolvovanie kurzu z vás automaticky neurobí feratového majstra sveta. Nemali by ste zbytočne preceňovať svoje schopnosti, ale rozvíjať tento šport pomaly a uvážene. „Je dôležité, aby ste si vybrali feratu, ktorá je primeraná vašim schopnostiam. Feraty majú niekoľko stupňov obtiažnosti. Písmeno A označuje najľahší terén, E zasa najnáročnejší.  Ak vám, napríklad, terén označený písmenom C robí problémy, mali by ste sa vybrať na feratu, ktorá je o stupeň menej náročná. Netreba sa preceňovať, pretože sa vám môže stať, že ak na frekventovanejšej ferate odrazu v polovici cesty zistíte, že na ňu nestačíte, môžete mať problémy dostať sa dole, pretože za vami už stojí rad čakajúcich ľudí. Vyhnúť sa im je neraz nemožné.“ Druhá vec, na ktorú by ste si mali dať pozor, je úväz. „Mali by ste používať kombinovaný úväz, to znamená hrudný úväz v kombinácii so sedacím úväzom, alebo celotelový úväz. Sily, ktoré pôsobia pri pádoch na feratách sú totiž také extrémne, že ak by ste používali iba sedací úväz, mohli by ste si spôsobiť vážny úraz chrbtice alebo hlavy“, varuje Pavol Priadka. Upozorňuje aj na to, že na feraty by ste nemali ísť nikdy sami, ale minimálne vo dvojici, aby ste si mohli navzájom vypomôcť. „Pri náročnejších feratách odporúčame, aby sa ľudia naučili základné horolezecké techniky. Bolo by vhodné, aby si brávali so sebou lano a v prípade rýchleho úniku alebo inej potreby sa po ňom vedeli spustiť alebo priistiť.“

Čoraz obľúbenejšie

Feraty sú čoraz obľúbenejšie najmä u ľudí, ktorí celý deň sedia v práci pred počítačom a potrebujú nejaké adrenalínovejšie vyžitie. Pavol Priadka zo skúsenosti hovorí, že štatisticky sa o tento šport najviac zaujímajú mladí ľudia, ktorí pracujú pre nadnárodné spoločnosti v Bratislave, aj keď sa narodili v iných kútoch Slovenska. Vhodný je však pre každého, komu to zdravotný stav dovolí. Feratovať dokonca môžu aj deti, ktoré sú schopné samostatného pohybu. Rodičia by ich však aj tak mali ešte doisťovať. Feratovanie je spojenie pobytu v prírode s adrenalínom a športovým vyžitím. Tak ako iné športy, aj feratovanie je totiž aeróbny šport, ktorým posilníte celé telo. Tak prečo neskúsiť niečo nové?