Delfínik na bicepse?

Tak na to už zabudnite. Tetovanie podlieha trendom rovnako ako móda.

Slovákov, najmä mladších ročníkov, sa tetovanie teší popularite už nejaký ten piatok, rozumejte, niekoľko rokov. Ľudí s „pokreslenými telami” stále pribúda, no pri výbere tetovania sú už oveľa odvážnejší než za éry čierno-bieleho „ostnatého drôtu” okolo bicepsu či nerozlúštiteľných čínskych znakov. Záujemcovia o tetovanie prekypujú kreativitou, resp. odvahou, najmä keď ide o škálu farieb, motívy a miesto, kam si tetovanie umiestniť. „Kerky” sa stávajú spôsobom sebavyjadrenia, reprezentujú určitý životný štýl a prestávajú byť len peknou, ale nič nehovoriacou ozdobou.

Osobná symbolika na vzostupe

Hoci aj tetovanie tak ako všetko okolo nás podlieha módnym vlnám, skúsený „tatér” Tomáš Grbavčič (známy aj ako Tome) tvrdí, že požiadavky, s ktorými sa na neho záujemcovia o „kerku” obracajú, sú veľmi individuálne a nedá sa paušalizovať nejaký konkrétny trend. „Ľudia za mnou prichádzajú s tým, že si chcú dať spraviť nové tetovanie, vylepšiť to, čo už majú, alebo ho úplne prerobiť. Každý má pritom svoju osobnú požiadavku. Niekto chce nejaký nápis, iný, povedzme, mlynček na mäso. 🙂 Vývoj vidím skôr v tom, že sa menia a spájajú jednotlivé štýly tetovania,” hovorí. Vzápätí priznáva, že keď ide o motívy, štatisticky raz za týždeň sa stretne s vcelku…ehm, bizarnou požiadavkou. Vo všeobecnosti však ľudia chcú v posledných rokoch čoraz častejšie vytetovať osobné motívy: nápis, obrázok či symbol, ktoré sú pre nich spôsobom sebavyjadrenia. Ide o symbolické motívy, ktoré sú späté s nejakou ich životnou skutočnosťou či okolnosťou, napríklad s konkrétnou spomienkou. Čoraz menej si nechávajú vytetovať na plece pekného motýlika len preto, aby mali na pleci pekného motýlika. „Aj ja sám som s týmto prístupom viac stotožnený, pretože to nie je len dočasný, prchavý trend, ale niečo, čo si chce človek uchovať v spomienkach. Mám oveľa radšej zákazky tohto typu,” hovorí a dodáva, že pevne dúfa, že nič nehovoriace, šablónovité ornamenty a čínske znaky sú už minulosťou.

Hýriace farbičkami

Podľa Tomeho ľudia začínajú inklinovať k tetovaniam, ktoré hýria farbami. „Sú farebnému tetovaniu viac otvorení, než tomu bolo asi pred desiatimi rokmi. Je to spôsobené aj tým, že farby sú svojím zložením dnes už trvácnejšie a farebná škála je podstatne pestrejšia,” vysvetľuje. Vývojom prechádza nielen to, ČO si dať vytetovať, ale aj AKO. „Technológia je čoraz pokrokovejšia. Na trhu sú dnes už dostupné sterilné, jednorazovo zabalené ihly, nástroje či farby.” Čo sa však nezmenilo, je bolesť, ktorá k tetovaniu neodmysliteľne patrí. Tetovanie je, skrátka, bolestivá záležitosť. „Kto tvrdí, že nie, klame,” tvrdí Tome, ale vzápätí dodáva, že je to veľmi indiviuálne a subjektívne u každého zákazníka, pretože každý máme iný prah bolesti a niekto prežíva bolesť viac, iný menej. „Každopádne, sú dostupné utlmujúce gély a krémy, čím sa bolesť zmierni,” hovorí. Čiže ak ste náhodou citliví na bolesť, nemusíte sa obávať. Proces tetovania nemusí byť pre vás strašiakom. Gély, ktorými tatér potrie dané miesto, skutočne fungujú a necítite takmer nič.

Pozor na výber toho správneho

Ak sa nachádzate na polceste k tomu, aby vám na koži zasvietila „kerka” a máte jasno v motíve, prichádza na rad predposledný krok – hľadanie toho správneho tatéra. Na Slovensku ich nie je málo. Rozhodne však stojí za to dať si námahu a vybrať si naozaj kvalitného umelca. Predsa len, tetovanie je trvácna záležitosť, ktorá vám ostane prakticky na celý život. A nič nie je horšie ako zbabrané tetovanie, ktoré musíte následne dávať prerobiť, prípadne za drahé peniaze a nie úplne bezbolestne odstraňovať. „Pri rozhodovaní si treba v prvom rade dopredu pozrieť štýl práce daného umelca a to, ako vyzerajú jeho diela po zahojení. Myslím si, že to je úplný základ,” radí Tome. Pokojne sa totiž môže stať, že vaše predstavy nebudú s výsledkom korešpondovať, pretože tatér uprednostňuje iný štýl ako sa vám páči a jeho realizácia sa bude od tej vašej kardinálne líšiť. Určite nie je od veci vopred tatérovi detailne opísať svoje predstavy a nechať ho, aby vám najprv „na nečisto” na papier nakreslil svoj návrh. Až keď si budete istí, že dostanete naozaj to, čo chcete, smelo mu nastavte svoju kožu. 🙂

Ďalšia, nemenej podstatná vec pri výbere tatéra je kvalita a spoľahlivosť. Určite predsa nechcete bojovať s kožným či iným ochorením len preto, že ste sa rozhodli ušetriť a vybrali ste si pofidérne, neznáme štúdio alebo tatéra. Tatér by mal mať certifikát a používať kvalitné, zdravotne neškodné farby a jednorazové, sterilné ihly. „Každý profesionál by mal používať všetko jednorazové, čím sa zmenšujú aj riziká a váhanie zákazníka,” hovorí Tomáš Grbavčič.

Kedy na neho zabudnite

Bohužiaľ, tak ako pri iných podobných zákrokoch, tetovanie nie je vhodné úplne pre každého. „Nie je vhodné pre tehotné ženy, ľudí s kožnými ochoreniami, zlou zrážanlivosťou krvi, epilepsiou a podobne. Ak si nie ste istí, či si dať urobiť tetovanie zo zdravotného hľadiska, je lepšie to vopred prekonzultovať s lekárom, aby sa predišlo zbytočným možným zdravotným komplikáciám,” upozorňuje Tome.

 

Kto je Tome Grbavčič

Tetovaniu sa venuje približne od 15 rokov. Priviedla ho k nemu záľuba v kreslení. Od malička miloval kreslenie a neskôr ho začal aplikovať na svojich kamarátov. To odštartovalo jeho kariéru jedného z najznámejších a najlepších slovenských tatérov. „Najradšej tetujem obrázky s hlbšou myšlienkou či už farebné alebo čiernobiele,“ hovorí. Medzi jeho klientov patrí veľa známych ľudí, športovci, speváci, moderátori, modelky a podobne. Tetoval Vlada Weissa mladšieho, Juraja Kučku, Romanu Škamlovú, Michala Saba, Roba Pappa a podobne.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *