Jej veľkým fanúšikom je speváčka Celeste Buckingham aj herečky Barbora Švidraňová či Kristína Turjanová. Kniha, ktorá bez servítky rieši nefunkčné vzťahy zabrnká na citlivú strunu každej žene.
Tak trochu bláznivá, tak trochu naivná a bezpodmienečne zúfalá novinárka Ester sa povážlivo blíži k tridsiatke a chytá ju panika. Prečo má smolu na vzťahy? Ako je možné, že stretáva len samých podivných mužov? Rozhodne sa viesť si denník a prísť záhade na koreň. Takto znie stručne obsah románu, vyskladaného z desiatich poviedok, ktoré spája postava hlavnej hrdinky Ester. Nečakajte však žiaden ďalší srdcervúci román z červenej knižnice ani slepačiu polievku, ktorej cieľom je pofúkať ohrdnuté ženské dušičky. Zľahka kontroverzná a bezpodmienečne úprimná knižka písaná ľahkým perom nie je o tom, čo sa na prvý pohľad zdá. Áno, rieši pálčivú problematiku single ľudí. No zároveň odhaľuje vnútorný strach zo samoty každého z nás a tvrdí, že aby sme našli tých druhých, musíme najprv nájsť samých seba.
Úryvok 1 z knihy Výsostne ženská záležitosť
Nasratá ako jašterka z exotického drobnochovu sa rútim do nákupného centra na nábreží Dunaja. Mám zraz s mojím terapeutom Oskarom. Pod tlakom nástojčivých prosieb privolil, že nad šálkou obligátneho pressa s mliekom sprevádzaného polovicou škatuľky cigariet vyslyší moje náreky na mužské plemä. A udelí mi, ovečke nehodnej vyváženého a dlhodobého partnerského vzťahu, vytúžené rozhrešenie. Zúrivo krútim volantom a snažím sa nehádzať očkom na ten prekliaty mobil. Pán Kofeín ti už nenapíše, vybral si z výkladu to peroxidom prefarbené mláďa, chápeš to už konečne?! Asi nechápem. Hoci odvtedy uplynul nejaký ten čas, stále ma to trochu drží.
Vonkajšie parkovacie plochy pri nákupnom centre sú ako obvykle prepchaté na prasknutie. Nepomôže ani moja tradičná a úpenlivá mentálna vizualizácia voľného parkovacieho miesta, dychtivo čakajúceho na môj príchod… Lenivo, sotva desiatkou, sa posúvam úzkou uličkou. Do očí mi odporne svieti zapadajúce slnko, nechutne mi slzia a cez špinavé predné sklo sotva niečo vidím. Tiež by som mohla prekonať svoju obligátnu lenivosť a venovať svojmu štvorkolesovému tátošovi aspoň toľko pozornosti, že z neho vyhádžem odpadky a vezmem na umývačku. Ani nehovoriac o tom, že v júni ešte jazdím na zimných pneu-
matikách. Pomaly zo mňa vyprchajú aj posledné zvyšky entuziazmu, potrebného na ulovenie voľného fleku. Odrazu však zbadám nesmelú medzierku, z ktorej sa pri bližšom pohľade vykľuje dôstojný parkpľac. Takmer som ho minula! V poslednej chvíli dupnem na brzdový pedál a bleskovo zaradím spiatočku. Tak toto miestečko mi veruže nikto nevyfúkne. Nedám sa! Nestihnem ani poriadne euforicky zacúvať, keď sa odrazu ozve rana ako z dela. Kufor môjho auta s hrmotom tresne do akéhosi veľkého tupého objektu. V šoku pozriem do spätného zrkadla. Preboha živého! Mária Panna! Ten veľký tupý objekt je motorka s motorkárom! Pri cúvaní som to napálila priamo do neho. Ako to, že som ho nezbadala?! Bleskovo vyskočím z auta a prirútim sa k nemu. Podvedome očakávam náreky, zranenie, sklo z rozbitej mašiny a krvavé šmuhy na zadnej kapote môjho auta. Motorkár medzitým zosadne z mašiny, sníme si z hlavy helmu a škaredo na mňa gáni. Má vek okolo tridsiatky, tmavohnedé oči a v nich hromy-blesky. „Na čo sa to pozeráte, keď cúvate?! Ste hádam slepá?! Nevideli ste ma, alebo čo?“ slová sa z neho valia ako jedovatá lavína. Je vytočený do biela. „Ste v poriadku? Hlavne mi povedzte, či ste v poriadku a či som vám neublížila!“ modlikám vydesene a z diaľky študujem, či niekde nemá otvorené rany…
Úryvok 2 z knihy Výsostne ženská záležitosť
Ešte horšie než leto je obdobie Vianoc. Vtedy prikvitne na návštevu môj mladší brat so svojou ženuškou. Milujem svojho brata a položila by som za neho život. Len jediné mu zazlievam: že mi chce to najlepšie. Práve preto ma pri každej príležitosti bombarduje otázkami typu: „No čo, sestrička, už máš frajera? Nemáš? Panebože, ako to len robíš? Veď nevyzeráš ako strašiak v poli! Kedy si už niekoho nájdeš? Máš skoro tridsať. Nie, že zmeškáš posledný vlak! O chvíľu ti začnú šedivieť vlasy a celulitída ti naskočí aj na bicepsoch! Rýchlo si niekoho nájdi, lebo budeš preexspirovaná!“ Slová, ktoré nezlepšia náladu a nedodajú chuť do života, všakže? Chce, aby som bola v srdcových záležitostiach šťastná. Lebo jemu sa to už podarilo, keď pred troma rokmi stretol svoju terajšiu manželku. Totálne si vo všetkom sadli a sú prípad dvojice happily ever after, šťastne až do smrti. A to isté očakáva odo mňa. Lenže také jednoduché to nie je. Ťažko mu vysvetliť, že v dnešnej dobe je so svojou ženuškou skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Okrem toho je koniec roka aj obdobím bilancovania. A moja depresia z faktu, že stále nikoho nemám, naberá na intenzite.
Nechce sa mi sťažovať a tváriť ako bezbranná obeť bezcitného osudu. Preto svoju tohtoročnú bilanciu zhrniem jednoducho a bez nadbytočných emócií. MÁM: asi päťkilovú nadváhu, okruh skvelých priateľov, nezaplatený účet za telefón, stále tú istú prácu v ženskom mesačníku, ktorá ma však čoraz viac vytáča. NEMÁM: stabilného chlapa, vlastný byt, zlatú kreditku, hebké stehná bez celulitídy, pravidelný a uspokojivý sex. A lásku. Lásku, lásku, lásku. Neviem, čím ju od seba odháňam, ale úspešne sa mi vyhýba už rok, osem mesiacov, desať dní a dvanásť hodín. Na chlp presne. OK, nie je to ktovieako dlhá doba, ale ani predtým som nemala práve dlhodobé a uspokojivé vážne vzťahy. Teda, ja som možno aj k nejakému príslušníkovi opačného pohlavia zahorela, ale dopadlo to katastrofálne. Spolu s potenciálnym adeptom na frajera často podedím aj rozličné bývalé frajerky, súčasné frajerky, bývalé milenky, súčasné milenky, potenciálne milenky, platonické lásky, budúce lásky. Vynárajú sa náhle z minulosti, v prítomnosti a dožadujú sa svojho vlastníctva. Prípadne kradnú to, čo nepatrí ani im. Alebo si chlapec nesie voľajakú škaredú stigmu z detstva v podobe rozvodu rodičov, otca – alkoholika či gamblera a podobne. A potom sa bojí citov, uteká, vracia sa a ubližuje. Sebe aj mne.
