Ich singel Hey Now kraľuje posledné mesiace nielen slovenským rádiám. Dobyl európske hitparády a poznajú ho aj v Amerike.
Možno vas prekvapí, že hit, ktorý si dozaista pospevujete i vy, nie je ďalším vyfabrikovaným hudobným produktom spoza veľkej mláky. Má ho na rováši partia sympatických Slovákov z východu, ktorá sa nazýva Peter Bič Project. Formácia pozostávajúca zo šiestich hudobníkov pôvodne vznikla pred troma rokmi ako projekt pri nahrávaní debutového albumu jedného z najlepších slovenských gitaristov, Petra Biča. Po vyše desaťročnom hraní pre „iných“, napríklad pre I.M.T Smile či Janu Kirschner, Peter Bič zistil, že sa mu nazbieralo dostatočné množstvo vlastných autorských skladieb a aj okolie ho podporovalo v tom, aby ich konečne vydal v podobe vlastného albumu. Spevák a víťaz súťaže Coca Cola Popstar 2006 Ivo Bič, speváčka Dáška Kostovčík, bubeník Jozef Zima, klávesák Matúš Pavlík a basgitarista Vlado Čekan s ním nielen nahrali album, rozhodli sa spolu zostať ako kapela Peter Bič Project. Od svojho zrodu žnú hudobníci z východného Slovenska jeden úspech za druhým. Pred dvoma rokmi pieseň Dážď z Petrovho debutového albumu kapelu na autorskej súťaži Eurovision Song Contest 2010 posunula až do semifinále. Vlani si Peter Bič Project vybrala za svojich predskokanov švédska legenda Roxette a tento rok budú uvádzať ako predkapela koncert Kosheen na Open Air Music City v Košiciach. Pesničke Hey Now sa podarilo obsadiť tretie miesto v dánskej hitparáde a ako jediná v rámci Slovenska a Čiech sa dostala medzi sto najhranejších európskych skladieb. Napriek raketovému úspechu sú však členovia kapely prudko „normálni“ a robiť s nimi rozhovor bolo pre nás skutočným potešením.
Prečo Peter Bič Project? Keď ste sa dali dokopy ako kapela, nepremýšľali ste nad iným názvom?
Peter Bič: Rozhodnutie hrať spolu a šíriť pesničky, ktoré sme vtedy pred troma rokmi nahrali na môj sólový album, bolo spontánne. Hoci sme trochu premýšľali nad názvom nášho nového „zoskupenia“, nič konkrétne alebo trefné nás nenapadalo. S výnimkou škaredých slov. (smiech) A keďže kapela pôvodne vznikla kvôli projektu môjho sólového albumu, ponechali sme jej názov Peter Bič Project.
Ivo Bič: Meno Peter Bič v hudobnej brandži na Slovensku navyše už niečo znamená. Je to dobrá nálepka, ktorá možno pootvára viac dverí. Samozrejme, okrem toho, že sme talentovaní, skvelí a…
Peter Bič: …mladí…
Ivo Bič:…všetci sme mladí, máme do 45 rokov. Voláme sa Peter Bič Project, ale v zásade volíme demokratický prístup. Takže to, čo Peťo povie, to platí. (smiech)
Peťo, vraj si hudobníkov do kapely hľadal dlho…
Peter Bič: Keď som ju zakladal, bolo pre mňa dôležité nielen to, aby boli jej členovia hudobne zdatní, ale aj to, aby boli po ľudskej stránke v pohode. Nie je jednoduché vyjsť so šiestimi či s ôsmimi ľuďmi naraz. Najmä keď sú to muzikanti, ktorí sú väčšinou egomaniaci.: -) Chcel som, aby naša kapela fungovala na báze kamarátstva a myslím, že sa nám to podarilo. Padli sme si do rany, rozumieme si hudobne aj ľudsky a myslím, že to vidno aj na našej hudbe. Pre nás je dôležité sa zabávať, zabávať ľudí aj samých seba. Radi robíme fóry a smejeme sa na pódiu.
Dáška, Peťo ťa vraj pre kapelu objavil ako skrytý spevácky talent. Čo je na tom pravdy?
Dáška Kostovčík: Som obyčajné dievča z Michaloviec, ktoré rado spievalo. Moje okolie mi síce hovorilo, že sa im páči, ako spievam, ale ja sama som nemala dostatok sebavedomia na to, aby som sa prihlásila do speváckej súťaže. Myslela som si, že na to nemám. Ani som neprichádzala do kontaktu so žiadnymi hudobníkmi. Nikdy predtým som na verejnosti nespievala, len u nás v kostole. A potom ma oslovil Peťo, či by som nenaspievala predlohu k piesni Dážď pre inú, známu speváčku…
Peter Bič: …Dášku mi odporučil zvukár, s ktorým som album nahrával. Vravel, že jeho priateľka je speváčka a že mi tú predlohu naspieva. Dáška prišla do štúdia, postavila sa pred mikrofón, zaspievala a v tom momente bola pieseň nahratá. Vyhlásil som, že ju nechcem dať žiadnej inej speváčke, musí ju spievať len ona.
A čo bude s právom, ktoré si vyštudovala?
Dáška Kostovčík: Situácia v tejto oblasti je veľmi ťažká. Neviem, či sa budem niekedy právu venovať profesionálne, aj keď to neradi počujú moji rodičia. Najdôležitejšie v živote každého človeka je to, aby sa venoval tomu, čo ho naozaj baví. A mňa baví viac hudba než právo, takže by som sa venovala radšej jej. Uvidím, čo mi život prinesie.
Ako sa podarilo piesni Hey Now dostať do zahraničných hitparád a stať sa megahitom?
Peter Bič: Celkom nečakane. Minulý rok sme nahrali štyri skladby na plánovaný nový album. K Hey Now, ktorá je jednou z nich, sme natočili videoklip so známym producentom Martinom Hudákom a zavesili ho na stránku YouTube. Odrazu sa nám sám od seba ozval americký publicista Charlie Amter, že si video všimol, pesnička sa mu zapáčila a chcel by o nás napísať na svojom hudobnom blogu. Domnievame sa, že práve on to celé odštartoval, pretože sa nám začali ozývať hudobní novinári z Nemecka či Dánska. Písali nám, že našu pesničku nasadili ako horúcu novinku do hitparád a rádií.
Aké boli reakcie doma? Stavím sa, že po prvom vypočutí mnohí netušili, že pesnička pochádza zo Slovenska…
Peter Bič: Písali nám poslucháči, že si mysleli, že je to zahraničná vec. Prekvapilo ich, že je slovenského pôvodu a boli na to hrdí.
Veľa urobila aj angličtina, ktorá z úst Iva a Dášky neznie typicky „slovensky“. Aké máte skúsenosti s týmto jazykom?
Ivo Bič: Vysvetľujem si to tak, že keď má človek hudobný sluch, pri nadmernom počúvaní angličtiny v pesničkách sa to na neho nalepí. Okrem toho som ešte ako tínedžer strávil rok v Amerike a tam som pochytil prízvuk.
Dáška Kostovčík: Ja som v anglicky hovoriacej krajine nikdy nebola, ale od desiatich rokov som sa učila naspamäť texty, sama som si prekladala pesničky z odposluchu a podobne. Aj na strednej škole sa mi v angličtine darilo.
Plánujete viac skladieb v angličtine?
Peter Bič: Sami nevieme, akou cestou sa budeme uberať. Prvýkrát tvoríme pesničky všetci spoločne, nahrali sme päť-šesť vecí a zhruba pätnásť máme rozpracovaných. Zdá sa, že každá skladba je celkom iná. Nie všetky budú tanečné a v štýle Hey Now. Áno, chceli by sme ich tvoriť najmä v angličtine, lebo sa nám to overilo a poslucháči na angličtinu dobre reagujú. Okrem toho aj pre našich spevákov je spievanie a tvorenie textov v angličtine prirodzené. Nemá preto zmysel snažiť sa dodatočne prerábať texty do slovenčiny. Bolo by to kontraproduktívne, chceme sa vyvarovať neprirodzených krokov.
Dáška Kostovčík: Nie je to tým, že by sme nemali radi slovenskú hudbu, alebo že by sme ju nepočúvali. V angličtine sa, skrátka, cítime lepšie.
Okrem angličtiny pesnička Hey Now chytí za srdce aj tým, o čom sa v nej spieva. Znie to tak…uveriteľne a autenticky. A trochu smutne.
Dáška Kostovčík: Skladba vznikla spontánne vlani v lete, kedy sa v skúšobni stretla celá kapela. Chlapci prišli s hlavným motívom pesničky, každý do toho pridal to „svoje“ a počas hrania som začala do nej spontánne vymýšľať slová. Spievala som o niečom, čo som v tom období prežívala. Prakticky som sa z toho vypísala a vyspievala. Preto je v nej aj nádych akéhosi smútku. Som rada, že to cítiť, pretože každá pieseň by mala v sebe niesť určitý odkaz.
Ako sa cítia predskokani Kosheen a Roxette a autori medzinárodného hitu na koncertnom pódiu?
Dáška Kostovčík: Ja sa už cítim veľmi prirodzene. Našla som sa v tom. Ešte mám stále čo doháňať, keď ide o sebavedomie, ale mám pocit, že keď stojím na pódiu s kapelou, som na správnom mieste.
Ivo Bič: Na pódiu sa človek cíti dobre. Ale predtým vždy chce, aspoň keď ide o mňa, spáchať minimálne samovraždu. Alebo sa zamestnať v právnickej kancelárii. Vraví si: Prečo som sa len neučil lepšie písať vo Worde alebo robiť tabuľky v Exceli. Mohol som v kancelárii zakladať šanóny a večer byť doma v pokoji pred telkou, mať otvorené pivo a popritom hladiť ženu a syna. Ale po každom odohratom koncerte si upevním presvedčenie: Urobil som dobre, že som sa na ten Excel vykašľal…
Peter Bič: A radšej excelujem na pódiu…
Ivo Bič: Ide o to, že každý koncert je „prvý“, aj keď sa človek postaví na pódium po stýkrát. Musí prekonávať sám seba, trému a strach, či zvládne stáť pred toľkými ľuďmi a dopriať im očakávaný hudobný zážitok. Zvládať takúto trému sa nedá naučiť. Ale to je na tom celom možno aj pekné.
Čo pre vás znamená hudba?
Peter Bič: Hudbu vnímam ako niečo, čo by malo robiť ľuďom radosť a zároveň robiť radosť aj mne. Ak môžem robiť hudbu, ktorá ma uspokojuje, som šťastný.
Dáška Kostovčík: Kým som sa nestala súčasťou kapely, vnímala som hudbu ako každý bežný poslucháč. Počúvala som ju doma, spievala som si pre seba a bol to sprievodný jav môjho života. Ale odkedy s chalanmi spievam, začala som sa na ňu dívať inak. Chlapci mi ukázali, že aj ja ju môžem tvoriť a pričiniť sa o to, že skladba vznikne a je aká je. Momentálne je hudba jedným zo zmyslov môjho života.
Ivo Bič: Hudba je silná vec a nedá sa jej vyhnúť. Je to najrozšírenejšie umelecké médium na svete. Nie každý má doma toľko obrazov a iných umeleckých predmetov, ako má hudby a pesničiek. A hudba je všade, u právnikov, traktoristov, aj u pekárky či politikov. Robí im dobre.
Aké sú vaše najbližšie plány, chystáte sa koncertovať aj v cudzine?
Peter Bič: Snažíme sa nahrávať nové pesničky na album, chystáme sa točiť videoklip k singlu, ktorý vyjde na jeseň. Aj album by sa mal zrodiť na jeseň. Čaká nás veľa vystúpení na letných festivaloch a koncerty. Ambície čo sa týka koncertovania v zahraničí, máme vysoké, črtajú sa vystúpenia na festivaloch v Rakúsku a v Nemecku. Podnikáme prvé kroky, ale nevieme, čo bude.
